Návrat veteránov z ruskej invázie na Ukrajinu so sebou prináša narastajúci fenomén ich zapájania do organizovaného zločinu, pričom ruské úrady zatiaľ nedisponujú účinnou stratégiou, ako tento trend zvládnuť. Mnohí vojaci sa po návrate do civilu nedokážu adaptovať na bežný život, kde sú zárobky v porovnaní s armádnymi kontraktmi výrazne nižšie. Situáciu komplikuje fakt, že značnú časť bojových síl tvorili osoby so záznamom v registri trestov, ktoré sa väzenia neobávajú, keďže nové trestné stíhanie im paradoxne otvára cestu k ďalšiemu vojenskému kontraktu a návratu na front.
Kriminalita spojená s týmito veteránmi už prekročila hranice Ruska, čo demonštrujú brutálne prípady z roku 2025 a začiatku roka 2026. V Spojených arabských emirátoch a v Thajsku došlo k vraždám kryptotraderov, v ktorých ako hlavní podozriví figurujú práve účastníci vojny na Ukrajine. Títo páchatelia disponujú nielen bojovými skúsenosťami a zručnosťami s modernými technológiami, ako sú drony, ale prinášajú si so sebou aj návyky efektívnej samoorganizácie a arzenál neevidovaných zbraní. Odborníci varujú, že v Rusku vznikajú kriminálne skupiny nového typu, ktoré sú schopné zostrojovať smrtiace zariadenia z dostupných materiálov.
V Rusku existuje pomerne rozsiahly, no v praxi často kritizovaný systém starostlivosti o vojenských veteránov, ktorý bol v posledných rokoch výrazne upravený kvôli prebiehajúcej vojne na Ukrajine. Štát sa snaží motivovať nových regrútov a upokojiť navrátilcov kombináciou finančných benefitov, sociálnych výhod a špecifických kvót.
Štátny fond Obrancovia vlasti – Hlavným pilierom súčasnej starostlivosti je štátny fond vytvorený v roku 2023 na priamy príkaz Vladimira Putina. Tento fond má pobočky v každom regióne Ruska a jeho úlohou je poskytovať adresnú pomoc veteránom „špeciálnej vojenskej operácie“ a rodinám padlých. Zameriava sa na sociálnu podporu, pomoc pri hľadaní zamestnania a právne poradenstvo. Fond má teoreticky fungovať ako „jedno okno“, kde si veterán vybaví všetko od protéz až po psychologickú pomoc.
Finančné a sociálne benefity – Veteráni majú nárok na doživotnú mesačnú rentu, ktorej výška sa pravidelne valorizuje. Okrem priamych peňazí štát poskytuje úľavy na dani z nehnuteľností a oslobodenie od niektorých správnych poplatkov. Významným benefitom je prednostné právo na kúpu pozemkov alebo pridelenie bývania pre určité kategórie veteránov. V doprave majú nárok na bezplatné cestovanie v mestskej hromadnej doprave a zľavy na medzimestské spoje počas liečby alebo rehabilitácie.
Zdravotná a psychologická rehabilitácia – Systém zahŕňa bezplatnú lekársku starostlivosť vo vojenských nemocniciach a prednostné umiestnenie v kúpeľných zariadeniach. Štát deklaruje snahu o poskytovanie modernej protetiky pre invalidov, hoci v praxi sa často objavujú správy o dlhých čakacích dobách a nedostatku kvalitných komponentov. Psychologická pomoc je oficiálne dostupná, no v ruskej spoločnosti stále naráža na stigmu a nedostatok kvalifikovaných odborníkov na posttraumatickú stresovú poruchu (PTSD).
Vzdelávanie a kariérne kvóty – Pre veteránov a ich deti sú zavedené špeciálne kvóty na vysokých školách, ktoré im umožňujú štúdium na štátne náklady aj bez štandardných prijímacích skúšok. Existujú tiež rekvalifikačné kurzy pre tých, ktorí sa kvôli zraneniam nemôžu vrátiť k pôvodnej profesii. Najnovšou iniciatívou je program „Čas hrdinov“, ktorý má pripravovať veteránov na prácu v štátnej správe a vo vedúcich pozíciách v štátnych podnikoch.
Praktické problémy a bariéry – Napriek legislatívnemu ukotveniu čelí starostlivosť o veteránov v Rusku značným problémom. Mnohí navrátilci sa sťažujú na byrokraciu pri potvrdzovaní štatútu veterána, najmä ak slúžili v súkromných vojenských spoločnostiach (ako napr. Wagnerova skupina) alebo v jednotkách separatistických republík pred ich oficiálnym anektovaním. Reálna dostupnosť kvalitnej rehabilitácie v odľahlých regiónoch je často nízka a zamestnávatelia v súkromnom sektore sa neraz zdráhajú prijímať veteránov kvôli obavám z ich psychickej nestability alebo opätovného povolania do služby.
V rámci ruskej spoločnosti sa navyše prehlbuje napätie spôsobené ekonomickou nerovnosťou a žoldnierskou povahou súčasného konfliktu. Pre mnohých z chudobnejších regiónov znamenala vojna možnosť rýchleho sociálneho vzostupu vďaka vysokým výplatám, čo však vyvoláva nevraživosť u ich susedov, ktorí sa na bojoch nezúčastnili. Tento sociálny rozkol je živený aj systémom privilégií a kvót pre deti veteránov, zatiaľ čo bežní zamestnávatelia sa v obave z komplikácií snažia bývalých vojakov skôr obchádzať.
Štátna moc sa momentálne sústredí predovšetkým na to, aby zabránila politickej organizácii veteránov, pričom ich snahy o združovanie vníma ako potenciálne ohrozenie režimu. Riešenia psychických problémov a sociálnej reintegrácie ostávajú v úzadí, pričom jedným z mála konkrétnych návrhov bolo ich zamestnávanie v systéme nápravných zariadení. To však vytvára absurdnú dynamiku, kde by sa z niekdajších väzňov mali stať dozorcovia. Celková demobilizácia státisícov vojakov tak zostáva pre Rusko obrovskou bezpečnostnou a sociálnou hrozbou, ktorú sa úrady pravdepodobne pokúsia zmierniť ich postupným odsunom do zahraničných operácií alebo udržiavaním na línii kontaktu.
Ruské ostreľovanie Ukrajiny: V Sumskej a Mykolajivskej oblasti utrpelo zranenia 8 detí
Sobota 28. marca 2026 sa na Ukrajine niesla v znamení intenzívnych ruských útokov, ktoré zasiahli civilné ciele v niekoľkých oblastiach a vyžiadali si obete aj medzi najzraniteľnejšími. Mimoriadne tragická situácia nastala v Mykolajivskej a Sumskej oblasti, kde medzi zranenými figuruje až osem detí. Večerný nálet dronov typu Shahed na obec Voskresenske v Mykolajivskej oblasti zranil osem ľudí, pričom sedem z nich boli deti, o čom informoval šéf tamojšej správy Vitalij Kim. Sumská oblasť čelila delostreleckej paľbe aj útokom dronov, ktoré ničili životy civilistov. V obci Znob-Novhorodske v Šostkinskom okrese zahynula 20-ročná dievčina a jej šesťročná sestra utrpela ťažké zranenia po tom, čo nepriateľské granáty zasiahli ich dom. V rovnakej obci prišiel o život aj 75-ročný muž, v ktorého blízkosti na ceste vybuchol ruský dron. V Ochtyrskom okrese zase bezpilotné lietadlo zaútočilo na motocykel, pričom zranilo dvoch mužov.
Vlna násilia sa nevyhla ani Záporožskému okresu, kde boli po náletoch leteckými bombami na Komyšuvachu zranené dve ženy a došlo k rozsiahlemu poškodeniu obytných domov a budov. V Kyjevskej oblasti, konkrétne v Brovarskom okrese, utrpel po výbuchu ľahké zranenia od črepín skla starší muž. Celoštátny poplach vyvolal aj vzlet ruského lietadla MiG-31K s raketami Kinžal, po ktorom boli hlásené výbuchy v Chmeľnyckej oblasti. Bilancia nočného ostreľovania Odesy sa medzitým zhoršila na 16 zranených a dve obete. Miestne úrady hlásia devastačné škody v Primorskom okrese, kde tlakové vlny a zásahy poškodili viac ako 80 bytových domov vrátane pôrodnice. Dvaja zranení v Odese zostávajú v kritickom stave s popáleninami, zatiaľ čo stovky obyvateľov prišli o okná a bezpečné bývanie v dôsledku poškodenia vyše piatich stoviek bytov.
Zelenskyj: Na Ukrajinu Rusi útočili 3000 dronmi, 1450 riadenými leteckými bombami, 40 raketami
„Len za tento týždeň Rusko použilo proti našim mestám a obciam viac ako 3000 útočných dronov, pričom značnú časť z nich tvorili Shahedy. Taktiež viac ako 1450 riadených leteckých bômb a ďalších 40 rakiet rôznych typov. Rusi neznižujú tempo vojny proti nášmu štátu a ľuďom, a popritom ešte aj otvorene investujú do predlžovania inej vojny, ktorá vedie ku globálnej destabilizácii,“ vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila 380 zo 442 bezpilotných lietadiel, ktorými ruské vojská útočili na Ukrajinu od včerajšieho večera. Informovali o tom Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny na Telegrame, uvádza Ukrinform. Podľa údajov armády od soboty 28. marca 18:00 ruskí vojaci vypustili na Ukrajinu:
- 1 aerobalistickú raketu Kinžal – zo vzdušného priestoru Riazanskej oblasti Ruskej federácie.
- 442 bezpilotných lietadiel rôznych typov – zo smerov ruských miest Brjansk, Kursk, Orjol, Millerovo a Primorsko-Achtarsk, ako aj z územia dočasne okupovaného Hvardijskeho a Čaudy (Autonómna republika Krym). Približne 300 z týchto cieľov boli drony typu Shahed.
Nepriateľský útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Obranných síl Ukrajiny. V siedmich lokalitách boli zaznamenané zásahy 16 útočnými bezpilotnými lietadlami nepriateľa, na ďalších 14 miestach došlo k pádu zostrelených cieľov (trosiek).
Na frontovej línii bolo za uplynulý deň zaznamenaných 236 bojových stretov ukrajinských obranných síl s ruskými útočníkmi. Najhorúcejšia situácia bola na Pokrovskom a Huljajpoľskom smere. Ako informuje agentúra Ukrinform, uviedol to Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny v súhrnnej správe k 29. marcu 2026 k 8:00 hod. Nepriateľ podnikol jeden raketový úder s použitím jednej rakety a 89 leteckých úderov, pri ktorých zhodil 280 riadených leteckých bômb. Okrem toho Rusi nasadili 8 769 samovražedných dronov a vykonali 3 886 delostreleckých ostreľovaní, z toho 79-krát zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 295 830 (včera o 1 360) osôb.