Geopolitické napätie na Blízkom východe dosiahlo kritickú úroveň po tom, čo Irán oficiálne oznámil mobilizáciu viac ako milióna svojich obyvateľov. Tento krok je priamou reakciou na hrozbu potenciálnej pozemnej invázie zo strany Spojených štátov. Agentúra Tasnim, ktorá má úzke väzby na Iránske revolučné gardy (IRGC), uvádza, že v krajine prudko rastie odhodlanie pripraviť americkým jednotkám na iránskom území „historické peklo“. Podľa vojenských zdrojov sa iránska mládež masovo hlási do radov armády, IRGC a polovojenských milícií Basídž, pričom režim v Teheráne v reakcii na tento záujem pristúpil k radikálnemu opatreniu a znížil minimálnu vekovú hranicu pre dobrovoľníkov v bezpečnostných zložkách na dvanásť rokov.
Čítajte viac Trump vyhlásil 5-dňovú pauzu v bombardovaní Iránu, Izrael v ňom pokračuje
V samotnom hlavnom meste sa situácia rapídne mení, keďže úrady spustili náborovú kampaň s názvom Pre Irán. V uliciach Teheránu sa množia kontrolné stanovištia, ktoré podľa svedectiev obyvateľov často obsluhujú dvanásť až trinásťroční tínedžeri v civilnom oblečení, ozbrojení automatickými zbraňami. Rahim Nadali, predstaviteľ gárd v Teheráne, potvrdil, že tieto deti sú zapojené do zberu bezpečnostných dát, operačných hliadok a organizovania nočných kolón v meste. Obyvatelia popisujú scény, kde nevycvičená mládež s kalašnikovmi alebo samopalmi typu Uzi zastavuje autá, prehľadáva ich a pravidelne strieľa varovné výstrely do vzduchu, aby si vynútila rešpekt pri uzatváraní oblastí zasiahnutých raketovými útokmi.
V Iráne existuje unikátny a pomerne komplikovaný vojenský systém, v ktorom popri sebe fungujú dve samostatné a nezávislé armády. Hoci obe podliehajú najvyššiemu vodcovi (ajatolláhovi), ich poslanie, štruktúra a vplyv sa zásadne líšia.
Iránska armáda (Arteš) – Arteš predstavuje klasickú národnú armádu, ktorej hlavnou úlohou je obrana územnej celistvosti a hraníc štátu pred vonkajšou agresiou. Je to priama nástupkyňa predrevolučných ozbrojených síl. Funguje ako štandardné vojsko so svojimi pozemnými silami, letectvom, námorníctvom a protivzdušnou obranou. V porovnaní s gardami sa Arteš považuje za profesionálnejšiu, menej spolitizovanú a menej ideologickú zložku. Jej výzbroj je často staršia (mnohokrát ešte z čias pred rokom 1979) a v rámci iránskeho rozpočtu býva niekedy vnímaná ako tá „druhá“ v poradí za gardami.
Iránske revolučné gardy (Pasdaran / IRGC) – Zbor islamských revolučných gárd vznikol krátko po islamskej revolúcii v roku 1979. Ich primárnym cieľom nie je len obrana hraníc, ale najmä ochrana islamského režimu a hodnôt revolúcie pred vnútornými aj vonkajšími nepriateľmi. Gardy sú vnímané ako ideologická elita a majú výsadné postavenie. Majú vlastné pozemné, letecké aj námorné sily, ktoré sú často lepšie vybavené a financované než pravidelná armáda. Pod gardy spadajú aj dve veľmi dôležité zložky, ktoré armáda nemá. Prvou sú jednotky Kuds, ktoré zodpovedajú za operácie v zahraničí a podporu spojencov (ako Hizballáh v Libanone či milície v Iraku). Druhou je Basídž, polovojenská milícia zložená z dobrovoľníkov, ktorá slúži na udržiavanie poriadku v krajine, potláčanie protestov a najnovšie aj na spomínané hliadkovanie v uliciach.
Hlavné rozdiely v skratke – Zatiaľ čo pravidelná armáda chráni krajinu ako geografický celok, gardy chránia politický a náboženský systém. Tento rozdiel sa prejavuje aj v ekonomike – Revolučné gardy nie sú len vojenskou silou, ale obrovským hospodárskym impériom. Vlastnia stavebné firmy, telekomunikačné spoločnosti a ovládajú veľkú časť iránskeho exportu a importu, čo im dáva obrovskú politickú moc, akú bežná armáda Arteš nikdy nemala. V praxi to znamená, že gardy sú oveľa viac prepojené s politickým vedením krajiny a majú priamy vplyv na zahraničnú politiku Teheránu.
Paralelne s iránskou mobilizáciou prichádzajú správy z Washingtonu o pokročilom plánovaní vojenskej operácie. Zdroje z Kongresu pre The Wall Street Journal naznačili, že Pentagón pripravuje drvivý úder, ktorý by mohol začať v najbližšom čase. Plány zahŕňajú nielen masívnu bombardovaciu kampaň, ale aj obsadenie strategických bodov, ako je ostrov Chark, cez ktorý prechádza 90 % iránskeho exportu ropy, či ostrovy Lárak a Abú Músá v blízkosti Hormuzského prielivu. Práve kontrola tohto kľúčového prielivu je hlavným bodom sváru, keďže USA trvajú na jeho otvorení pre slobodnú plavbu, zatiaľ čo Irán deklaruje pripravenosť udržať ho uzavretý za každú cenu.
Čítajte viac Mínová pasca a boj o urán: Generál Votel pomenoval najväčšie riziká konfliktu s Iránom
USA a Irán predložili podmienky na ukončenie vojny. Ide o dve ultimáta
USA prostredníctvom sprostredkovateľov odovzdali Iránu svoj návrh dohody o ukončení vojny, informuje The New York Times. Pozostáva z 15 bodov. Novinári nevideli úplný text, ale zreprodukovali jeho hlavné ustanovenia podľa slov zdrojov, ktoré sú s textom oboznámené.
Podmienky USA
- Irán úplne zastaví obohacovanie uránu na svojom území.
- Irán demontuje svoje jadrové zariadenia vrátane závodov na obohacovanie uránu v Natanze a Fordo, výskumného centra a závodu na výrobu jadrového paliva v Isfaháne.
- Irán odovzdá všetky svoje zásoby vysokoobohateného uránu Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE).
- Irán obmedzí počet a dosah svojich balistických rakiet.
- Irán sa vzdá podpory svojich zástupných (proxy) skupín na Blízkom východe, vrátane libanonského Hizballáhu, jemenského Ansár Alláh (húsíov), irackého Katá'ib Hizballáh a palestínskeho Hamasu.
- Irán zaručí úplnú slobodu plavby v Hormuzskom prielive.
- Pri splnení týchto podmienok budú z Iránu stiahnuté všetky sankcie. Okrem toho USA sľubujú pomoc Iránu pri dostavbe jadrovej elektrárne v Búšehri.
Čítajte viac Rozklad iránskeho bezpečnostného aparátu a stupňovanie konfliktov na Blízkom východe
Podmienky Iránu
O požiadavkách Iránu – taktiež s odvolaním sa na zdroje – informovali novinári The Wall Street Journal.
- USA a ich spojenci plne kompenzujú Iránu škody spôsobené vojnou (zatiaľ neexistujú ani približné odhady týchto škôd).
- Formálne sa zakotví kontrola Iránu nad plavbou v Hormuzskom prielive s možnosťou vyberať poplatky za prechod – podobne ako pri kontrole Egypta nad Suezským prieplavom.
- USA poskytnú Iránu záruky neútočenia, a to aj zo strany amerických spojencov (predovšetkým Izraela).
- Izrael zastaví operáciu proti skupine Hizballáh v Libanone.
- USA uzavrú všetky vojenské základne na Blízkom východe (nachádzajú sa vo všetkých krajinách Perzského zálivu – v Kuvajte, Bahrajne, Katare, Saudskej Arábii, SAE – a tiež v Iraku, Jordánsku a Sýrii).
- Z Iránu stiahnu všetky sankcie.
- Iránsky raketový program nebude podliehať žiadnym obmedzeniam.
Čo z toho vyplýva – Či sa priame rokovania začnú alebo nie, nie je známe, ale obe strany konfliktu sa vopred považujú za víťazov. USA aj Irán predkladajú maximalistické požiadavky, ktoré nie je možné zosúladiť.
