Napätie medzi Washingtonom a Berlínom v marci 2026 dosiahlo novú úroveň po tom, čo americký prezident Donald Trump ostro skritizoval zdržanlivý postoj nemeckého kancelára k blízkovýchodnému konfliktu. Jablkom sváru sa stalo vyhlásenie nemeckého lídra, že vojna s Iránom nie je nemeckou vojnou, na čo Trump zareagoval priamou a kontroverznou paralelu s konfliktom na Ukrajine. Šéf Bieleho domu zdôraznil, že ak sa Nemecko dištancuje od hrozieb v súvislosti s Iránom, Spojené štáty môžu rovnako argumentovať, že vojna na Ukrajine nie je ich konfliktom, keďže sa odohráva tisíce kilometrov od amerických hraníc a nemá na USA priamy vplyv. Napriek tomu dodal, že Spojené štáty Ukrajine naďalej pomáhajú, aj keď to nepovažujú za svoju vlastnú vojnu. Donald Trump vo svojom vystúpení priznal, že medzi Volodymyrom Zelenským a Vladimirom Putinom pretrváva hlboké osobné nepriateľstvo, no zároveň vyjadril úprimnú sústrasť nad vysokým počtom obetí, ktoré si boje doteraz vyžiadali. Podľa jeho aktuálneho pozorovania však na fronte nastalo určité upokojenie, čo vníma ako strategickú príležitosť pre diplomatický zásah USA. Prezident opätovne potvrdil svoju ambíciu stať sa hlavným vyjednávačom mieru a vyhlásil, že ak by sa mu podarilo tento dlhotrvajúci konflikt definitívne urovnať, považoval by to za veľkú česť pre svoj úrad aj celú krajinu.
Putin žiada od oligarchov miliardy na Donbas
Kremeľ hľadá nové spôsoby, ako udržať financovanie zdĺhavého vojnového konfliktu na Ukrajine, a najnovšie sa zameral priamo na najbohatších obyvateľov krajiny. Počas uzavretého stretnutia s poprednými podnikateľmi, ktoré sa konalo 26. marca 2026 po zjazde Ruského zväzu priemyselníkov a podnikateľov, Vladimir Putin otvorene navrhol oligarchom, aby do štátneho rozpočtu vložili dobrovoľné príspevky. Podľa informácií portálu The Bell prezident prítomným podnikateľom jasne deklaroval zámer pokračovať v bojoch až do dosiahnutia administratívnych hraníc Doneckej oblasti, čo si vyžaduje ďalšiu masívnu finančnú podporu.
Iniciatíva na tento krok, interne označovaný ako snaha „potriasť biznisom v ťažkých časoch“, prišla podľa zdrojov od šéfa štátneho ropného gigantu Rosnefť Igora Sečina. Ten mal Putinovi zaslať list, v ktorom navrhol konkrétny mechanizmus získavania prostriedkov prostredníctvom emisie špeciálnych vojnových dlhopisov federálnej pôžičky. Tento model by umožnil štátu čerpať súkromný kapitál oligarchov na krytie rastúcich výdavkov na armádu a vojenské operácie na Donbase. Niektorí magnáti na túto výzvu zareagovali okamžite priamo v kuloároch stretnutia. Miliardár Sulejman Kerimov údajne prisľúbil vloženie sumy 100 miliárd rubľov do štátnej pokladnice. Podľa svedkov Putinov návrh podporil aj ďalší vplyvný veľkopodnikateľ, hoci výška jeho príspevku zatiaľ nebola zverejnená. Celková rétorika stretnutia sa niesla v duchu odhodlania bojovať až do konca, čo v očiach Kremľa ospravedlňuje mimoriadne požiadavky na finančnú spoluúčasť ruských elít.
Podľa ISW v Ukrajine panuje v podstate patová situácia
Súčasný vývoj na bojisku naznačuje, že ukrajinské protiútoky v južných regiónoch krajiny dosahujú významné úspechy, ktoré majú priamy dopad na širšiu ruskú stratégiu. Oslobodenie obce Berezove koncom marca 2026 a eliminácia tamojšieho ruského výbežku potvrdzujú trend, v rámci ktorého ukrajinské sily od začiatku roka získali späť viac územia, než stihla ruská armáda obsadiť počas svojich februárových ofenzív. Podľa odhadov bolo v smeroch na Oleksandrivku a Huljajpole oslobodených stovky kilometrov štvorcových, čo núti ruské velenie k náročným strategickým rozhodnutiam. Tieto taktické zisky majú kaskádový efekt, pretože Rusko je nútené presúvať svoje elitné jednotky, vrátane výsadkárov a námornej pechoty, z Doneckej oblasti na juh, čím dochádza k oslabeniu a narušeniu príprav na ich vlastnú plánovanú jarno-letnú ofenzívu.
Analýza situácie ukazuje, že ruské sily pravdepodobne nedokážu v roku 2026 obsadiť takzvaný ukrajinský Pevnostný pás. Ide o strategickú koncentráciu štyroch silne opevnených miest v Doneckej oblasti ležiacich pozdĺž diaľnice H-20, ktoré predstavujú mimoriadne náročný cieľ. Vzhľadom na to, že Rusku trvalo takmer dva roky, kým obsadilo výrazne menší Pokrovsk, útok na takéto rozsiahle mestské aglomerácie by si vyžiadal enormné straty a pravdepodobne by trval niekoľko rokov. Aj ruskí predstavitelia v domácom informačnom priestore začínajú krotiť očakávania, pričom otvorene priznávajú zložitosť bojov v mestách ako Kosťantynivka. Kremeľ si uvedomuje, že vojenské víťazstvo v tejto oblasti nie je zaručené, a preto sa snaží vyvíjať diplomatický tlak na odstúpenie neobsadených častí Doneckej oblasti, aby sa vyhol ďalšiemu vyčerpávaniu svojich personálnych a materiálnych zdrojov.
Termín Pevnostný pás (v angličtine Fortress Belt) označuje strategickú líniu silne opevnených miest v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Ide o poslednú a najvýznamnejšiu urbanizovanú obrannú líniu, ktorú Ukrajina kontroluje v tejto časti Donbasu. Tento pás tvoria štyri veľké mestá zoradené v línii od severu na juh pozdĺž strategickej diaľnice H-20:
- Slavjansk (severný bod)
- Kramatorsk (administratívne centrum a hlavný logistický uzol)
- Družkivka
- Kosťantynivka (južný bod)
Prečo je tento pás taký dôležitý – Tieto mestá na seba takmer nadväzujú, čím vytvárajú súvislú zastavanú aglomeráciu. Pre útočiacu armádu je extrémne náročné bojovať v takomto prostredí, pretože každá budova, priemyselný areál alebo pivnica môže slúžiť ako opevnený bod. Predvojnová populácia tohto pásu presahovala 380 000 obyvateľov, čo svedčí o jeho rozlohe. Mestá sú prepojené nielen diaľnicou H-20, ale aj rozsiahlou železničnou sieťou. To umožňuje ukrajinskej armáde rýchlo presúvať posily, muníciu a zásoby medzi jednotlivými sektormi obrany. Ak by padlo jedno mesto, ostatné tri stále dokážu fungovať ako prepojený obranný systém.
Priemyselné zóny ako pevnosti – Podobne ako v prípade Mariupola (Azovstaľ) alebo Avdijivky (koksovňa), aj mestá Pevnostného pásu majú obrovské priemyselné komplexy s masívnymi betónovými konštrukciami a podzemnými priestormi, ktoré sú odolné voči ťažkému delostrelectvu aj náletom. Pevnostný pás chráni prístup k voľnejšej krajine smerom na západ k Dnepru. Ak by ruské sily tento pás prekonali, Ukrajina by stratila posledné veľké priemyselné a populačné centrá v Doneckej oblasti, čo by Rusku otvorilo cestu k strategickému cieľu – úplnému ovládnutiu Donbasu.
Veliteľ špeciálneho oddielu Tajfún: skúsenosti z počítačových hier sa pri FPV dronoch zídu
Veliteľ špeciálneho oddielu BSSP (Батальйон Спеціального Супроводу та Підтримки – Prápor špeciálneho sprievodu a podpory) Tajfún Mychajlo „Michael“ Kmyťuk poskytol rozhovor pre ArmyInform, v ktorom opísal život a nároky na operátorov FPV dronov:
Poslanie a každodenná prevádzka jednotky – Veliteľ Mychajlo Kmyťuk vysvetlil, že prvoradou úlohou jednotky Tajfún je podpora brigád a zborov, pričom ich hlavným cieľom je zabrániť nepriateľovi v prístupe k vlastným pozíciám. Poznamenal, že kvôli vysokej útočnej intenzite v súčasnosti vykonávajú menej samostatných úloh a nemôžu pracovať úplne autonómne. Pokiaľ ide o bežný chod jednotky, Kmyťuk uviedol, že štáb sa venuje neustálemu plánovaniu s takmer 24-hodinovým predstihom, pričom rozlišujú medzi dennými a nočnými scenármi. Práca pilotov sa podľa neho začína dôkladnou kontrolou techniky, od batérií až po pozemné stanice. Za najnáročnejšiu časť označil synchronizáciu prieskumu, FPV dronov a bombardérov, aby celá operácia fungovala precízne ako hodinky.
Technológie a stratégia nasadenia – V otázke technického vybavenia veliteľ potvrdil, že drony typu FPV sú dnes klasikou a najúčinnejším prostriedkom ničenia, hoci jednotka využíva všetky dostupné bezpilotné prostriedky. Spomenul, že hoci v minulom roku pôsobili najmä na Záporožskom a Pokrovskom smere, v súčasnosti sú aktívni v Charkovskej oblasti. Kmyťuk sa vyjadril aj k téme špecializácie pilotov. Hoci za ideálnu považuje úzku špecializáciu na konkrétny typ stroja, vojna podľa neho núti pilotov k univerzálnosti, takže skúsené posádky dokážu plniť aj funkcie protivzdušnej obrany. V tejto súvislosti spomenul aj úspešné pôsobenie ženskej posádky, ktorej výsledky v novej sezóne na charkovskom fronte budú ďalej sledovať.
Inovácie v protivzdušnej obrane a boji – V rozhovore priblížil aj prácu dronových stíhačov, ktorých úlohou je zachytávať nepriateľské drony Shahed už pri vstupe do vzdušného priestoru, aby sa nedostali do tylových oblastí. Za najťažšie považuje vizuálnu lokalizáciu cieľa. Opísal tiež realitu „vzdušných súbojov“, kedy dochádza k priamym stretom dronov, čo prirovnal k scénam z vedecko-fantastických filmov. Podľa veliteľa masové nasadenie dronov síce znížilo straty na životoch, ale extrémne skomplikovalo logistiku a dopravu vybavenia na pozície. Pri pôsobení prostriedkov rádioelektronického boja (REB) zdôraznil potrebu neustálej adaptácie na frekvencie, ktoré nepriateľ v danom úseku používa. Štandardný dosah ich posádok je 15 kilometrov, no pri špeciálnych úderoch stredného dosahu dokážu zasiahnuť ciele vzdialené viac ako 50 kilometrov.
Výcvik a vízia do budúcnosti – Príprava nováčika podľa Kmyťuka trvá minimálne štyri mesiace, po ktorých nasleduje adaptačné obdobie v bojových podmienkach. Potvrdil, že skúsení hráči videohier sa učia ovládať drony oveľa rýchlejšie vďaka návykom zo simulátorov. Budúcnosť bezpilotných systémov vidí veliteľ jednoznačne v umelej inteligencii a automatickom navádzaní, ktoré by malo eliminovať vplyv elektronického boja. Jeho víziou pre jednotku „Tajfún“ je jej postupné rozširovanie z práporov na celé pluky a brigády. Na záver Kmyťuk opísal svoju cestu kádrového dôstojníka, ktorý si prešiel najťažšími úsekmi frontu od Irpiňa až po Avdijivku. K dronom sa dostal cez vlastnú zvedavosť a postupne sa vypracoval až na veliteľa špeciálneho oddielu.
Medzi ukrajinskými a ruskými vojakmi došlo na frontovej línii počas uplynulého dňa, 26. marca 2026, k 150 bojovým stretom. Nepriateľ vyvíjal najväčší tlak v smeroch na Kosťantynivku, Pokrovsk a Huljajpole. Informoval o tom Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny na Facebooku, kde zverejnil operatívne informácie k piatku 27. marca k 08:00, uvádza Ukrinform. Podľa údajov generálneho štábu včera protivník vykonal 68 leteckých útokov, pri ktorých zhodil 227 riadených leteckých bômb. Okrem toho nasadil 9 190 samovražedných dronov a uskutočnil 3 906 delostreleckých ostreľovaní obývaných oblastí a pozícií ukrajinských jednotiek, z toho 98 zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 293 170 (včera o 1 000) vojakov.
Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila 93 zo 102 dronov, ktoré ruské sily použili na útok na Ukrajinu od večera 26. marca. Ako informuje Ukrinform, Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny o tom informovali na Telegrame.Od 18:00 vo štvrtok 26. marca nepriateľ útočil 102 údernými bezpilotnými lietadlami typu Shahed, Gerbera, Italmas a bezpilotnými lietadlami iných typov zo smerov: Kursk, Orjol, Millerovo, Primorsko-Achtarsk (Ruská federácia), Hvardijske (dočasne okupovaný Krym), pričom približne 60 z nich boli bezpilotné lietadlá Shahed. Letecký útok odrazilo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky elektronického boja a bezpilotných systémov a mobilné palebné skupiny Obranných síl Ukrajiny. Podľa predbežných údajov k piatku 27. marca o 8:30 zostrelila/potlačila protivzdušná obrana 93 bezpilotných lietadiel na severe, juhu a východe krajiny. Na ôsmich miestach bolo zaznamenaných deväť útočných bezpilotných lietadiel, ako aj pád zostrelených bezpilotných lietadiel (úlomkov) na štyroch miestach.