Súčasná bezpečnostná situácia v Iraku sa prudko zhoršuje v dôsledku intenzívnej vojenskej kampane kombinovaných síl Spojených štátov a Izraela, ktorá je namierená proti irackým milíciám podporovaným Iránom. Hlavným strategickým cieľom týchto operácií je systematická likvidácia veliteľov a kľúčového vojenského personálu, ktorí v rámci Ľudových mobilizačných síl (PMF) riadia jednotky zodpovedajúce sa priamo Teheránu a nie oficiálnemu irackému premiérovi. Táto snaha o oslabenie útočného potenciálu iránskych zástupných síl však naráža na zložitú realitu irackého bezpečnostného systému, v ktorom sú tieto milície, hoci ideologicky verné iránskemu najvyššiemu vodcovi, oficiálne integrované do štátnych ozbrojených síl.
Ľudové mobilizačné sily (arabsky al-Hašd aš-Ša’bí, anglicky Popular Mobilization Forces – PMF) predstavujú jednu z najkomplexnejších a najvplyvnejších vojenských a politických zložiek v modernom Iraku. Ide o štátom uznávanú zastrešujúcu organizáciu, ktorá združuje približne 60 až 70 rôznych milícií. PMF vznikli v júni 2014 ako priama reakcia na bleskový postup teroristickej organizácie Islamský štát (ISIS), ktorej sa podarilo dobyť Mosul a ohrozovať Bagdad. Rozhodujúcim impulzom bola fatva (náboženský dekrét) najvyššieho irackého šíitskeho duchovného, veľkého ajatolláha Alího as-Sístáního, ktorý vyzval všetkých schopných Iračanov na obranu vlasti. Do zbrane sa vtedy prihlásili desaťtisíce dobrovoľníkov.
Štruktúra a zloženie – Hoci sú PMF oficiálne súčasťou irackých ozbrojených síl a sú podriadené úradu premiéra, ich vnútorná štruktúra je nejednotná:
- Šíitske milície: Tvoria drvivú väčšinu (asi 80 – 90 %) síl. Mnohé z nich, ako Katáib Hizballáh alebo Asá’ib Ahl al-Haq, majú úzke ideologické a vojenské väzby na Irán a jeho Iránske revolučné gardy.
- Menšinové jednotky: Súčasťou sú aj menšie sunnitské, kresťanské, jezídske či turkménske oddiely, ktoré vznikli na ochranu svojich špecifických komunít pred ISIS.
Právny status a politický vplyv – V roku 2016 iracký parlament schválil zákon, ktorý z PMF urobil oficiálnu zložku štátnych bezpečnostných síl. To znamená, že ich bojovníci dostávajú plat zo štátneho rozpočtu a majú rovnaké postavenie ako vojaci regulárnej armády. Okrem vojenskej sily majú PMF aj obrovský politický vplyv. Mnohé milície majú svoje politické krídla, ktoré sú zastúpené v parlamente a tvoria súčasť vládnych koalícií. To im umožňuje priamo ovplyvňovať smerovanie krajiny a výber premiéra.
Kontroverzie a napätie – Pôsobenie PMF je sprevádzané neustálym napätím, a to najmä z dvoch dôvodov:
- Dvojitá lojalita: Kritici (vrátane USA) tvrdia, že najmocnejšie frakcie PMF sú viac lojálne iránskemu najvyššiemu vodcovi než irackému štátu. To vedie k situáciám, kedy tieto skupiny útočia na americké základne v Iraku bez súhlasu oficiálneho velenia armády.
- Ľudské práva: Počas oslobodzovania území od ISIS boli niektoré jednotky PMF obviňované z represálií voči sunnitskému obyvateľstvu, ktoré podozrievali z kolaborácie s teroristami.
V aktuálnom kontexte roku 2026 hrajú PMF kľúčovú úlohu v regionálnom konflikte medzi USA a Iránom, pričom ich základne sú častým cieľom odvetných náletov amerického letectva, čo vyvoláva politické krízy v Bagdade.
Kritické incidenty sa odohrali 24. a 25. marca 2026, kedy séria náletov zasiahla základne a spravodajské centrá v provinciách Anbár a Saláh ad-Dín. Najsmrteľnejší úder v okrese al-Habbáníja si vyžiadal životy 15 operátorov vrátane vysokopostaveného veliteľa operácií v Anbáre. Situácia nabrala tragický rozmer v stredu, keď ďalšia vlna útokov zasiahla vojenskú zdravotnícku kliniku a veliteľské stanovište irackého ministerstva obrany. Podľa správ z kurdských zdrojov zahynulo sedem pravidelných irackých vojakov, ktorí sa na mieste zrejme nachádzali spolu so zranenými príslušníkmi milícií PMF prevezenými z predchádzajúcich náletov. Washington v tejto súvislosti upozorňuje na pretrvávajúce komunikačné bariéry s Bagdadom, pričom americkí predstavitelia uvádzajú, že iracká vláda napriek opakovaným žiadostiam neposkytuje informácie o presnej polohe svojich regulárnych jednotiek, čo znemožňuje ich ochranu pred vedľajšími následkami útokov.
Vláda premiéra Muhammada Šijá as-Súdáního reagovala na tieto udalosti vlnou pobúrenia a diplomatických protestov. Bagdad oficiálne odsúdil americké nálety ako „zradnú agresiu“ a „ohavný zločin“, ktorý hrubo porušuje medzinárodné právo a irackú suverenitu. V mimoriadne ostrom kroku iracká vláda oficiálne udelila milíciám PMF právo reagovať na útoky všetkými dostupnými prostriedkami v súlade s Chartou OSN, čím fakticky schválila budúcu eskaláciu proti americkým záujmom v regióne. Okrem predvolania amerického chargé d’affaires a podania sťažnosti Bezpečnostnej rade OSN plánuje Irak predvolať aj iránskeho veľvyslanca, čím reaguje na nedávne iránske balistické útoky na kurdské bezpečnostné sily na severe krajiny.
Muhammad Šijá as-Súdání je kľúčovou postavou súčasnej irackej politiky, ktorý zastáva funkciu predsedu vlády od októbra 2022. Jeho pôsobenie je definované mimoriadne náročným balansovaním medzi vplyvom Teheránu a Washingtonu, zatiaľ čo sa snaží udržať stabilitu v krajine zmietanej vnútornými konfliktmi. As-Súdání pochádza z južného Iraku a má za sebou dlhú kariéru v štátnej správe. Na rozdiel od mnohých iných irackých politikov, ktorí strávili roky v exile, on prežil väčšinu života v Iraku, čo mu u domáceho obyvateľstva dodáva istú mieru autenticity. Pred nástupom do premiérskeho kresla pôsobil ako guvernér provincie Maysan a neskôr zastával niekoľko ministerských postov, vrátane ministra práce a sociálnych vecí. Jeho vymenovanie bolo výsledkom dlhého politického patu po voľbách v roku 2021. Do funkcie ho nominovala Koalícia právneho štátu (považovaná za proiránsku), no od začiatku sa prezentoval ako technokrat a pragmatik, ktorý sa chce sústrediť na boj proti korupcii a obnovu infraštruktúry. Najväčšou výzvou pre as-Súdáního je udržanie suverenity Iraku v čase, keď sa krajina stáva bojiskom medzi USA a Iránom. Jeho pozícia je komplikovaná faktom, že hoci jeho vláda závisí od podpory šiitskych milícií napojených na Irán (ako sú PMF), zároveň nevyhnutne potrebuje vojenskú a ekonomickú spoluprácu so Spojenými štátmi.
Hlavné priority a problémy – As-Súdáního program sa opiera o niekoľko kľúčových pilierov, ktoré však narážajú na realitu Blízkeho východu:
- Ekonomické reformy: Snaží sa diverzifikovať irackú ekonomiku, ktorá je takmer úplne závislá od ropy, a bojovať s masovou nezamestnanosťou mladých.
- Boj proti korupcii: Vyhlásil vojnu „veľkým rybám“ v irackej správe, hoci kritici tvrdia, že jeho kroky sú často limitované záujmami politických strán, ktoré ho držia pri moci.
- Vzťahy s Kurdistanom: Neustále rieši napätie medzi centrálnou vládou v Bagdade a autonómnym regiónom Kurdistan, najmä pokiaľ ide o rozdelenie príjmov z ropy a bezpečnosť na severe krajiny.
Muhammad Šijá as-Súdání je vnímaný ako politik, ktorý sa snaží o strednú cestu. Jeho úspech závisí od toho, či dokáže udržať vplyv Iránu na uzde natoľko, aby neodradil západných investorov a spojencov, a zároveň či dokáže uspokojiť irackú verejnosť, ktorá žiada lepšie služby a bezpečnosť.
Napätie v regióne je poháňané dlhodobou aktivitou skupín vystupujúcich pod hlavičkou Islamského odporu v Iraku (IRI), ktoré využívajú platformy ako Telegram na koordináciu útokov proti cieľom USA, NATO a kurdským silám. Táto neustála konfrontácia už viedla k citeľným stratám v radoch európskych spojencov, vrátane smrti francúzskeho vojaka a stiahnutia talianskych jednotiek po opakovaných útokoch dronov v Erbile. Zatiaľ čo USA pokračujú v cielenej likvidácii lídrov, akým bol nedávno zabitý šéf bezpečnosti Katáib Hizballáh Abú Alí al-Askarí, iracká vláda varuje, že pokračujúce nezodpovedné akcie na jej území nenávratne poškodzujú vzťahy medzi oboma krajinami a menia Irak na nekontrolované bojisko regionálnych mocností.