Prezident Volodymyr Zelenskyj v otvorenom rozhovore pre agentúru Reuters odhalil, že administratíva Donalda Trumpa stupňuje tlak na Kyjev s cieľom rýchlo ukončiť vojnu. Hlavným kameňom úrazu v prebiehajúcich rokovaniach je požiadavka Washingtonu, aby sa ukrajinské sily stiahli z celého Donbasu výmenou za poskytnutie pevných bezpečnostných záruk, ktoré by mali Ukrajinu chrániť pred budúcou ruskou agresiou. Podľa ukrajinského lídra je súčasný postoj Bieleho domu výrazne ovplyvnený eskaláciou konfliktu na Blízkom východe. Prezident Trump sa snaží uzavrieť ukrajinský front čo najskôr, ideálne do začiatku leta, aby sa mohol plne sústrediť na situáciu okolo Iránu a domácu predvolebnú kampaň. Zelenskyj však varuje, že opustenie Donbasu by znamenalo stratu kľúčového pevnostného pásu opevnených miest, čo by fatálne podkopalo nielen bezpečnosť Ukrajiny, ale aj celej Európy, keďže by sa tieto pozície dostali pod priamu kontrolu Moskvy.
Čítajte viac Jeden z najmasovejších ruských útokov na Ukrajinu: takmer 1000 bezpilotných lietadiel za 24 hodín
Situáciu komplikuje aj fakt, že Rusko podľa dostupných informácií neprejavuje reálnu pripravenosť na mier a namiesto toho sa pokúša o strategické vydieranie. Zelenskyj uviedol, že Moskva navrhla Spojeným štátom zastavenie zdieľania vojenských spravodajských informácií s Iránom výmenou za to, že Washington prestane poskytovať rozviedku Kyjevu. Ukrajinská strana má pritom nezvratné dôkazy, že ruské komponenty sa už teraz nachádzajú v iránskych dronoch útočiacich na americké ciele v Perzskom zálive. Napriek narastajúcemu politickému tlaku a územným požiadavkám Zelenskyj ocenil, že dodávky kľúčových systémov protivzdušnej obrany Patriot neboli zastavené, hoci ich objem nepokrýva reálne potreby krajiny. Kyjev momentálne zastáva tvrdý postoj a odmieta opustiť 200 000 občanov žijúcich v neokupovaných častiach východného regiónu. Washington nateraz jasne deklaruje, že k finálnemu podpisu bezpečnostných záruk nedôjde, kým sa obe bojujúce strany nedohodnú na konkrétnych podmienkach ukončenia vojny.
Čítajte viac Ukrajina znovu čelila ruskému nočnému masívnemu úderu stovkami dronov a rakiet
Ministerstvo obrany Ukrajiny vytvára novú líniu vzdušnej ochrany po masívnom útoku Ruskej federácie
Ukrajina po odrazení doposiaľ najmasívnejšieho denného vzdušného útoku z 24. marca 2024 intenzívne buduje novú líniu protivzdušnej ochrany. Počas tohto rekordného úderu nasadil agresor celkovo 999 bezpilotných lietadiel typu Shahed v kombinácii s balistickými raketami a strelami s plochou dráhou letu, pričom ukrajinskí obrancovia dokázali zneškodniť viac ako 94 % všetkých cieľov. Pozoruhodný pokrok v efektivite dokazuje fakt, že kým pred rokom by takéto množstvo dronov stačilo na ochromenie celej krajiny, tentoraz sa ich podarilo úplne eliminovať v rámci jedinej oblasti, vďaka čomu nad samotným Kyjevom nebol zaznamenaný žiadny zásah.
Čítajte viac Americko-ukrajinské rokovania na Floride priniesli posun v otázkach bezpečnosti a výmeny zajatcov
Tento úspech je výsledkom systematického budovania stupňovitej obrany, ktorá do odrážania útokov zapája všetky dostupné zdroje vrátane vzdušných síl, špecializovaných dronov-stíhačov, mobilných palebných skupín, taktického letectva a vrtuľníkov. Keďže nepriateľ reaguje na zvýšenú bezpečnosť veľkých miest presunom svojej pozornosti na civilnú infraštruktúru v západných regiónoch, ministerstvo obrany sa aktuálne sústredí na vytvorenie nového obranného valu práve v tejto časti krajiny. Cieľom rezortu je v blízkej budúcnosti úplne znemožniť útoky na mierové mestá na západe Ukrajiny a zabezpečiť tak komplexnú ochranu celého územia pred čoraz zložitejšími vzdušnými operáciami agresora.
Čítajte viac Novinári potvrdili 204-tisíc mŕtvych Rusov. ISW: Putin chystá jarnú ofenzívu, Ukrajincov si „oťukáva“ a hľadá slabiny
Ruské údery naprieč Ukrajinou: Zničená infraštruktúra, výpadky elektriny a zranenia civilistov
Ruské jednotky počas noci a rána 26. marca 2026 vystupňovali útoky na ukrajinskú civilnú a hospodársku infraštruktúru, pričom najväčší nápor pocítila Odeská oblasť. Masívne ostreľovanie útočnými bezpilotnými lietadlami vážne poškodilo prístavné, energetické a priemyselné objekty, čo si vyžiadalo okamžité prepnutie kritickej infraštruktúry na záložné napájanie. Šéf odeskej oblastnej správy Oleh Kiper potvrdil, že zásahy v Izmajilskom okrese a vo Vylkivskej obci spôsobili požiare a lokálne havárie v sieti, v dôsledku ktorých zostala časť Bilhorod-Dnistrovského, Bolhradského a Izmajilského okresu bez elektriny. V samotnej Odese a ďalších centrách boli zavedené núdzové odstávky prúdu, zatiaľ čo špecialisti pracujú na odstraňovaní následkov úderov, ktoré si vyžiadali najmenej jednu zranenú osobu.
Cieľom nepriateľských útokov sa stala aj Dnipropetrovská oblasť, kde jednotky Ruskej federácie ráno udreli na Kryvyj Rih. Podľa predbežných informácií šéfa miestnej správy Oleksandra Hanžu bol poškodený ďalší objekt infraštruktúry, hoci tentoraz nedošlo k obetiam na životoch ani k zraneniam. Úderu predchádzala aktivita bezpilotných lietadiel v širšom okolí mesta Dnipro, pričom presný rozsah škôd je momentálne predmetom odborného posudzovania.
Čítajte viac V ruskej Štátnej dume priznali, že celé ruské územie sa nedá ubrániť pred útokmi dronov
Mimoriadne dramatická situácia pretrváva v Sumskej oblasti, ktorú okupanti v priebehu jediného dňa ostreľovali päťdesiatkrát, pričom zasiahli až 42 rôznych obcí. Najviac trpeli komunity v Sumskom, Šostkinskom, Konotopskom a Ochtyrskom okrese, kde drony priamo zasahovali civilnú dopravu a obytné sektory. V obci Verchnosyrovatska utrpel zranenia vodič nákladného auta a v komunite Velika Pysarivka boli po zásahu dronu zranení ďalší dvaja civilisti. Ničivá bilancia zahŕňa zničený kultúrny dom v Konotopskom okrese, poškodené administratívne budovy, podniky a energetické zariadenia po celom regióne. Na všetkých miestach aktuálne pracujú policajní pyrotechnici a vyšetrovacie tímy, ktoré dokumentujú tieto kroky ako vojnové zločiny pre ďalšie trestné konania.
Foto: Národná polícia Ukrajiny
Ukrajinský dronový nálet ochromil jednu z najväčších ruských rafinérií a kľúčové exportné prístavy
V noci na 26. marca čelila Leningradská oblasť masívnemu útoku viac ako dvadsiatich ukrajinských dronov, ktorých primárnym cieľom bola podľa svedectiev miestnych obyvateľov rafinéria Kirišinefteorgsintez (Kinef). Tento strategický podnik patriaci spoločnosti Surgutneftegaz je druhým najväčším v celom Rusku a spracováva až 7 % celkového objemu ropných surovín v krajine. Gubernátor regiónu Alexander Drozdenko potvrdil škody v priemyselnej zóne Kirišského okresu, hoci konkrétny zasiahnutý objekt oficiálne nešpecifikoval. Pre rafinériu ide už o piaty útok od začiatku vojny, pričom po predchádzajúcich zásahoch musela opakovane obmedzovať prevádzku svojich najvýkonnejších jednotiek na spracovanie ropy.
Tento nálet nadväzuje na sériu úspešných úderov z 23. and 25. marca, ktoré cielili na najvýznamnejšie ruské ropné prístavy v Baltskom mori – Primorsk a Usť-Luga. Podľa aktuálnych informácií oba prístavy pozastavili nakládku suroviny, čím došlo k faktickej paralýze približne 40 % ruských exportných kapacít, čo predstavuje výpadok asi 2 miliónov barelov ropy denne. Tieto systematické útoky na energetickú infraštruktúru výrazne komplikujú snahy Moskvy profitovať z globálnej energetickej krízy vyvolanej konfliktom na Blízkom východe a priamo zasahujú zdroje financovania ruskej vojnovej mašinérie.
Čítajte viac Ukrajina zasiahla kľúčový ruský elektrotechnický závod v Brjansku
Ruské ministerstvo obrany síce deklarovalo zničenie 125 bezpilotných lietadiel nad trinástimi oblasťami a okupovaným Krymom, no rozsah obmedzení v civilnej doprave svedčí o vážnosti situácie. Federálna agentúra Rosaviacija bola nútená drasticky obmedziť prevádzku na hlavných moskovských letiskách ako Šeremetievo či Vnukovo, ale aj v Petrohrade, Čerepovci a Pskove. Neustále sa zväčšujúci dosah ukrajinských dronov tak nielen ničí ekonomicky kľúčové podniky, ale opakovane narúša logistiku a bežný chod dopravy hlboko vo vnútrozemí Ruskej federácie.
Čítajte viac Koniec bezpečných zón v Rusku: Šojgu priznáva zraniteľnosť hlbokého vnútrozemia
Belgorodčania v pasci: Vypnutý internet a nefunkčné sirény znásobujú strach z ostreľovania
Po masívnom nočnom raketovom údere z 25. marca sa v Belgorodskej oblasti zdvihla vlna ostrej kritiky namierenej proti miestnym úradom a bezpečnostným zložkám. Obyvatelia sa sťažujú na totálne zlyhanie varovného systému, ktorý ich nechal v kritických momentoch bez akýchkoľvek informácií. Situáciu dramaticky zhoršilo preventívne vypnutie mobilného internetu a blokovanie Telegramu, čo v kombinácii s výpadkami elektriny odrezalo ľudí od alternatívnych zdrojov varovania. Miestni obyvatelia na sociálnych sieťach a oficiálnej stránke gubernátora Vjačeslava Gladkova nešetria kritikou. Upozorňujú, že sirény sa často spúšťajú až po prvých dopadoch rakiet a štátom kontrolovaná aplikácia Max, ktorá mala nahradiť zakázané platformy, posiela notifikácie s fatálnym oneskorením. Ľudia sa cítia byť vystavení priamemu ohrozeniu života, pričom niektorí otvorene označujú vypnutie komunikačných kanálov za „škodenie a zradu“, keďže práve neoficiálne kanály na Telegrame im v minulosti poskytovali aspoň niekoľko drahocenných minút na útek do krytov. Problémy potvrdzujú aj energetici, ktorí v teréne opravujú zničenú infraštruktúru. Bez funkčného spojenia a včasných varovaní sa stávajú ľahkým terčom pre ďalšie útoky dronov, čo výrazne komplikuje a spomaľuje obnovu dodávok elektriny a vody. Kým operačný štáb oblasti argumentuje „technickou chybou“ a bezpečnostnými opatreniami, ktoré nie sú v kompetencii regionálnej moci, obyvatelia zostávajú v informačnom vákuu a v neustálom strachu o vlastnú bezpečnosť.
Čítajte viac Lavrov obvinil Ukrajinu zo zmarenia mierových rozhovorov a oznámil plány na pokračovanie vojny
Na frontovej línii bolo počas uplynulého dňa, 25. marca 2026, zaznamenaných 158 bojových stretov ukrajinských vojakov s ruskými útočníkmi. Ako uvádza Ukrinform, informuje o tom Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny v príspevku na sociálnej sieti Facebook o situácii k 8:00 vo štvrtok 26. marca. Nepriateľ vykonal 70 leteckých útokov, pri ktorých zhodil 231 riadených leteckých bômb. Okrem toho Rusi nasadili 9414 samovražedných dronov a vykonali 4184 delostreleckých ostreľovaní, z toho 131-krát zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 292 170 (včera o 1 210) vojakov.
Čítajte viac Rusi útočili v noci na Ukrajinu 498 vzdušnými prostriedkami
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 130 zo 153 bezpilotných lietadiel, ktorými ruské vojská útočili na Ukrajinu od večera 25. marca. Ako uvádza Ukrinform, informovali o tom Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny na Telegrame. Od stredy 25. marca 18:00 nepriateľ zaútočil 153 útočnými bezpilotnými lietadlami typu Shahed, Gerbera, Italmas a dronmi iných typov zo smerov: Brjansk, Kursk, Orjol, Millerovo, Primorsko-Achtarsk (Rusko), Hvardijske, Čauda (dočasne okupovaný Krym). Približne 100 dronov bolo typu Shahed. Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny ukrajinských obranných síl. Zaznamenané boli zásahy 16 útočných dronov v 11 lokalitách, ako aj pády zostrelených strojov (úlomkov) v piatich lokalitách.
