Ukrajina v súčasnosti prechádza zásadnou reformou štruktúry svojej protivzdušnej obrany (PVO), ktorej podstata spočíva vo vybudovaní komplexnej siete pripomínajúcej šachovnicu. Tento systém kombinuje prostriedky elektronického boja, malú PVO a mobilné palebné skupiny. Dmytro Žmajlo, výkonný riaditeľ Ukrajinského centra pre bezpečnosť a spoluprácu, uvádza, že vďaka tejto stratégii sa darí väčšinu útočných dronov likvidovať ešte na prístupoch k hlavnému mestu. Jedným z kľúčových prvkov tejto obrany sú stíhacie drony, ktoré predstavujú ekonomicky mimoriadne výhodné riešenie. Kým jeden stíhací dron stojí približne 2 až 3 000 USD (1 730 – 2 600 EUR), ruský Shahed v rusko-čínskej konfigurácii stojí 50 až 100 000 USD (43 200 – 86 500 EUR). Hoci sú tieto drony efektívne, ich nasadenie je technicky náročné a vyžaduje si vysoké majstrovstvo pilota. V praxi je spravidla potrebné vynaložiť 2 až 3 stíhacie drony na elimináciu jedného cieľa, pričom úspešnosť zásahov priamo úmerne rastie so skúsenosťami operátorov.
Okrem stíhacích dronov sa Ukrajina spolieha aj na modernizované armádne letectvo. Vrtuľníky vybavené súčasnou technikou vykazujú výborné výsledky pri ničení ruských vzdušných cieľov. Zároveň sa opäť stáva kľúčovou práca mobilných palebných skupín, pretože ruská strana v snahe zvýšiť efektivitu útokov začala drony nasadzovať v extrémne malých výškach, približne 50 metrov nad terénom. Tento trend si vyžaduje neustále posilňovanie prostriedkov rádioelektronického prieskumu a elektronického boja. Dlhoročné skúsenosti s bojom proti lacným jednosmerným bezpilotným prostriedkom urobili z Kyjeva svetového lídra v technológiách na ich ničenie. Podľa informácií magazínu Forbes ukrajinské systémy preverené priamo na bojisku vzbudzujú masívny záujem v zahraničí. O toto unikátne know-how sa zaujímajú najmä krajiny Perzského zálivu a ďalšie štáty, ktoré čelia podobným hrozbám útočných dronov.
Ukrajina mení stratégiu dronových úderov: Nová taktika ochromuje ruskú logistiku aj PVO
Od začiatku roka 2026 zaznamenal americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) zásadný posun v tom, ako ukrajinské Obranné sily (OSU) vyberajú svoje ciele. Namiesto priameho zamerania sa na ruskú pechotu sa ukrajinské jednotky čoraz viac orientujú na strategické ničenie techniky, spojenia a logistiky. Táto zmena vytvára Rusku vážne problémy na všetkých úrovniach – od taktického boja v prvej línii až po strategickú hĺbku jeho vlastného územia. Ukrajinské jednotky bezpilotných lietadiel, napríklad na kritickom Lymanskom smere, preorientovali svoje sily na zasahovanie špecifických cieľov v blízkom tyle. Prioritou sa stalo ruské delostrelectvo, operátori nepriateľských dronov a komunikačné uzly. Časté údery na ruské antény nielenže fyzicky bránia spojeniu medzi jednotkami, ale majú aj výrazný demoralizujúci účinok. Ničením logistických ciest a predmostí tak Ukrajina efektívne oslabuje schopnosť Ruska pripraviť sa na očakávanú jarno-letnú ofenzívu, keďže nepriateľ stráca schopnosť viesť potrebnú delostreleckú prípravu.
Paralelne s bojmi na fronte prebieha masívna kampaň na stredné a dlhé vzdialenosti. Od novembra 2025 sa počet mesačných úderov v pásme 50 až 250 kilometrov od frontu zvýšil až štvornásobne. Ukrajina pri týchto operáciách využíva najmä drony vlastnej výroby, ktoré čiastočne nahrádzajú systémy HIMARS. Terčom sú predovšetkým radary a odpaľovacie zariadenia ruskej PVO. Táto stratégia vytvára v ruskej obrane trhliny, ktoré následne umožňujú ukrajinským silám zasahovať ďalšie cenné objekty hlbšie v ruskom tyle. Zmena taktiky má priame dôsledky aj na bezpečnosť vnútri Ruskej federácie. Podľa vyjadrení tajomníka Rady bezpečnosti RF Sergeja Šojgua už v krajine prakticky neexistujú bezpečné regióny. Kým v minulosti bol napríklad Ural pre ukrajinské vzdušné sily nedosiahnuteľný, dnes je realita iná. Ukrajinské údery sa navyše začali koncentrovať na ruské dopravné letectvo. Cieľom je zabrániť Rusku v operatívnom presúvaní veľkých objemov nákladu, čo sa týka najmä vojenských dodávok zo Severnej Kórey. Táto komplexná kampaň oslabuje útočné aj obranné kapacity Ruska a umožňuje ukrajinským silám dosahovať dôležité lokálne úspechy, pričom systematicky podkopáva logistické základy ruskej vojnovej mašinérie.
V dôsledku nepriateľského ostreľovania Záporožskej oblasti sú mŕtvi a ranení vrátane dieťaťa
Traja ľudia zahynuli a štyria utrpeli zranenia, medzi nimi jedno dieťa, po útokoch na Záporožie, Záporožský a Polohivský okres. Informoval o tom náčelník Záporožskej oblastnej vojenskej administratívy (OVA) Ivan Fedorov. Celkovo počas dňa okupanti uskutočnili 864 útokov na 40 obývaných oblastí Záporožskej oblasti. Ruské jednotky vykonali 19 náletov na obce Malokaterynivka, Veseľanka, Ľubycke, Jurkivka, Tersianka, Ľubymivka, Huljajpiľske, Vozdvyživka, Novoseľivka, Stepnohirsk, Prymorske, Zaliznyčne, Kopani a Verchňa Tersa. 610 bezpilotných lietadiel rôznych modifikácií (prevažne FPV drony) zaútočilo na Záporožie a 26 ďalších obcí v oblasti. Zaznamenaných bolo 5 ostreľovaní zo salvových raketometov na obce Zaliznyčne, Novopavlivka, Mala Tokmačka, Čarivne a Vozdvyživka. Okrem toho 230 delostreleckých úderov zasiahlo 16 obývaných oblastí v regióne. Bolo prijatých 70 hlásení o poškodení obytných domov, nebytových budov, objektov infraštruktúry a automobilov.
Rusi útočili dronmi na prístav v Odeskej oblasti, poškodené boli dve civilné lode
V dôsledku nočného útoku na Odeskú oblasť utrpeli škody dve civilné komerčné plavidlá pod vlajkami Palau a Barbadosu. Informoval o tom podpredseda vlády pre obnovu Ukrajiny Oleksij Kuleba. Zranenia utrpeli dvaja ľudia, ktorým bola poskytnutá lekárska pomoc. V čase úderu sa lode nachádzali pri prístavných mólach a boli naložené obilím. Napriek útoku zostávajú plavidlá na hladine. Poškodené boli aj administratívne budovy. Na mieste vypukol požiar, ktorý záchranári operatívne lokalizovali. Na miestach naďalej prebiehajú práce na likvidácii následkov. „Ide o ďalší vojnový zločin Ruska proti svetovej potravinovej bezpečnosti!“ zdôraznil Oleksij Kuleba.
Zelenskyj avizoval kľúčové rokovania v USA: Ukrajinská delegácia je už na ceste
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom večernom prejave 19. marca 2026 oznámil spustenie nového kola diplomatických rozhovorov o ukončení vojny. Ukrajinská vyjednávacia skupina už odcestovala do Spojených štátov, kde sa v sobotu 21. marca uskutoční stretnutie s americkými partnermi. Podľa hlavy štátu prichádzajú z USA jasné signály o pripravenosti pokračovať v práci v existujúcich formátoch. Zelenskyj zároveň zdôraznil, že po predchádzajúcej pauze v diplomatickom úsilí nastal čas na intenzívne a obsahovo bohaté rokovania. Prezident podrobne prediskutoval stratégiu postupu s kľúčovými členmi tímu. Vyjednávaciu skupinu tvoria:
- Rustem Umerov – tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) a vedúci delegácie.
- Kyrylo Budanov – vedúci Kancelárie prezidenta (KP).
- Davyd Arachamia – predseda poslaneckého klubu „Sluha ľudu“.
- Serhij Kyslycja – prvý zástupca vedúceho Kancelárie prezidenta.
Nemecko žiada silnejší hlas Európy
K aktuálnej diplomatickej aktivite sa vyjadril aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Počas vystúpenia v Bundestagu 18. marca zdôraznil, že európske štáty nesmú zostať bokom. Podľa jeho slov je neprípustné, aby sa o osude konfliktu rozhodovalo výlučne medzi Washingtonom a Moskvou bez priamej účasti Ukrajiny a Európy. Kancelár zároveň vyzval na zosilnenie spoločného tlaku na Kremeľ. Poukázal na to, že Berlín disponuje dôveryhodnými informáciami o vážnych problémoch ruskej ekonomiky, ktoré sú priamym dôsledkom vojny a sankcií. Práve ekonomický tlak v koordinácii medzi EÚ a USA považuje Merz za kľúčovú páku, ktorá môže Rusko prinútiť k reálnym ústupkom.
Karel Řehka o budúcnosti konfliktu: Mier nesmie nastať za každú cenu
Súčasná vojna Ruska proti Ukrajine sa nachádza vo fáze čistého opotrebovávania, ktorá je pre obe strany mimoriadne nákladná. Náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky Karel Řehka v rozhovore pre agentúru Ukrinform upozornil, že hoci žiadny konflikt netrvá večne, čas v tomto prípade nehrá v prospech napadnutej krajiny. Dôvodom je výrazná asymetria v ľudských rezervách, ktorá robí nekonečné pokračovanie bojov pre Ukrajinu nevýhodným. Podľa českého generála bude kľúčovým faktorom pre ďalší vývoj intenzita a vytrvalosť podpory, ktorú Ukrajina dostane od demokratických krajín a kolektívneho Západu. Práve jednotný postoj spojencov môže zásadne ovplyvniť to, ako dlho bude musieť krajina čeliť agresii.
Karel Řehka považuje za dôležité hľadať cesty k začatiu vyjednávacieho procesu, avšak s jasne stanovenými morálnymi a právnymi hranicami. Podľa jeho slov musí medzinárodné spoločenstvo vyvinúť na Rusko dostatočný tlak, aby ho prinútilo vojnu ukončiť. Zároveň však dôrazne varuje pred uzatváraním mieru za akýchkoľvek podmienok. Najhorším možným scenárom by bolo ukončenie vojny spôsobom, ktorý by umožnil návrat k bežnému fungovaniu bez vyvodenia zodpovednosti. Akýkoľvek výsledok vojny musí podľa Řehku striktne rozlišovať medzi agresorom, ktorý sa dopustil vojnových zločinov, a obeťou, ktorá bráni svoju suverenitu. Prehliadanie tejto skutočnosti by mohlo viesť k nebezpečnému precedensu, kedy by sa agresia stala akceptovaným nástrojom politiky.cZákladným predpokladom trvalého a spravodlivého mieru je teda uznanie faktov a odmietnutie návratu k vzťahom typu „business-as-usual“ s režimom, ktorý porušil medzinárodné právo.
Medzi Obrannými silami Ukrajiny a ruskými jednotkami došlo počas uplynulého dňa k 201 bojovým stretom. Nepriateľ vyvíjal najväčší tlak na Kosťantynivskom a Pokrovskom smere. Informoval o tom Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny na Telegrame, kde zverejnil operatívne informácie k piatku 20. marca k 08:00, uvádza Ukrinform. Podľa údajov generálneho štábu včera protivník vykonal 92 leteckých útokov, pri ktorých zhodil 257 riadených leteckých bômb. Okrem toho na údery použil 8 273 samovražedných dronov a vykonal 3 844 delostreleckých ostreľovaní obývaných oblastí a pozícií ukrajinských vojakov, z toho 96 zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 285 700 (včera o 1 610) vojakov.
Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila 133 bezpilotných lietadiel, ktorými ruské jednotky útočili na Ukrajinu od včerajšieho večera. Informovali o tom Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny na Telegrame, uvádza Ukrinform. Ako uvádzajú vojaci, od štvrtka 19. marca 18:00 nepriateľ vypustil na Ukrajinu 156 dronov rôznych typov, medzi ktorými boli Shahed, Gerbera a Italmas. Štarty sa uskutočnili z oblastí ruských miest Brjansk, Orjol, Kursk, Šatalovo, Millerovo a Primorsko-Achtarsk, ako aj z dočasne okupovaného Hvardijskeho a Čaudy (Autonómna republika Krym). Útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Obranných síl Ukrajiny. Približne 90 nepriateľských cieľov predstavovali drony typu Shahed. V 13 lokáciách boli zaznamenané zásahy 19 útočnými bezpilotnými lietadlami, v ďalších siedmich pád zostrelených cieľov (trosiek).