Spoločná kampaň Izraela a Spojených štátov proti Iránu momentálne napreduje rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Po úvodných dekapitačných úderoch z 28. februára, ktoré eliminovali najvyššie vedenie krajiny vrátane Alího Chameneího, sa hlavná pozornosť presunula na komplexnú deštrukciu iránskeho obranného priemyslu. Izraelské obranné sily (IDF) plánujú pokračovať v intenzívnych operáciách minimálne ďalšie tri týždne, s výhľadom na ešte hlbšie plány zasahujúce obdobie po židovskom sviatku Pesach. Cieľom tejto rozšírenej kampane je zasiahnuť tisíce zostávajúcich cieľov v Teheráne aj v ďalších častiach krajiny a znemožniť tak Iránu výrobu akýchkoľvek nových zbraňových systémov.
Vzdušná prevaha a rozklad morálky
Vojenskí predstavitelia uvádzajú, že Izraelské letectvo získalo vzdušnú prevahu vo väčšine iránskeho vzdušného priestoru po vyradení viac ako 100 systémov protivzdušnej obrany a približne 120 detekčných systémov. To umožňuje izraelským stíhačkám operovať nad kľúčovými oblasťami s výrazne nižším rizikom. Okrem priemyselných cieľov sa údery sústreďujú aj na centrá moci, veliteľstvá polovojenských jednotiek Basídž a síl vnútornej bezpečnosti, napríklad v meste Hamadán. Odhady IDF hovoria o tisíckach zabitých iránskych vojakov, pričom armáda identifikovala klesajúcu morálku, dezerciu a prípady odmietania služby, najmä v raketovom vojsku. Hoci sa odhaduje, že už bolo znefunkčnených približne 70 % z iránskych odpaľovacích zariadení pre balistické rakety, lov na zostávajúce mobilné zariadenia naďalej pokračuje.
Iránska odplata a regionálny dosah
Irán na leteckú kampaň reagoval vypustením siedmich raketových sálv namierených na Izrael. Dopady striel boli zaznamenané v mestách Ramla a Ramat Gan, kde spôsobili požiare. Záchranné zložky potvrdili aj zásah obytného domu v Tel Avive a meste Bnei Brak iránskou kazetovou muníciou. Významným technickým momentom bolo prvé bojové nasadenie dvojstupňovej balistickej rakety stredného doletu Sejjil. Iránske útoky sa rozšírili aj na krajiny Perzského zálivu, kde však systémy protivzdušnej obrany Saudskej Arábie, Bahrajnu a Spojených arabských emirátov zachytili väčšinu projektilov. Napriek tomu došlo k poškodeniu infraštruktúry na medzinárodnom letisku v Kuvajte a na základni Ali al Salem. Iránski predstavitelia sa pokúšajú zakryť svoju zodpovednosť tvrdeniami o operáciách pod falošnou vlajkou, čo však Americké Veliteľstvo Stred Ozbrojených síl USA (CENTCOM) kategoricky odmietlo.
Raketa Sejjil predstavuje významný technologický pokrok v iránskom arzenáli, predovšetkým vďaka prechodu na tuhé palivo, čo jej umožňuje oveľa rýchlejšiu prípravu na štart v porovnaní so staršími modelmi na kvapalné palivo.
Typ a konštrukcia – Ide o dvojstupňovú balistickú raketu stredného doletu (MRBM). Na rozdiel od rakiet radu Šaháb využíva motory na tuhé pohonné látky, čo zvyšuje jej mobilitu a znižuje čas potrebný na predštartovú prípravu, čím je menej zraniteľná voči preventívnym úderom.
Dosah a výkon – Operačný dolet rakety sa odhaduje na približne 2 000 až 2 500 kilometrov. To jej umožňuje zasiahnuť ciele nielen v celom Izraeli, ale aj v juhovýchodnej Európe, v závislosti od miesta odpálenia. Dosahuje maximálnu rýchlosť v rozmedzí Mach 12 až Mach 14, čo sťažuje jej zachytenie systémami protivzdušnej obrany počas terminálnej fázy letu.
Hmotnosť a rozmery – Raketa má dĺžku približne 17,6 metra a priemer 1,25 metra. Jej celková štartovacia hmotnosť sa pohybuje okolo 23 600 kilogramov. Je navrhnutá tak, aby mohla byť prepravovaná a odpálená z mobilných odpaľovacích zariadení, čo výrazne sťažuje jej lokalizáciu pred výstrelom.
Užitočné zaťaženie – Sejjil je schopný niesť hlavicu s hmotnosťou približne 500 až 1 000 kilogramov. Väčšina verzií je vybavená vysoko výbušnou konvenčnou hlavicou, avšak konštrukcia umožňuje aj potenciálne nesenie iných typov náloží. Raketa využíva inerciálny navigačný systém, ktorý môže byť v novších verziách doplnený o GPS alebo iné korekčné prvky na zvýšenie presnosti dopadu.
Ruská podpora a modernizácia iránskych dronov
Podľa informácií ukrajinských spravodajských služieb dochádza k prehlbovaniu ruskej podpory Iránu. Prezident Zelenskyj uviedol, že Irán pri útokoch na americké základne využíva drony Shahed vyrobené priamo v Rusku, ktoré obsahujú ruské súčiastky. Rusko okrem údajného zdieľania spravodajských informácií poskytlo Iránu aj technológie na modernizáciu týchto bezpilotných lietadiel. Tie sú teraz vybavované prenosnými systémami protivzdušnej obrany Verba, ktoré zvyšujú ich schopnosť cieliť na nepriateľské lietadlá. Tento materiálny posun vo forme dodávok hotovej techniky a pokročilých zbraní predstavuje významnú zmenu v rusko-iránskej vojenskej spolupráci.
Systém Verba (9K333) je najmodernejšia ruská generácia prenosných systémov protivzdušnej obrany (MANPADS), ktorá bola do výzbroje ruskej armády zaradená okolo roku 2014 ako nástupca známeho systému Igla.
Technologické prvenstvo a vyhľadávanie cieľa – Kľúčovou vlastnosťou systému Verba je jeho navádzacia hlavica, ktorá pracuje v trojpásmovom optickom režime. Na rozdiel od starších systémov využíva infračervené, ultrafialové a blízke infračervené spektrum. Táto kombinácia umožňuje senzoru oveľa lepšie rozlíšiť skutočný cieľ od tepelných klamných cieľov (svetlíc) a iných protiopatrení. Systém je vysoko efektívny aj proti cieľom s nízkym tepelným vyžarovaním, ako sú drony alebo riadené strely.
Dosah a výškový dosah – Raketa 9M336, ktorá je súčasťou systému, dokáže zasiahnuť ciele vo vzdialenosti od 500 metrov až do 6 000 metrov. Čo sa týka výškového dosahu, Verba je schopná operovať v rozmedzí od 10 metrov do približne 4 500 metrov. Vďaka zvýšenej citlivosti vyhľadávača sa výrazne rozšírila zóna zachytenia cieľa, a to aj v podmienkach silného elektronického rušenia.
Automatizácia a integrácia – Verba nie je len samostatným odpaľovacím zariadením, ale je plne integrovaná do automatizovaného systému velenia a riadenia (C2). To znamená, že strelec môže dostávať informácie o cieľoch z externých radarov alebo prieskumných lietadiel priamo do svojho zameriavacieho zariadenia ešte predtým, než cieľ uvidí voľným okom. Tento proces výrazne skracuje reakčný čas a zabraňuje náhodnému cieleniu na vlastné lietadlá.
Nasadenie na bezpilotných prostriedkoch – V kontexte aktuálneho konfliktu na Blízkom východe sú dôležité informácie o tom, že tieto systémy sú montované priamo na drony Šáhid. Takto upravený dron sa mení z čisto útočného prostriedku na platformu schopnú aktívnej obrany alebo dokonca útokov na nepriateľské vrtuľníky a pomalšie lietadlá, čo zásadne mení dynamiku vzdušných súbojov.