Situácia na izraelsko-libanonskej hranici v marci 2026 prudko eskaluje, pričom Hizballáh v priebehu jediného dňa podnikol 22 útokov zameraných na pozície Izraelských obranných síl (IDF). Teroristická skupina podporovaná Iránom vypálila salvu rakiet na centrálny Izrael, čo predstavuje jej najhlbší úder od zintenzívnenia nepriateľstva. Útoky zasiahli ciele hlboko vo vnútrozemí, vrátane mesta Ramle a oblasti Mateh Yehuda, pričom si vyžiadali najmenej 16 zranených. V Ramle raketa poškodila materskú školu, pričom incident je predmetom vyšetrovania, keďže v meste nezazneli varovné sirény. Hizballáh tvrdí, že cielil na vojenské veliteľstvo Rehavam a satelitnú komunikačnú stanicu v údolí Haela, hoci v druhom prípade išlo o civilný objekt prevádzkovaný európskou spoločnosťou SES.
Tento významný posun v taktike zahŕňa nasadenie zbraní dlhého doletu, ako sú strely typu Khaibar-1 alebo Fateh-110, ktorým sa hnutie v predchádzajúcich fázach konfliktu vyhýbalo. Izraelské obranné zložky predpokladajú, že intenzita ostreľovania sa bude v najbližších dňoch ďalej zvyšovať. Cieľom tejto stratégie je pravdepodobne odklonenie pozornosti a vojenských kapacít Izraela od prebiehajúcich operácií proti Iránu. Izrael v odplate zasiahol stovky cieľov po celom Libanone, vrátane desiatok v Bejrúte a pobočiek asociácie Al-Qard al-Hasan, ktorú Hizballáh využíva ako kvázi-banku na obchádzanie medzinárodných finančných sankcií.
Strela Khaibar-1 (niekedy označovaná aj ako M-302) predstavuje jeden z kľúčových prvkov arzenálu hnutia Hizballáh, ktorý mu umožňuje zasahovať ciele hlboko v izraelskom vnútrozemí. Ide o neriadený raketový systém kalibru 302 mm, ktorý bol pôvodne vyvinutý v Sýrii na základe čínskych technológií a neskôr upravený za pomoci Iránu.
Technické charakteristiky a dolet – Khaibar-1 vyniká predovšetkým svojím dosahom, ktorý výrazne prevyšuje bežné rakety typu Grad. V závislosti od konkrétnej modifikácie sa jej dolet pohybuje v rozmedzí 90 až 100 kilometrov, pričom niektoré verzie môžu dosiahnuť až 150 kilometrov.
- Kaliber: 302 mm
- Dĺžka: Približne 6,3 metra
- Hmotnosť bojovej časti: 125 kg až 175 kg (vysoko výbušná alebo kazetová munícia)
- Pohon: Tuhé raketové palivo
Operačné nasadenie – Na rozdiel od menších rakiet, ktoré sa často odpaľujú z jednoduchých prenosných zariadení, Khaibar-1 sa zvyčajne odpaľuje z mobilných nákladných vozidiel vybavených viacerými hlavňami. To umožňuje Hizballáhu rýchlo vypáliť salvu a opustiť pozíciu skôr, než dôjde k odvetnému útoku. Prvýkrát bola táto strela širšie mediálne známa počas druhej libanonskej vojny v roku 2006, kedy Hizballáh týmito raketami zasiahol mestá ako Haifa, Afula či Hadera. Jej názov odkazuje na historickú bitku pri Chajbare, čo má v kontexte blízkovýchodného konfliktu silný symbolický význam.
Strategický význam – Hoci Khaibar-1 nie je vybavená navádzacím systémom (čo znamená nižšiu presnosť pri zasahovaní konkrétnych bodových cieľov), jej hlavná nebezpečnosť spočíva v psychologickom efekte a schopnosti nasýtiť protivzdušnú obranu. V kombinácii s veľkou bojovou hlavicou dokáže spôsobiť rozsiahle škody v obytných oblastiach. Pre Izrael predstavuje táto strela výzvu pre systémy ako Iron Dome, a najmä David’s Sling (Dávidov prak), ktorý je navrhnutý práve na likvidáciu rakiet stredného a dlhého doletu.
Izraelská ofenzíva sa momentálne sústreďuje na systematickú degradáciu infraštruktúry Hizballáhu prostredníctvom náletov a hlbších pozemných nájazdov v južnom Libanone. Napriek eliminácii kľúčových veliteľov, vrátane lídra strategickej jednotky Nasr, si hnutie podľa tajných služieb udržiava vysoký počet funkčných odpaľovacích zariadení. Humanitárna kríza v regióne sa prehlbuje, keďže po výzvach na evakuáciu opustilo svoje domovy viac ako milión libanonských civilistov. Masívny exodus prehlbuje vnútropolitické napätie, pričom libanonský prezident Joseph Aoun otvorene obviňuje Hizballáh z pokusu o rozklad štátu.
Raketa Fateh-110 predstavuje jeden z najnebezpečnejších prvkov v arzenáli libanonského Hizballáhu a iránskych ozbrojených síl. Na rozdiel od neriadených striel typu Khaibar-1 ide o vysoko presnú balistickú raketu krátkeho doletu, ktorá zásadne mení dynamiku konfliktov na Blízkom východe.
Technická špecifikácia a presnosť – Fateh-110 (v preklade „Dobyvateľ“) je jednostupňová raketa na tuhé palivo, čo jej umožňuje veľmi rýchlu prípravu na štart. Jej kľúčovou vlastnosťou je pokročilý navádzací systém (kombinácia inerciálnej navigácie a GPS), ktorý jej dodáva vysokú presnosť s kruhovou odchýlkou (CEP) len niekoľko desiatok metrov.
- Dolet: V závislosti od generácie sa pohybuje od 200 km do 300 km (novšie verzie ako Zolfaghar dosahujú až 700 km).
- Bojová hlavica: Masívna nálož s hmotnosťou približne 450 kg až 500 kg vysoko výbušnej látky.
- Rýchlosť: Dosahuje nadzvukové rýchlosti, čo sťažuje jej zachytenie systémami protivzdušnej obrany.
- Mobilita: Odpaľuje sa z mobilných zariadení (TEL – Transporter Erector Launcher), ktoré sú často maskované ako bežné civilné nákladné autá.
Strategický význam pre Hizballáh – Pre Hizballáh znamená vlastnenie striel Fateh-110 schopnosť zasiahnuť takmer akýkoľvek strategický cieľ v Izraeli – od letísk a elektrární až po husto obývané oblasti Tel Avivu a Jeruzalema. Vojenskí analytici zdôrazňujú, že zatiaľ čo rakety Grad alebo Khaibar slúžia na plošné ostreľovanie a šírenie paniky, Fateh-110 je určená na chirurgicky presné údery na kritickú infraštruktúru. V kombinácii s masívnymi salvami lacnejších rakiet môže Hizballáh použiť Fateh-110 na zasiahnutie cieľa v momente, keď je systém Iron Dome preťažený.
Obrana proti Fateh-110 – Kvôli vysokej rýchlosti a balistickej trajektórii je primárnym prostriedkom obrany proti tejto rakete izraelský systém David’s Sling (Dávidov prak). Ten je navrhnutý špeciálne na likvidáciu sofistikovaných rakiet stredného a dlhého doletu, ktoré lietajú v nižších vrstvách atmosféry. Nasadenie týchto striel v aktuálnom konflikte (marec 2026) potvrdzuje odhodlanie Hizballáhu zasahovať strategické ciele hlboko v izraelskom vnútrozemí, čo núti IDF k agresívnym preventívnym náletom na známe skladiská a odpaľovacie rampy v údolí Bikáa a južnom Libanone.
V snahe o deeskaláciu podnikla libanonská vláda bezprecedentný diplomatický krok a cez Trumpovu administratívu navrhla Izraelu priame mierové rokovania na ministerskej úrovni. Hoci Jeruzalem aj Washington reagovali na tento návrh skepticky s odôvodnením, že je príliš neskoro a chýbajú reálne kroky k odzbrojeniu Hizballáhu, samotná iniciatíva odhaľuje hlboký rozpor medzi oficiálnym Bejrútom a teroristickým hnutím. Libanonská vláda už dokonca vyhlásila vojenské aktivity Hizballáhu a prítomnosť iránskych revolučných gárd na svojom území za nezákonné, zatiaľ čo predstavitelia Hizballáhu vyhlasujú, že budú brániť svoju existenciu za každú cenu.
Čítajte viac Libanonská vláda vyhlásila vojenské aktivity Hizballáhu za nelegálne
