Hoci svetové médiá v marci 2026 upierajú zrak predovšetkým na priamy konflikt medzi Iránom a koalíciou USA a Izraela, v tieni týchto udalostí prepukla ďalšia rozsiahla vojna. Od 27. februára 2026 sa Pakistan nachádza v stave „otvorenej vojny“ s afganským Talibanom. Napriek tomu, že správy z tohto regiónu ustúpili na druhú koľaj, situácia na hraniciach je kritická. Pakistanské letectvo pravidelne ostreľuje ciele v afganskom vnútrozemí vrátane hlavného mesta Kábul, zatiaľ čo pozemné boje na hraniciach sa zintenzívňujú. Na voju upozorňuje server Meduza.
Kľúčové priesmyky a hraničné priechody v konflikte
Najdôležitejším bodom je Chajbarský priesmyk s hraničným mestom Torkham. Ide o hlavnú tepnu spájajúcu pakistanský Pešávar s afganským Kábulom. Pre Pakistan je uzavretie tohto bodu kľúčovým nástrojom ekonomického tlaku, zatiaľ čo pre Taliban predstavuje životne dôležitú trasu pre prísun tovarov. Akákoľvek vojenská aktivita v tejto oblasti okamžite ochromuje obchod v celom regióne. Ďalším kritickým miestom je priesmyk Khojak a hraničný priechod Chaman v provincii Balúčistán. Tento bod spája pakistanské mesto Kvéta s afganským Kandahárom, ktorý je duchovným a politickým centrom Talibanu. Oblasť je známa silnou prítomnosťou kmeňových milícií a je hlavnou trasou pre pohyb bojovníkov TTP (pakistanského Talibanu) medzi oboma krajinami.
Všetko sa to začalo večer 21. februára, keď pakistanské vzdušné sily zaútočili na afganské provincie Nangarhár, Paktika a Chóst. Islamabad tieto údery odôvodnil ako nevyhnutnú reakciu na vlnu krvavých teroristických útokov, ktoré zasiahli pakistanské mestá Islamabad, Badžaur a Bannu. Terčom náletov mali byť tábory ozbrojencov z pakistanského Talibanu (TTP) a skupiny Vilájat Chorásán. Kábul však kontroval vyhlásením, že pri náletoch zahynuli desiatky civilistov, a v noci na 27. februára spustil odvetné útoky na pakistanské pohraničné stanovištia. Kým afganské zdroje hovoria o dobytí trinástich nepriateľských postov, Pakistan tieto informácie popiera a ústami ministra obrany Chawádžu Muhammada Ásifa vyhlásil susedovi totálnu vojnu.
Korene tohto nepriateľstva siahajú hlboko do histórie, konkrétne k roku 1947. Afganistan vtedy odmietol uznať takzvanú Durandovu líniu, ktorú vytýčili Briti, pretože umelo rozdelila historické územie Puštúnov. Afganské vedenie odvtedy snívalo o vytvorení nezávislého Puštúnistánu a hranicu považovalo za nelegitímnu. Po desaťročiach nepriamych stretov a sponzorovania povstalcov sa situácia dramaticky zhoršila po roku 1978 v dôsledku migračnej krízy. V posledných rokoch Pakistan sprísnil migračnú politiku a v období rokov 2023 až 2025 nútene vyhostil státisíce Afgancov, čo vyvolalo v Kábule vlnu odporu.
Strategické mestá a operačné uzly
Mesto Kábul sa stalo priamym terčom pakistanských vzdušných síl. Útoky na hlavné mesto Afganistanu majú za cieľ demonštrovať zraniteľnosť režimu Talibanu a zasiahnuť jeho veliteľské centrá. Na druhej strane hranice je kľúčovým bodom Islamabad, kde pakistanská vláda čelí teroristickým hrozbám, ktoré boli bezprostrednou zámienkou na vyhlásenie vojny. V prihraničnej oblasti sú strategicky dôležité mestá Chost a Ghazní. Chost slúži ako logistická základňa pre operácie Talibanu v blízkosti hraníc a bol jedným z prvých miest zasiahnutých pakistanským bombardovaním. Ovládnutie ciest vedúcich z týchto miest k hranici umožňuje kontrolovať infiltráciu ozbrojencov do pakistanských kmeňových území.
Hoci Pakistan pôvodne vítal návrat Talibanu k moci v roku 2021, vzťahy rýchlo ochladli kvôli nárastu terorizmu na pakistanskom území. Islamabad obviňuje Kábul, že poskytuje útočisko a zbrane skupine TTP, ktorá sa snaží o nastolenie šaríje v Pakistane. Podľa údajov spravodajských služieb a OSN afganský Taliban systematicky zásobuje svojich pakistanských spojencov nielen strelnými zbraňami, ale aj modernými technológiami vrátane dronov a výstroja, ktorý v krajine zanechala armáda USA.
Z vojenského hľadiska má Pakistan jasnú prevahu v konvenčných silách, disponuje moderným letectvom a miliónovou armádou, vďaka čomu obsadil 14. miesto v globálnom rebríčku vojenskej sily. Afganistan sa však spolieha na asymetrický spôsob boja a arzenál americkej techniky, ako sú vrtuľníky Black Hawk a vozidlá Humvee. Experti varujú, že ani táto technologická prevaha nemusí Pakistanu zaručiť rýchle víťazstvo. Taliban je majstrom v partizánskej taktike a dokáže dlhodobo odolávať aj silnejšiemu nepriateľovi, čo naznačuje, že región čaká dlhá a vyčerpávajúca vojna, ktorú pravdepodobne ukončia až náročné diplomatické rokovania.
Čítajte viac Afganské a pakistanské sily si na hranici vymieňali paľbu
India vojnu medzi Afganistanom a Pakistanom pozorne monitoruje
Vojna medzi Pakistanom a Afganistanom stavia aj Indiu do mimoriadne zložitej bezpečnostnej situácie, ktorú analytici v Naí Dillí pozorne sledujú z viacerých strategických hľadísk. Prvým a najbezprostrednejším rizikom je destabilizácia jadrového suseda. India má prirodzený strach z toho, že ak by pakistanský štát pod tlakom vojny na dvoch frontoch – proti TTP na západe a potenciálne aj v dôsledku vnútorných nepokojov – začal kolabovať, kontrola nad jeho jadrovým arzenálom by sa mohla stať nejasnou. Pre Indiu je nestabilný Pakistan s jadrovými zbraňami najhoršou možnou nočnou morou, pretože v takomto prostredí rastie vplyv radikálnych skupín v armáde aj mimo nej.
Čítajte viac Afganistan a Pakistan hlásia značné straty druhej strany pri stretoch na hranici
Ďalším dôležitým faktorom je presun teroristických aktivít. Existuje dôvodná obava, že pakistanská armáda a spravodajská služba ISI môžu v snahe odkloniť pozornosť verejnosti od neúspechov na afganskej hranici zvýšiť napätie v Kašmíre. Historicky sa Pakistan v časoch vnútornej krízy uchyľoval k aktivácii takzvaných proxi skupín namierených proti Indii, aby zjednotil domáce obyvateľstvo proti spoločnému nepriateľovi. Na druhej strane, ak sa pakistanská armáda príliš vyčerpá bojmi s Talibanom, India získava dočasnú strategickú výhodu na svojej západnej hranici, čo jej umožňuje viac sa sústrediť na severnú hranicu s Čínou.
Čítajte viac Kto zabil Bin Ládina: Skutočný príbeh aktu spravodlivosti, či poprava a krvavé tajomstvo Navy SEALs
India sa tiež obáva šírenia zbraní a radikalizmu v celom regióne. Arzenál amerických zbraní, ktorý momentálne používa Taliban proti Pakistanu, sa môže cez čierny trh ľahko dostať do rúk militantov operujúcich v indickom Kašmíre. Skúsenosti s asymetrickým bojom a moderné technológie, ktoré si ozbrojenci v tomto konflikte osvojujú, predstavujú pre indické bezpečnostné zložky novú úroveň hrozby. India preto posilňuje monitorovanie hraníc a zintenzívňuje spravodajskú spoluprácu s partnermi v Strednej Ázii, aby zabránila preliatiu konfliktu na svoje územie.
Čítajte viac Rusko oficiálne uznalo režim Talibanu v Afganistane
V neposlednom rade je tu ekonomický a diplomatický rozmer. India v posledných rokoch investovala miliardy dolárov do projektov v Afganistane a snažila sa budovať infraštruktúru, ktorá by obchádzala Pakistan. Súčasná vojna tieto investície definitívne zmrazuje a ničí akúkoľvek nádej na regionálnu konektivitu v dohľadnej dobe. Naí Dillí sa preto momentálne drží politiky strategického vyčkávania, pričom sa snaží udržiavať komunikačné kanály s Kábulom, aby minimalizovalo nepriateľstvo Talibanu voči indickým záujmom, zatiaľ čo pozorne monitoruje každý pohyb pakistanskej armády.
