V období od 6. do 8. marca 2026 došlo k zásadnej eskalácii leteckých operácií kombinovaných síl USA a Izraela na iránskom území, pričom primárnym cieľom bolo ochromenie protivzdušnej obrany a nastolenie vzdušnej nadvlády nad centrálnym Iránom. Kľúčové údery zasiahli 7. marca dve dôležité letecké základne v okolí Isfahánu. Na 8. taktickej základni Artesh potvrdili satelitné snímky rozsiahle poškodenie rolovacích dráh a zničenie štruktúr, v ktorých boli umiestnené stíhačky F-14. Podobne dopadla aj 4. základňa pozemných síl v Isfaháne, kde boli zdevastované hangáre určené pre vrtuľníky. Paralelne s týmito útokmi sa Izraelské obranné sily (IDF) zamerali na Teherán, kde presnými zásahmi eliminovala sklady a veliteľské centrá Vzdušných a kozmických síl Iránskych revolučných gárd (IRGC), čo sú jednotky zodpovedné za iránsky raketový a dronový arzenál, informuje o priebehu vojny americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Čítajte viac Azerbajdžanský prezident Alijev pripravený použiť armádu, Irán sa snaží svojich susedov upokojiť
Súčasťou kampane je aj systematická likvidácia iránskej infraštruktúry balistických rakiet. Počas jediného dňa bolo zasiahnutých viac ako 400 cieľov, pričom odhadovaný rozsah zničenia odpaľovacích zariadení dosahuje až 75 percent. Na raketovej základni Širáz Juh bola nasadená špeciálna munícia schopná prenikať hlboko do zeme, aby zasiahla podzemné komplexy. Výrazné škody utrpel aj vojenský komplex Khojir v provincii Teherán a komplex Šahrúd, kde boli zničené kritické budovy určené na výrobu raketového paliva. Tieto kroky majú za cieľ nielen oslabiť súčasné kapacity, ale v konečnom dôsledku úplne zastaviť iránsky program balistických rakiet. Podobné údery boli potvrdené aj na základniach Chamran, Garmdareh a Khorgu.
Okrem čisto vojenských cieľov sa kombinované sily sústredili aj na inštitúcie vnútornej bezpečnosti režimu v Teheráne a západnom Iráne. Nálety zničili desiatky muničných bunkrov a veliteľských centier polície a milícií Basídž, najmä v oblastiach, ktoré boli predtým ohniskami protirežimných protestov, ako sú provincie Lorestán či Ilám. V rámci eliminácie kľúčových postáv režimu IDF potvrdili smrť brigádneho generála Abú al-Kásema Bábáijána, ktorý bol len nedávno vymenovaný za vojenského šéfa Kancelárie najvyššieho vodcu po tom, čo bol jeho predchodca zabitý koncom februára.
Čítajte viac Vzdušná izraelsko-americká dominancia a zníženie iránskeho raketového arzenálu
V pozadí týchto intenzívnych úderov prebiehajú v administratíve USA diskusie o možnom nasadení špeciálnych síl v neskoršej fáze konfliktu. Táto operácia by mala za cieľ fyzicky zaistiť a odsunúť iránske zásoby vysoko obohateného uránu (HEU), ktoré sa momentálne nachádzajú pod troskami zasiahnutých jadrových zariadení v Isfaháne, Fordo a Natanz. Podľa dostupných informácií sa väčšina týchto strategických zásob nachádza v podzemných tuneloch v Isfaháne. Takýto krok by sa však zrealizoval až po tom, čo by iránske sily prestali predstavovať vážnu hrozbu pre útočiace jednotky.
Čítajte viac Izrael a USA systematicky likvidujú vojenskú moc Teheránu
Iránska odvetná kampaň a eskalácia v Perzskom zálive
Iránska armáda zintenzívnila svoje odvetné údery voči Izraelu, pričom v priebehu 24 hodín medzi 7. a 8. marcom 2026 vypálila celkovo osem raketových sálv. Podľa izraelskej záchrannej služby Magen David Adom bol v centrálnom Izraeli zaznamenaný dopad kazetovej munície, ktorá zranila minimálne šesť civilistov. Táto aktivita zapadá do širšieho vzorca, v rámci ktorého Irán od začiatku marca vykonáva priemerne šesť masívnych raketových útokov denne. Okrem priamej konfrontácie s Izraelom však Teherán rozširuje svoje operácie aj na ďalšie krajiny v regióne, čo vyvoláva vážne obavy o stabilitu Blízkeho východu.
Čítajte viac Americký minister obrany Pete Hegseth: Americká ponorka potopila pri Srí Lanke pýchu iránskeho námorníctva
V Bahrajne došlo k poškodeniu odsoľovacieho zariadenia po útoku iránskeho bezpilotného lietadla, hoci miestne úrady ubezpečili verejnosť, že dodávky pitnej vody zostali neprerušené. Súčasne sa terčom útokov stala Saudská Arábia. Kým nálety dvoch dronov na ropné pole Šajbah úspešne zlikvidovala saudská protivzdušná obrana, tragickejšie následky mal dopad nešpecifikovaného projektilu na obytnú štvrť v meste Chardž. Tento incident si vyžiadal dve obete a 12 zranených. Iránske revolučné gardy (IRGC) sa k zodpovednosti prihlásili s tvrdením, že ich skutočným cieľom v danej lokalite boli radarové systémy.
Čítajte viac USA stratili nad Kuvajtom tri F-15E Strike Eagle - "Priateľská paľba" je vedľajším javom každej vojny
Tieto udalosti vyhrotili diplomatické vzťahy medzi Rijádom a Teheránom na maximum. Saudská Arábia prostredníctvom svojho ministra zahraničných vecí Fajsala bin Farhána adresovala Iránu ostré varovanie. Rijád deklaroval, že ak Irán neprestane s údermi na saudské územie a kritickú energetickú infraštruktúru, Saudská Arábia umožní americkým ozbrojeným silám využívať svoje vojenské základne na priame operácie proti Iránu. Toto vyhlásenie predstavuje zásadný posun v doterajšej opatrnej saudskej politike a naznačuje ochotu vytvoriť spoločnú obrannú líniu s USA a Izraelom.
Saudská Arábia a operácia Iracká sloboda
V čase začiatku operácie Iracká sloboda (marec 2003) bolo v Saudskej Arábii dislokovaných približne 10 000 až 15 000 amerických vojakov. Okrem personálu tam bolo umiestnených aj viac ako 200 amerických lietadiel. Tieto počty zahŕňali personál obsluhujúci letecké základne, logistické jednotky a špeciálne sily. Najdôležitejším bodom bola letecká základňa Princ Sultan (PSAB) južne od Rijádu. Tu sa nachádzalo CAOC (Combined Air Operations Center) – hi-tech nervové centrum, z ktorého Američania riadili celé letecké ťaženie nad Irakom. Zaujímavosťou je, že kým v prvej vojne v Perzskom zálive (1991) štartovali stovky lietadiel priamo zo saudských dráh na bombardovanie Iraku, v roku 2003 to bolo zložitejšie. Saudská vláda pod tlakom domácej verejnej mienky nedovolila Američanom oficiálne využívať svoje základne na „ofenzívne štarty“ (teda priame nálety na Irak). Saudskoarabské územie však slúžilo na:
- Tankovanie za letu: Saudské nebo bolo plné tankerov, ktoré dopĺňali palivo stíhačkám letiacim z lietadlových lodí alebo z Kuvajtu.
- Prieskumné lety: Štartovali odtiaľ lietadlá AWACS a iné stroje pre elektronický boj.
- Logistiku a špeciálne sily: Cez saudské územie prechádzalo zásobovanie a operovali odtiaľ tímy, ktoré vyhľadávali iracké rakety Scud v západnej púšti.
Politický paradox – Oficiálna pozícia Rijádu bola: „Nepodieľame sa na vojne.“ Neoficiálne však Saudská Arábia poskytla USA takmer všetko, čo potrebovali, vrátane prístupu k ropovodom a palivu. Tento rozpor bol spôsobený tým, že saudská kráľovská rodina chcela vidieť koniec Saddáma Husajna, ale zároveň sa bála hnevu islamských radikálov (ako bola al-Káida), ktorí prítomnosť „neveriacich“ vojakov v krajine svätých miest Islamu ostro kritizovali.
Situáciu v iránskom vedení komplikuje zjavný rozpor medzi politickými vyhláseniami a vojenskou realitou. Hoci sa iránsky prezident Masúd Pezeškiján 7. marca verejne ospravedlnil susedným krajinám za doterajšie útoky a nariadil ich pozastavenie, útoky dronmi a balistickými raketami na štáty Perzského zálivu naďalej pokračujú. Ukazuje sa, že ozbrojené zložky Iránu nerešpektujú prezidentský príkaz a pokračujú v agresii aj v prípadoch, keď útoky na Irán nevychádzajú z územia zasiahnutých štátov.
