Hodnotenie situácie v Ukrajine od amerického Inštitútu pre štúdium vojny
Ruské vojenské velenie v súčasnosti čelí rastúcim komplikáciám pri pokuse o koordináciu viacerých ofenzívnych operácií súčasne. Podľa aktuálnych zistení analytikov OSINT a amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) musela Moskva pristúpiť k rozsiahlym bočným presunom svojich elitných jednotiek, aby dokázala reagovať na nečakané zisky ukrajinských síl na Záporožskom a Dnipropetrovskom smere. V posledných týždňoch bol zaznamenaný výrazný pohyb jednotiek z predtým prioritného Doneckého smeru, pričom ruské velenie pravdepodobne stiahlo časti 76. výsadkovej divízie (VDV), 40. brigády námornej pechoty a novovytvorenej 55. divízie námornej pechoty z oblastí Pokrovska a taktickej oblasti Dobropillje.
Tieto sily boli presmerované na južnú líniu, najmä do strategicky dôležitých smerov Huljajpole a Orichiv. Prvky 68. armádneho zboru z Východného vojenského okruhu teraz operujú v južnej Dnipropetrovskej a východnej Záporožskej oblasti, čo potvrdzujú aj geolokalizované zábery ruskej techniky ostreľujúcej ukrajinské pozície západne od Huljajpoľa. Hoci presun častí 76. divízie VDV k Orichivu prebehol už v januári 2026, čím naznačoval pôvodné ruské plány na pokračovanie ofenzívy, ukrajinské protiútoky z februára tieto zámery pravdepodobne zmarili. Situáciu ruskej strane skomplikovalo aj zablokovanie systému Starlink začiatkom februára, ktoré vytvorilo priestor pre úspešné ukrajinské operácie.
Tento vývoj priamo ohrozuje ambíciu Kremľa dobyť takzvaný Pevnostný pás, teda líniu silne opevnených miest Slavjansk, Kramatorsk, Družkivka a Kosťantynivka. Hoci si ruské velenie stanovilo cieľ ovládnuť tieto mestá pred začiatkom leta 2026, tempo ich postupu v týchto sektoroch sa od začiatku roka výrazne spomalilo. Nutnosť riešiť protichodné priority na celom bojisku a odčerpávať elitné zálohy na južný front dokazuje, že ani predchádzajúce obsadenie miest Pokrovsk a Myrnohrad neumožnilo Rusom sústrediť dostatočnú masu vojsk proti Pevnostnému pásu, ako sa pôvodne v Moskve očakávalo.
Aktuálne presuny vojsk ilustrujú pretrvávajúcu neschopnosť ruskej armády viesť úspešné simultánne ofenzívy v rôznych sektoroch frontu. Reaktívna povaha týchto bočných presunov naznačuje, že ukrajinská aktivita na smeroch Huljajpole a Oleksandrivka má na ruskú operačnú úroveň výrazný brzdiaci účinok. Je preto nepravdepodobné, že ruské sily dokážu vyvinúť dostatočné úsilie na dosiahnutie významného prielomu v oblasti Pevnostného pásu, kým sa musia vyrovnávať s úspešnými ukrajinskými protiútokmi na juhu.
Gressel: Rusko nedosiahlo svoje strategické ciele, najmä v oblasti obkľúčenia kľúčových miest na Donbase
Rakúsky vojenský expert Gustav Gressel v rozsiahlom rozhovore pre server Ukrinform analyzuje stav ruskej agresie proti Ukrajine po prekročení štvorročnej hranice. Konštatuje, že konflikt sa definitívne zmenil na opotrebovávaciu vojnu, v ktorej hrajú prím zdroje a logistika. Gressel však dôrazne odmieta všeobecne prijímaný pesimizmus, podľa ktorého má Rusko vďaka svojej veľkosti automatickú prevahu. Tvrdí, že schopnosť Ukrajiny vytrvať nie je len teoretickou možnosťou, ale reálnym scenárom, ak sa podarí využiť systémové slabiny protivníka.
Geopolitický kontext a blízkovýchodný faktor
V úvode sa expert venuje novej premennej v globálnej bezpečnosti – eskalácii medzi USA, Izraelom a Iránom. Podľa Gressela sú politické ciele Washingtonu v tejto operácii nejasné, na rozdiel od Izraela, ktorý sa snaží eliminovať iránsku hrozbu. Varuje, že ak bude tento konflikt trvať dlho, najviac na tom získa Vladimir Putin. Vysoké ceny ropy priamo financujú ruský vojenský priemysel a krajiny ako Čína či India sa v dôsledku nestability v Perzskom zálive môžu ešte viac prikloniť k ruským dodávkam energií. Ďalším kritickým bodom je podľa Gressela logistika protivzdušnej obrany. Upozorňuje, že zvýšený dopyt po systémoch Patriot na Blízkom východe môže spôsobiť ich akútny nedostatok pre Ukrajinu počas nadchádzajúcej zimy. Expert zdôrazňuje, že európske ani americké výrobné kapacity nestíhajú pokrývať globálny dopyt, čo núti Kyjev k stratégii likvidácie ruských rakiet ešte pred ich odpalom. Zároveň porovnáva iránsku a ruskú PVO, pričom podotýka, že ruský systém je kvalitatívne na oveľa vyššej úrovni, čo vylučuje rýchle riešenia známe z Blízkeho východu.
Stav na fronte: Korupcia a vyčerpanie
Pri hodnotení zimnej kampane Gressel konštatuje, že Rusko nedosiahlo svoje strategické ciele, najmä v oblasti obkľúčenia kľúčových miest na Donbase. Poukazuje na fakt, že ruské sily sú značne vyčerpané a trpia vnútornou dezorganizáciou. Zaujímavým postrehom je analýza ruskej vojenskej kultúry, kde sa pre politické účely hlásia neexistujúce úspechy a prikrášľuje sa realita. Expert tiež vyzdvihuje fenomén systémovej korupcie v ruskej armáde. Tvrdí, že vyšší dôstojníci si bežne privlastňujú žold padlých vojakov, kvôli čomu sa reálne straty nepriznávajú ani v oficiálnych správach pre Kremeľ. Tento informačný šum vedie k tomu, že velenie nariaďuje ofenzívy aj v úsekoch, kde na to jednotky nemajú personál. Gressel verí, že ak sa Ukrajine podarí počas leta naďalej zvyšovať ruské straty, na jeseň sa môže ukázať, že ofenzívny potenciál Moskvy je definitívne vyčerpaný.
Strategické vyhliadky a opotrebovávacia vojna
Gressel vysvetľuje, že dlhodobým cieľom Moskvy zostáva úplné podmanenie Ukrajiny prostredníctvom vnucovania kapitulácie pod rúškom „mierovej zmluvy“. V opotrebovávacej vojne podľa neho zvíťazí ten, koho bojaschopnosť sa bude znižovať pomalšie. Hoci uznáva, že situácia na ukrajinskej strane nie je po štyroch rokoch ideálna, vyjadruje mierny optimizmus. Verí, že štrukturálne problémy Ruska sa môžu počas leta prejaviť naplno. Pokiaľ ide o iniciatívu, expert pripúšťa, že tá zostane na ruskej strane pravdepodobne až do nasledujúcej zimy. Rozhodujúcim faktorom však nebude územný zisk, ale pomer strát. Zároveň skepticky hodnotí možnosť serióznych mierových rokovaní. Putin podľa neho nepristúpi k reálnemu dialógu, kým bude veriť v možnosť vojenského víťazstva. Zlom nastane až vtedy, keď frontová realita zničí túto vieru.
Technologická prevaha a domáca výroba
Cestu k zmene pomeru síl vidí Gressel v technologickom pokroku Ukrajiny. Spomína dramatický nárast výroby dronov a integráciu systémov proti prieskumným bezpilotným prostriedkom. Kritizuje však váhavosť Európy pri dodávkach rakiet Taurus. Podľa jeho slov politické sľuby nemeckých kandidátov na kancelára a následná nerozhodnosť škodia dôvere a dodávajú Moskve pocit, že jej hrozby fungujú. Najlepšou stratégiou pre Ukrajinu by podľa Gressela bolo vyvinutie vlastných balistických kapacít, ktoré by dokázali preraziť ruskú PVO a zasahovať ciele hlboko v zázemí. Navrhuje, aby Európa po vojne spolupracovala s Kyjevom na výrobe takýchto rakiet ako prvku kolektívneho odstrašenia. Pri téme ukrajinských striel s plochou dráhou letu, ako je Flamingo, vidí priestor pre európsku pomoc najmä v oblasti presných navádzacích systémov, ktoré by eliminovali riziko náhodných civilných obetí v ruských mestách.
Budúcnosť bezpečnosti: Jadrový dáždnik a európska autonómia
V závere rozhovoru sa expert dotýka témy bezpečnostných záruk. Považuje za nereálne očakávať automatickú pomoc od USA (tzv. backstop) a diskusie o vyslaní európskych vojsk označuje za akademické. Budúcu bezpečnosť Ukrajiny vidí v hlbokej integrácii obranného priemyslu a spoločnom odstrašovaní. Gressel sa nevyhýba ani kontroverznej téme európskeho jadrového dáždnika. Tvrdí, že technicky a finančne je realizovateľný, no politicky naráža na nemeckú kultúru strachu z eskalácie. Jadrové odstrašovanie podľa neho funguje len vtedy, ak je protivník presvedčený o odhodlaní lídra použiť silu. V prípade Nemecka by však takáto rétorika okamžite posilnila radikálne sily ako AfD. Expert uzatvára analýzu odporúčaním, aby Európania nepodliehali ilúzii o ruských sľuboch, ktoré sa historicky nikdy neplnili. Rokovania majú zmysel len v momente, keď bude Rusko pod neznesiteľným tlakom.
Rusi použili proti Ukrajine skoro 10 000 samovražedných dronov za jediný deň
Na frontovej línii bolo počas uplynulého dňa, 7. marca 2026, zaznamenaných 121 bojových stretov ukrajinských obranných síl s ruskými útočníkmi. Ako uvádza agentúra Ukrinform, informuje o tom Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny v správe na sociálnej sieti Facebook o situácii k nedeľňajšej 8:00 hodine, 8. marca. Nepriateľ podnikol tri raketové údery s použitím 33 rakiet a 86 leteckých útokov, pri ktorých zhodil 254 riadených leteckých bômb. Okrem toho ruská armáda nasadila 9 837 samovražedných dronov a uskutočnila 3 514 delostreleckých ostreľovaní, z toho 49 zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine už o 1 273 290 (včera o 930) vojakov.
Ukrajinská Protivzdušná obrana zneškodnila 98 zo 117 bezpilotných lietadiel, ktorými ruské vojská útočili na Ukrajinu od večera 7. marca. Ako uvádza agentúra Ukrinform, informuje o tom Velenie Vzdušných síl Ozbrojených síl Ukrajiny na sociálnej sieti Facebook. V noci na 8. marca (od 19:00 hod. 7. marca) nepriateľ zaútočil dvomi balistickými raketami Iskander-M (z Rostovskej a Voronežskej oblasti – RF), ako aj 117 útočnými dronmi typu Shahed, Gerbera, Italmas a dronmi iných typov zo smerov: Brjansk, Kursk, Orjol, Primorsko-Achtarsk, Millerovo – Rusko, Hvardijske – dočasne okupované územie Autonómnej republiky Krym. Približne 70 z nich tvorili drony typu Shahed. Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny ukrajinských obranných síl. Zaznamenané boli zásahy dvoch balistických rakiet a 19 útočných bezpilotných lietadiel v 11 lokalitách.