Ráno 28. februára 2026 spustili Spojené štáty a Izrael koordinovanú vojenskú operáciu proti Iránu, ktorú Washington označil kódovým názvom „Epický hnev“ a Tel Aviv „Levie vrčanie“. Prezident Donald Trump definoval ciele tejto ofenzívy ako vynútenú zmenu moci, zničenie iránskeho jadrového programu a elimináciu vojenského potenciálu krajiny, najmä jej raketových kapacít a flotily. Operácia, ktorá sa plánovala niekoľko mesiacov, sa začala rannými údermi s cieľom maximalizovať moment prekvapenia. Do útokov sa zapojilo približne 200 izraelských lietadiel a americké sily využili rakety Tomahawk odpálené z lodí v regióne.
Čítajte viac Blízky východ 2026: Trumpovo ultimátum a asymetrická hrozba z Teheránu
Kľúčovým momentom prvého dňa bol úspešný dekapitačný úder na teheránsku rezidenciu najvyššieho vodcu Alího Chameneího. Napriek neštandardnému dennému času operácie bola budova podľa satelitných snímok úplne zničená a smrť 86-ročného ajatolláha neskôr potvrdili americké zdroje aj svetové agentúry. Spolu s ním zahynuli aj ďalší poprední predstavitelia režimu, vrátane veliteľa Iránskych revolučných gárd Mohammada Pakpúra, ministra obrany Azíza Nasírzádeho a náčelníka generálneho štábu Abdolrahíma Musávího. Iránske štátne médiá smrť vodcu oficiálne potvrdili. Do čela gardistov už bol vymenovaný generál Ahmad Vahídí.
Foto: SITA/AP
Irán na útoky odpovedal vypálením približne 1 200 rakiet a dronov, ktoré smerovali nielen na Izrael, ale aj na americké základne v Bahrajne, Katare, Kuvajte a SAE. Konflikt si vyžiadal značné civilné obete; iránsky Červený polmesiac hlási stovky mŕtvych a ranených, pričom tragické následky mal najmä zásah školy v meste Mináb. Straty na životoch hlásia aj Izrael a Spojené arabské emiráty. Svetoví lídri a OSN vyjadrili hlboké znepokojenie a vyzvali na deeskaláciu, zatiaľ čo Rusko a Čína varovali pred hroziacou globálnou katastrofou.
Čítajte viac F-35 z lietadlovej lode USS Abraham Lincoln zostrelila iránsky dron
Udalosti okamžite destabilizovali svetové trhy a dopravu. Cena ropy Brent prudko vzrástla pre obavy z uzavretia Hormuzského prielivu, zatiaľ čo digitálne aktíva zaznamenali pokles. Letecké spoločnosti masovo rušia lety do celého regiónu po tom, čo Irán a jeho susedia uzavreli svoj vzdušný priestor. Donald Trump prostredníctvom sociálnych sietí odkázal, že bombardovanie bude pokračovať tak dlho, kým nebudú dosiahnuté stanovené ciele. Analytici však upozorňujú, že hoci bol režim „sťatý“, absencia organizovanej opozície a pretrvávajúca sila vojenských štruktúr robia budúcnosť Iránu a stabilitu celého Blízkeho východu neistou.
Foto: SITA/AP
Americká armáda po prvýkrát použila v boji kamikadze drony s dlhým doletom
Americká armáda otvorila novú kapitolu moderného vojenstva, keď počas operácie Epický hnev (Epic Fury) po prvýkrát v boji nasadila kamikadze drony s dlhým doletom s označením LUCAS. Tento krok, potvrdený Velením Ozbrojených síl USA Stred (CENTCOM), je vnímaný ako ironický zvrat, pretože systém LUCAS je priamym výsledkom spätného inžinierstva iránskeho dronu Shahed-136. USA tak v rámci špeciálnej jednotky Task Force Scorpion Strike (TFSS) prevzali iránsku stratégiu lacných a masívnych leteckých úderov a použili ju proti jej pôvodnému autorovi.
Čítajte viac Úderná skupina lietadlovej lode USS Abraham Lincoln dorazila do operačnej oblasti veliteľstva CENTCOM
Hlavnou prednosťou dronov LUCAS je ich nízka cena, ktorá sa odhaduje na približne 35 000 dolárov za kus. To z nich robí mimoriadne efektívnu a škálovateľnú zbraň v porovnaní s tradičnými raketami s dlhým doletom, ktoré sú nepomerne drahšie a ich výroba je časovo náročná. LUCAS poskytuje americkým silám schopnosť operovať ďaleko za hranicou priamej viditeľnosti v celej rozsiahlej oblasti Blízkeho východu, pričom ponúka pokročilé funkcie, ktoré pôvodný iránsky vzor prevyšujú.
Foto: US CENTCOM
Technologický náskok americkej verzie spočíva najmä v schopnosti autonómnej koordinácie a sieťovo orientovaných úderov, čo v praxi umožňuje využívanie taktiky roja. Vybavenie dronov terminálmi Starlink otvára možnosti pre extrémne pokročilú kooperatívnu taktiku a dynamické zameriavanie cieľov v reálnom čase, pričom nad operáciou má stále dohľad ľudský operátor. Systém je navrhnutý tak, aby bol vysoko mobilný – drony môžu štartovať z katapultov, vozidiel alebo dokonca z lodí, čo dokázali úspešné testy na plavidle USS Santa Barbara.
Čítajte viac USA zaútočili na iránske jadrové zariadenia
Hoci presné operačné parametre verzie LUCAS zostávajú utajené, predpokladá sa, že nadväzujú na koncepciu Shahedu-136, ktorý dokáže niesť 40-kilogramovú nálož na vzdialenosť až 2 000 kilometrov. Nasadenie týchto prostriedkov Spojenými štátmi prichádza v čase, keď iránske drony čoraz častejšie prekonávajú aj tie najmodernejšie systémy protivzdušnej obrany v regióne. Použitím vlastnej verzie tejto technológie tak USA nielen zvyšujú svoj útočný potenciál, ale zároveň demonštrujú schopnosť adaptovať sa na nové asymetrické hrozby súčasného bojiska.
