O výzvach na fronte v roku 2026, potrebných zmenách v armáde, sankciách proti Rusku a o úlohe Bieloruska v rusko-ukrajinskej vojne sa ukrajinský server Ukrinform porozprával so zástupcom vedúceho Kancelárie prezidenta Ukrajiny Pavlom Palisom. V úvode rozhovoru uviedol, že uplynulé štyri roky vojny nie sú len o piatich konkrétnych rozhodnutiach, ale o zložitom procese hľadania odpovedí na bezprecedentné výzvy. Za kľúčové faktory úspechu označil odolnosť ukrajinskej spoločnosti, rýchlu technologizáciu armády (najmä integráciu dronov a umelej inteligencie) a schopnosť domáceho obranného priemyslu pokryť ku koncu roka 2025 už polovicu potrieb frontu. Vyzdvihol tiež dôležitosť medzinárodnej koalície, vďaka ktorej sa pomoc stala štruktúrovanou a predvídateľnou.
Podľa Palisu nepriateľ stále nedosiahol strategický prielom, čo ho stavia pred dilemu, či bude musieť opäť pristúpiť k masívnej mobilizácii. Varoval, že vojna zostane intenzívna a Rusko bude naďalej vyvíjať obrovský informačný tlak na jednotu Ukrajiny a jej partnerov. Zdôraznil, že pre Ukrajinu bude v roku 2026 najväčšou výzvou zachovanie personálu a riešenie rotácií vojsk. Zástupca kancelárie informoval, že súhrnné straty Ruska v živej sile dosiahli 1,26 milióna osôb, pričom v roku 2025 stál Rusov každý získaný kilometer priemerne 120 životov. Dodal, že hoci ruská ekonomika zatiaľ vykazuje makroekonomickú stabilitu, deje sa tak len vďaka totálnej militarizácii, ktorá nie je dlhodobo udržateľná. Napriek tomu upozornil, že Rusko je pripravené platiť vysokú cenu za svoje ambície a Ukrajina ho musí systematicky vyčerpávať.
Palisa vyjadril podporu novému ministrovi obrany Mychajlovi Fedorovovi a jeho plánovaným reformám. Uviedol, že je potrebné zaviesť profesionálne meranie efektívnosti veliteľov na základe kompetencií, nie lojality. V otázke mobilizácie zdôraznil potrebu férovosti a jasných pravidiel, vrátane zrozumiteľných kontraktov s definovanou dĺžkou služby, čo považuje za kľúčové pre pocit spravodlivosti v spoločnosti. V rámci spolupráce so spojencami Palisa presadzuje diverzifikáciu nákupov zbraní v Európe, aby sa znížila závislosť od politických výkyvov v USA. K otázke „uzatvorenia neba“ poznamenal, že partneri sa stále obávajú priameho konfliktu s Ruskom, hoci on sám považuje za jedinú cestu k mieru jasnú porážku agresora. Informoval tiež, že Ukrajina pracuje na rozširovaní tzv. „killzóny“ proti malým útočným skupinám nepriateľa prostredníctvom nových technologických riešení.
Palisa potvrdil, že Rusko využíva územie Bieloruska na útoky dronmi a psychologický tlak na Európu, najmä v súvislosti s možným rozmiestnením jadrových nosičov Orešnik. Zdôraznil, že Ukrajina s partnermi aktívne pracuje na rozbíjaní dodávateľských reťazcov pre ruskú výrobu zbraní, ktoré sú stále závislé od západnej mikroelektroniky. V závere rozhovoru si Pavlo Palisa zaspomínal na začiatok invázie, kedy sa okamžite rozhodol vrátiť z vojenských štúdií v USA na Ukrajinu. Víťazstvo definoval ako stav, keď Rusko definitívne stratí schopnosť zabíjať Ukrajincov a diktovať im podmienky. Pre neho a jeho rodinu bude víťazstvo znamenať trvalý mier, návrat všetkých deportovaných a život novej generácie bez neustáleho zvuku sirén.
Rusko zasiahla bezprecedentná vlna raketových poplachov v 13 regiónoch
V piatok 27. februára 2026 zažilo Rusko doteraz najmasovejší koordinovaný raketový poplach od začiatku vojny proti Ukrajine. Režim raketového nebezpečenstva bol vyhlásený súčasne v najmenej trinástich regiónoch, pričom v ôsmich z nich išlo o úplne prvú takúto skúsenosť od začiatku invázie. Varovania sa netýkali len prihraničných oblastí, ale zasiahli hlboké vnútrozemie Ruska, najmä Povolžie a Ural. Podľa dostupných informácií boli varované úrady v Tatarstane, Baškortostane, Čuvašsku, Udmurtsku, v Samarskej, Ulianovskej, Penzianskej, Saratovskej, Orenburskej, Sverdlovskej a Rostovskej oblasti, v Kurskej oblasti a v Permskom kraji. Vyhlásenie nebezpečenstva viedlo k okamžitým logistickým obmedzeniam a preventívnym opatreniam. V meste Almetjevsk úplne pozastavili verejnú dopravu a letiská v mestách Orenburg, Kazaň, Uľjanovsk, Saratov, Penza a Samara zaviedli masové obmedzenia letov. K preventívnej evakuácii došlo na letisku Kurumoč v Samare, ako aj medzi študentmi v Kazani a Iževsku. Ministerstvo pre mimoriadne situácie Ruskej federácie zrušilo režim nebezpečenstva v deviatich regiónoch Povolžského okruhu až po niekoľkých hodinách, konkrétne o pätnástej hodine a štyridsiatej siedmej minúte.
Hoci Ministerstvo obrany Ruskej federácie oficiálne informácie o ostreľovaní nezverejnilo, viaceré zdroje uvádzajú nasadenie ukrajinských rakiet typu Flamingo. Pôvodné správy o dvoch zostrelených raketách v Čuvašsku úrady neskôr korigovali ako nepotvrdené, avšak agentúra TASS neskôr s odvolaním sa na miestnu vládu potvrdila zostrelenie jednej rakety Flamingo, zatiaľ čo druhá mala zmeniť kurz. Guvernér Rostovskej oblasti Jurij Sľusar potvrdil pád trosiek rakety v meste Taganrog, ktorý spôsobil zrútenie balkóna na bytovom dome. Kanál Radar po celom Rusku informoval o zachytení cieľov aj nad Udmurtskom a Permským krajom. Tento masový poplach nasleduje po nedávnom ukrajinskom údere na kľúčový vojenský závod vo Votkinsku v Udmurtsku. Tento závod je pre ruskú armádu kriticky dôležitý, nakoľko sa v ňom vyrábajú raketové systémy ako Iskander-M, Topoľ-M či nový komplex Orešnik. Okrem raketového ohrozenia bol v Belgorodskej oblasti a Krasnodarskom kraji v ten istý deň vyhlásený aj poplach kvôli náletom bezpilotných lietadiel, čo naznačuje širokú koordináciu ukrajinských vzdušných operácií zameraných na ruskú vojenskú infraštruktúru v hĺbke územia.
Po útoku ukrajinských dronov začala v Krasnodarskom kraji horieť rafinéria
Ukrajinské bezpilotné lietadlá v noci na sobotu 28. februára zaútočili na ropnú rafinériu v Krasnodarskom kraji. Informoval o tom na Telegrame Operačný štáb regiónu. Ide o rafinériu Albašnefť v stanici Novominskaja v Kanevskom okrese, kde podľa údajov Operačného štábu Krasnodarského kraja po „páde trosiek dronu došlo k požiaru“. Podľa predbežných informácií miestnych úradov nebol nikto zranený. Na území rafinérie, kde oheň zachvátil jednu z nádrží závodu, zasahujú záchranné zložky.
Rusko zaútočilo dronmi na Dnipro: V dôsledku útoku vypukol v jednej zo štvrtí mesta požiar
V noci na 28. februára 2026 ruská armáda zaútočila na ukrajinské mestá bezpilotnými lietadlami. V Dnipre zaznela séria silných výbuchov. Informuje o tom portál Glavkom s odvolaním sa na predsedu Dnipropetrovskej oblastnej štátnej administratívy (OVA) Oleksandra Hanžu. Ten oznámil, že v dôsledku útoku na mesto vypukol v jednej zo štvrtí požiar. Podľa predbežných informácií nebol nikto zranený. Miestne kanály na Telegrame uvádzajú, že jeden z dronov dopadol do vody. Na pravom brehu Dnepra je taktiež vidieť dym.
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 96 zo 105 bezpilotných lietadiel, ktorými Rusi útočili na Ukrajinu od večera 27. februára 2026. Ako informuje Ukrinform, oznámili to Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny na Telegrame. Podľa správy od piatkového večera 27. februára, 18:00 hod., nepriateľ zaútočil na Ukrajinu balistickou raketou Iskander-M z Voronežskej oblasti a tiež 105 útočnými dronmi typu Shahed, Gerbera, Italmas a dronmi iných typov zo smerov: Orjol, Brjansk, Kursk, Šatalovo, Primorsko-Achtarsk, Millerovo (Rusko), ako aj z dočasne okupovaného Donecka a Hvardijskeho (dočasne okupovaný Krym). Približne 60 dronov bolo typu Shahed. Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Síl obrany Ukrajiny. Boli zaznamenané zásahy šiestich útočných BPLA a pád trosiek na siedmich lokalitách.
Na frontovej línii bolo počas uplynulého dňa, 27. februára, zaznamenaných 148 bojových stretov Ozbrojených síl Ukrajiny s ruskými vojakmi. Ako informuje Ukrinform, uvádza sa to v správe Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny na Facebooku o situácii k sobote 28. februára 2026, 8:00 hod. Nepriateľ uskutočnil 103 leteckých útokov, pri ktorých zhodil 328 riadených leteckých bômb. Rusi tiež na útoky nasadili 8 681 samovražedných dronov a vykonali 3 483 delostreleckých ostreľovaní, z toho 74 zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 265 900 (včera o 770) vojakov.