V rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine zastávajú USA podľa slov ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského rovnakú pozíciu ako Rusko, keď od Kyjeva požadujú, aby sa vzdal celého Donbasu. „Američania aj Rusi hovoria: ak chcete, aby sa vojna skončila zajtra – odíďte z Donbasu,“ uviedol Zelenskyj v piatkovom rozhovore pre agentúru AFP 20. februára 2026. Územné otázky zostávajú hlavným kameňom úrazu v rokovaniach o prímerí, ktoré vedú Moskva a Kyjev pod sprostredkovaním USA. Rusko si nárokuje celý Donbas, hoci jeho vojská kontrolujú len časť tohto regiónu. Ukrajina tieto nároky kategoricky odmieta a trvá na zmrazení línie frontu. V súčasnosti Ozbrojené sily Ukrajiny kontrolujú približne pätinu Doneckej oblasti, zatiaľ čo ruské vojská obsadili prakticky celú Luhanskú oblasť.
Čítajte viac Zelenskyj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii opäť rozhodne odmietol požiadavku vzdať sa Donbasu
Ukrajinci zaútočili v Udmurtsku na závod vyrábajúci rakety Iskander
V Udmurtskej republike, ktorá sa nachádza takmer jeden a pol tisíca kilometrov od hraníc s Ukrajinou, bol napadnutý objekt, ktorý ruské úrady nemenovali. Fakt zásahu potvrdil miestny gubernátor Alexandr Brečalov. V jeho správe na Telegrame v noci na sobotu 21. februára sa uvádza, že „jeden z objektov v republike sa stal terčom útoku dronov“, v dôsledku čoho „došlo k poškodeniam a sú hlásení zranení“. Neskôr minister zdravotníctva republiky Sergej Bagin na kanáli Telegram informoval o 11 zranených. Podľa zistení kanálu Astra, ktorá analyzoval zábery očitých svedkov, bol počas tohto útoku zasiahnutý akciový podnik Votkinský závod v meste Votkinsk neďaleko Iževska. V tomto závode sa vyrábajú balistické rakety Iskander-M, Topoľ-M a Orešnik, ktoré sú vo veľkej miere využívané pri úderoch na Ukrajinu počas ruskej agresívnej vojny. Strategický obranný podnik je pod sankciami USA, Veľkej Británie, EÚ, Švajčiarska, Austrálie, Japonska a Ukrajiny, upresňuje Astra. Podľa informácií miestnych obyvateľov boli pri údere poškodené dve výrobné haly závodu.
Podľa údajov viacerých ukrajinských kanálov, konkrétne Exilenova+ a KiberBorošno, úder na Votkinský závod nebol vedený dronmi, ale raketami Flamingo. V čase zverejnenia správy incident nekomentoval ani Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny, ani Ministerstvo obrany Ruskej federácie. K silnému výbuchu v tom istom vojenskom podniku došlo aj 7. februára 2024, o čom informovala štátna agentúra TASS s odvolaním sa na Jednotnú dispečerskú službu (EDDS) Zavjalovského okresu v Udmurtsku. Vtedy sa tvrdilo, že výbuch bol výsledkom „plánovanej skúšky raketových motorov“. V lete 2025 ukrajinské bezpilotné lietadlá zaútočili na ďalší podnik v Udmurtskej republike: Iževský elektromechanický závod Kupol – jeden z výrobcov protilietadlových raketových systémov Tor, Osa a útočných dronov Garpija pre ruskú armádu.
Rakety Flamingo predstavujú v kontexte roku 2026 významný technologický posun v ukrajinskom arzenáli dlhého doletu. Ide o systém, ktorý preklenuje medzeru medzi útočnými dronmi a ťažkými balistickými raketami.
Pôvod a charakteristika – Flamingo je ukrajinský raketový systém (pravdepodobne z kategórie riadených striel s plochou dráhou letu alebo hybridných systémov), ktorý bol vyvinutý v rámci programu Raketový štít.
- Dolet: Úder na Votkinsk (približne 1 500 km od hraníc) potvrdzuje, že Flamingo má extrémne dlhý dosah, čím prekonáva staršie systémy ako Neptun (pôvodne cca 300 km).
- Rýchlosť: Na rozdiel od pomalých dronov (cca 150 km/h) sa Flamingo pohybuje vysokou podzvukovou alebo nízkou nadzvukovou rýchlosťou, čo výrazne skracuje reakčný čas ruskej protivzdušnej obrany.
Technologické výhody – Analýzy OSINT projektov (ako KiberBorošno) naznačujú niekoľko kľúčových vlastností:
- Nízky profil letu: Raketa je navrhnutá tak, aby kopírovala terén, čo jej umožňuje vyhnúť sa radarovej detekcii až do poslednej fázy letu.
- Odolnosť voči REB (rušeniu): Flamingo využíva kombinovanú navigáciu – okrem GPS (ktoré Rusko masívne ruší) sa spolieha na TERCOM (porovnávanie reliéfu terénu s mapou v pamäti) a optickú korekciu pomocou umelej inteligencie v cieľovej fáze.
- Presnosť: Zásah dvoch konkrétnych hal v obrovskom komplexe Votkinského závodu svedčí o vysokej presnosti (odchýlka v metroch).
Prečo Flamingo – Názov pravdepodobne odkazuje na štíhlu konštrukciu a schopnosť preletieť obrovské vzdialenosti. Niektoré zdroje uvádzajú, že raketa využíva špeciálne kompozitné materiály, ktoré znižujú jej radarový odraz (stealth technológia).
Strategický význam útoku na Votkinsk – Útok raketou Flamingo na tento konkrétny závod je pre Rusko mimoriadne bolestivý z viacerých dôvodov:
- Zastavenie produkcie: Poškodenie výrobných hál priamo zasahuje výrobu striel Iskander-M a nového systému Orešnik. To môže viesť k zníženiu intenzity raketových útokov na Ukrajinu v nasledujúcich mesiacoch.
- Psychologický efekt: Votkinsk bol považovaný za nedotknuteľné vnútrozemie. Úspešný zásah raketou potvrdzuje, že žiadne strategické odpaľovacie zariadenie v európskej časti Ruska už nie je v bezpečí.
- Zlyhanie PVO: Skutočnosť, že raketa preletela 1 500 km cez husto bránené územie bez zostrelenia, vyvoláva vážne otázky o efektivite ruských systémov S-400 v roku 2026.
V Myrnohrade sa Rusi snažia posilniť spojenie na riadenie bezpilotných lietadiel
V centrálnej časti Myrnohradu sa ruskí vojaci snažia nainštalovať čo najviac antén a zosilňovačov signálu, aby posilnili svoju bezpilotnú zložku. Ako informuje agentúra Ukrinform, 79. samostatná výsadková útočná Tavrijská brigáda o tom informovala na sociálnej sieti Telegram. „Hlavné úsilie okupanti zameriavajú na obkľúčenie pozícií tavrijských výsadkárov do ‚klieští‘,“ uvádza sa v správe. Zároveň Rusi neprestávajú v pokusoch vytlačiť ukrajinských obrancov zo severnej časti Myrnohradu a jeho okolia. „Nepriateľ nemení prístup k vedeniu bojových akcií a uplatňuje taktiku malých skupín. Miestami sa okupanti snažia využívať ľahkú techniku, najmä motocykle a buginy, na rýchly postup do hĺbky obrannej línie, hoci v skutočnosti jasná línia už dávno neexistuje,“ poznamenali vojaci. Práve v centrálnej časti Myrnohradu sa Rusi snažia inštalovať čo najviac antén a zosilňovačov signálu pre posilnenie svojej bezpilotnej zložky. 79. brigáda zdôraznila, že napriek početnej prevahe nepriateľa v živej sile a technike výsadkári pokračujú v ničení ruských okupantov a plnení stanovených úloh.
Ruské drony v Odese poškodili obytné domy a vzdelávacie zariadenie
Ruské jednotky v noci na sobotu 21. februára podnikli ďalší masívny útok dronmi na Odesu. Podľa správy šéfa odeskej mestskej vojenskej administratívy (MVA) Serhija Lysaka boli v dôsledku útoku ruských dronov v meste poškodené objekty infraštruktúry, obytné domy a vzdelávacie zariadenie. Obete neboli hlásené. „Nepriateľ zaútočil na Odesu bezpilotnými lietadlami. Je známe poškodenie infraštruktúry, štyroch obytných domov v rôznych častiach mesta a vzdelávacieho zariadenia,“ napísal na Telegrame šéf odeskej MVA Serhij Lysak okolo 2:00 miestneho času. Dodal, že podrobnejšie informácie sa preverujú.
Čítajte viac Vojna v Ukrajine v roku 2026: Medzi vyčerpaním Ruska a obrannou stratégiou Ukrajiny
Novinári zistili mená viac ako 186 000 ruských vojakov padlých na Ukrajine
Novinári identifikovali mená 186 102 ruských vojakov, ktorí zahynuli od začiatku plnoformátovej vojny s Ukrajinou. Informuje o tom agentúra Ukrinform s odvolaním sa na spoločný materiál ruskej redakcie BBC, portálu Mediazona a tímu dobrovoľníkov, vypracovaný na základe otvorených dát. Za posledný mesiac vzrástol počet potvrdených mien o takmer 20 000, čo predstavuje rekordný nárast. Autori štúdie však zdôrazňujú, že tento skok v číslach priamo nesúvisí so súčasnou situáciou na fronte (ale pravdepodobne s postupným spracovávaním starších údajov a nekrológov). V materiáli sa uvádza, že medzi obeťami naďalej rastie podiel dobrovoľníkov: v súčasnosti tvoria 33 % potvrdených strát. Viac ako polovica všetkých identifikovaných dobrovoľníkov zahynula za posledný rok a pol. Metodika výpočtu je založená na analýze otvorených správ: nekrológov, príspevkov na sociálnych sieťach a inzerátov o pátraní po nezvestných osobách. Reálny počet strát však môže byť oveľa vyšší.
Čítajte viac BBC a Mediazona potvrdili smrť 173 477 ruských vojakov vo vojne v Ukrajine
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 106 zo 120 bezpilotných lietadiel, ktorými ruskí vojaci útočili na Ukrajinu od večera 20. februára 2026. Ako informuje agentúra Ukrinform, Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny o tom informovali na sociálnej sieti Telegram. Od piatka 20. februára 18:00 útočili Rusi na Ukrajinu jednou balistickou raketou Iskander-M z Voronežskej oblasti a tiež 120 útočnými bezpilotnými lietadlami typu Shahed, Gerbera, Italmas a dronmi iných typov zo smerov: Brjansk, Kursk, Orjol, Šatalovo, Primorsko-Achtarsk (Rusko) a Hvardijske (dočasne okupovaný Krym). Približne 80 z nich bolo typu Shahed. Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Obranných síl Ukrajiny. Boli zaznamenané zásahy balistickou raketou a 13 útočnými dronmi v 11 lokalitách, ako aj pády zostrelených cieľov (trosiek) v 8 lokalitách.
Na frontovej línii bolo za uplynulý deň zaznamenaných 175 bojových stretov Obranných síl Ukrajiny s ruskými útočníkmi. Ako informuje agentúra Ukrinform, Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny o tom informoval v rannom hlásení k 8:00 hod. dňa 21. februára 2026. Nepriateľ podnikol dva raketové údery s použitím dvoch rakiet a uskutočnil 89 leteckých náletov, pri ktorých zhodil 229 riadených leteckých bômb (KAB). Rusi tiež na útoky nasadili 7 846 samovražedných dronov a vykonali 2 967 delostreleckých ostreľovaní, z toho 69 zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 258 890 (včera o 1 010) vojakov.
