Aktuálny vývoj rusko-ukrajinského konfliktu v roku 2026 naznačuje, že obe strany sa ocitli v patovej situácii, ktorá si vyžaduje prehodnotenie doterajších cieľov a stratégií. Podľa popredných ukrajinských expertov, Vladyslava Selezňova a Olexija Hetmana, prechádza vojna do fázy, kde rozhoduje ekonomická stagnácia a schopnosť udržať obranné línie. Hoci sa v európskych médiách objavujú správy o pripravenosti Vladimira Putina bojovať minimálne ďalšie dva roky, bývalý hovorca Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Vladyslav Selezňov tieto tvrdenia považuje za súčasť cielenej informačno-psychologickej operácie. Podľa neho sa Kremeľ snaží silou slova dotlačiť Ukrajinu k nevýhodným ústupkom.
Čítajte viac Ukrajina zaútočila na ropný sklad v Pskovskej oblasti
Selezňov argumentuje, že realita na bojisku a stav ruskej ekonomiky hovoria niečo iné: Limitované zdroje: Rusko má fyzický potenciál na vedenie aktívnych bojov už len na obdobie približne 6 mesiacov.
- Stagnácia: Ofenzívny potenciál okupantov sa postupne vyčerpáva a nepriateľ nemá reálne vyhliadky na zásadnú zmenu situácie na bojisku.
- Ekonomický tlak: Prehlbujúca sa stagnácia ruského hospodárstva priamo limituje schopnosť armády pokračovať v agresii v doterajšom meradle.
Čítajte viac Pat v Ženeve: Zelenskyj odmieta územné ústupky, podľa neho má posledné slovo národ
Ukrajina: Realizmus namiesto ofenzívy
V reakcii na tento vývoj vojenský analytik Oleksij Hetman upozorňuje, že aj Ukrajina musí čeliť vlastným limitom. Návrat k hraniciam z roku 1991 sa v súčasnosti javí ako nedosiahnuteľný cieľ, na ktorý Kyjev momentálne nemá dostatok zdrojov. Hetman navrhuje prechod na stratégiu definitívnej obrany:
- Koniec veľkých ofenzív: Ukrajina nie je schopná vykonávať širokoformátové útoky, podobne ako Rusko, ktoré sa už sústreďuje len na lokálne strety (najmä v Pokrovskom a Huljajpoľskom smere).
- Zákopová vojna ako stabilizácia: Cieľom by malo byť zastavenie nepriateľa tak, aby vojna prešla do čisto zákopovej fázy so stabilnou líniou frontu. Podľa Hetmana je v tejto chvíli cennejšie zabrániť akémukoľvek postupu nepriateľa, než sa snažiť za každú cenu vybojovať späť stovky kilometrov štvorcových.
- Cielené operácie: Napriek obrannej stratégii zostáva priestor na selektívne operácie, napríklad na izoláciu Krymu prerušením pozemných zásobovacích trás, čo by výrazne oslabilo logistiku okupantov bez nutnosti frontálneho útoku.
Kým Rusko podľa expertov vyčerpáva svoje posledné aktívne rezervy a snaží sa o psychologický nátlak, Ukrajina sa pripravuje na dlhodobú stabilizáciu frontu. Hlavnou výzvou pre Kyjev zostáva nepodľahnúť klamlivému dojmu ruskej prevahy a sústrediť sily na vybudovanie nepreniknuteľnej obrany, ktorá by definitívne zastavila akékoľvek územné straty.
Čítajte viac Masívny nočný ruský útok na Ukrajinu v deň rokovaní v Ženeve
Ex-poslanec britského parlamentu Jack Lopresti vstupuje do ukrajinskej brigády AZOV
Bývalý podpredseda britskej Konzervatívnej strany Jack Lopresti oficiálne oznámil svoje pôsobenie v 12. brigáde špeciálneho určenia AZOV Národnej gardy Ukrajiny. Svoje rozhodnutie zdôvodnil snahou podporiť jednotku, ktorú označil za symbol odolnosti a nekompromisných princípov. Jack Lopresti disponuje rozsiahlymi skúsenosťami v oblasti obrannej politiky, pričom v minulosti pôsobil ako aktívny člen Výboru pre obranu britského parlamentu. Počas svojho mandátu sa profiloval ako konzistentný zástanca vojenskej asistencie Ukrajine a dôsledne apeloval na politické vedenie Spojeného kráľovstva v záujme posilnenia suverenity a nezávislosti Kyjeva. Jeho väzba na Ukrajinu sa upevnila počas viacerých oficiálnych návštev po začatí plnoformátovej invázie vo februári 2022. Podľa vlastných vyjadrení ho motivovalo najmä odhodlanie ukrajinského národa brániť svoju integritu v kritických podmienkach.
Foto: X / Jack Lopresti
Po ukončení poslaneckého mandátu v roku 2024 sa Lopresti, ktorý je veteránom z konfliktu v Afganistane, začiatkom roka 2025 prihlásil do ukrajinskej Medzinárodnej légie. Hoci pôvodne zvažoval priame nasadenie na frontovej línii, po konzultáciách s ukrajinskými predstaviteľmi boli jeho kompetencie využité v oblastiach, kde mohol zúročiť svoje politické a bezpečnostné zázemie. V rámci svojej doterajšej služby v ukrajinskom obrannom spravodajstve (HUR) sa zameriaval na:
- Medzinárodné vzťahy a diplomaciu: koordinácia zahraničných delegácií a obchodných misií.
- Obranné obstarávanie: odborná podpora pri procesoch nákupu vojenského materiálu.
- Starostlivosť o veteránov: implementácia sociálnych iniciatív a podpora rehabilitačných centier, čomu sa venoval už počas svojej politickej kariéry v Spojenom kráľovstve.
Presun do brigády AZOV predstavuje novú etapu jeho angažovanosti. Hoci presná povaha jeho služobných úloh v rámci tejto štruktúry nebola z bezpečnostných dôvodov špecifikovaná, Lopresti deklaroval, že svoje rozhodnutie považuje za správne a vníma ho ako privilégium prispieť k víťazstvu Ukrajiny. Zároveň zdôraznil, že sa striktne dištancuje od akýchkoľvek zásahov do vnútornej politiky krajiny.
Čítajte viac Generál Hodges: Vojna na Ukrajine neskončí v roku 2026
Rusi ostreľovali 33 obcí v Záporožskej oblasti, zaznamenaných bolo vyše 650 úderov
Počas dňa okupanti vykonali 652 útokov na 33 obcí oblasti. Informoval o tom náčelník Záporožskej oblastnej vojenskej administratívy (OVA) Ivan Fedorov.
- Ruské jednotky vykonali 18 leteckých útokov na obce: Zalivne, Samijlivka, Ľubycke, Kyjivske, Lisne, Zaliznyčne, Kopani, Zahirne, Huljajpiľske, Vozdvyživka, Verchnia Tersa, Dolynka a Hirke.
- 349 dronov rôznych modifikácií (prevažne typu FPV) zaútočilo na: Záporožie, Viľnjansk, Novomykolajivku, Stepnohirsk, Prymorske, Stepove, Pavlivku, Mali Ščerbakov, Huljajpole, Zaliznyčne, Novoandrijivku, Novodanylivku, Malú Tokmačku, Bilohirja, Zelene, Dobropillja, Pryluky, Ščerbakov, Čarivne, Varvarivku a Dorožnianku.
- Päť ostreľovaní zo salvových raketometov bolo vedených na územie Huljajpoľa a Zaliznyčného.
- 280 delostreleckých úderov zasiahlo územie obcí Stepnohirsk, Prymorske, Stepove, Mali Ščerbakov, Huljajpole, Zaliznyčne, Novoandrijivka, Novodanylivka, Malá Tokmačka, Bilohirja, Zelene, Dobropillja, Pryluky, Dorožnianka, Čarivne, Varvarivka a Ščerbakov.
Celkovo prišlo 45 hlásení o poškodení domov, vozidiel a objektov infraštruktúry.
Čítajte viac Zelenskyj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii opäť rozhodne odmietol požiadavku vzdať sa Donbasu
V Dnipropetrovskej oblasti utrpeli v dôsledku ostreľovania zranenia traja ľudia
Informovala o tom Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS). V Nikopoľskom okrese sa pod paľbou ocitli Nikopoľ, Marhanecká a Pokrovská obec. Zranenia utrpel 42-ročný muž. Záchranári mu poskytli prvú predlekársku pomoc a odovzdali ho zdravotníkom na ďalšiu hospitalizáciu. Poškodené boli podniky, gymnázium, pobočky bánk, pošta, kaviareň, obchod a približne desiatka automobilov. V Bohdanivskej obci v Pavlohradskom okrese bola zranená 48-ročná žena. V dôsledku ostreľovania začali horieť obytné domy a autá. V Synelnykovskom okrese sa pod paľbou ocitli Dubovykovská a Vasyľkivská obec. Zranenia utrpela 87-ročná žena. Vypukol požiar a bolo zničené obydlie. Jednotky DSNS operatívne zlikvidovali všetky požiare.
Foto: Dnipropetrovká štátna služba pre mimoriadne situácie
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 107 zo 128 bezpilotných lietadiel, ktorými Rusi útočili na Ukrajinu od večera 19. februára. Informovali o tom Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny na komunikačnej platforme Telegram, uvádza agentúra Ukrinform. Podľa správy Rusi od štvrtka 19. februára 18:00 útočili jednou balistickou raketou Iskander-M z Rostovskej oblasti (Rusko) a tiež 128 útočnými bezpilotnými lietadlami typu Shahed, Gerbera, Italmas a dronmi iných typov zo smerov: Brjansk, Kursk, Orjol, Šatalovo, Primorsko-Achtarsk (Rusko) a z dočasne okupovaného Donecka. Približne 80 z nich bolo typu Shahed. Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny ukrajinských obranných síl. Boli zaznamenané zásahy balistickou raketou a 21 útočnými dronmi v 14 lokalitách, ako aj dopad trosiek zostrelených cieľov v jednej lokalite.
Čítajte viac Západné rozviedky: Straty Ruska na fronte prevýšili prílev zmluvných vojakov do armády
Medzi ukrajinskými Obrannými silami a ruskými jednotkami došlo počas uplynulého dňa k 237 bojovým stretom, pričom nepriateľ prejavoval najväčšiu aktivitu na Pokrovskom a Huljajpoľskom smere. Informoval o tom Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny na Facebooku, kde zverejnil operatívne informácie k piatku 20. februára 08:00, uvádza agentúra Ukrinform. „Podľa spresnených informácií včera nepriateľ uskutočnil jeden raketový útok s použitím jednej rakety, 61 leteckých útokov a zhodil 196 riadených leteckých bômb (KAB). Okrem toho nasadil na ničenie 4 748 samovražedných dronov a vykonal 2 453 delostreleckých ostreľovaní obcí a pozícií ukrajinských vojakov, z toho 76-krát použil salvové raketomety,“ uvádza sa v správe. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 257 880 (včera o 970) vojakov.
Čítajte viac BBC a Mediazona potvrdili smrť 173 477 ruských vojakov vo vojne v Ukrajine
Nový balík vojenskej pomoci Švédska Ukrajine v hodnote 1,2 miliardy eur
Vláda Švédska schválila poskytnutie nového, 21. balíka vojenskej pomoci Ukrajine, ktorého objem dosiahne 12,9 miliardy švédskych korún (v prepočte približne 1,21 miliardy eur). Oznámil to na tlačovej konferencii v Štokholme vo štvrtok 19. februára minister obrany krajiny Pål Jonson. Jednou z hlavných nákladových položiek v tomto balíku bude nákup a odovzdanie systémov Tridon Mk2 švédskej výroby – protilietadlových systémov, ktoré sú obzvlášť účinné pri zostreľovaní dronov – v hodnote 400 miliónov eur. Ďalších 524 miliónov eur pôjde na ukrajinskú výrobu rakiet s dlhým doletom a dronov. Zvyšné prostriedky – viac ako 280 miliónov eur – sa použijú na dodávku granátometov zo zásob švédskej armády, ako aj na nákup delostreleckých granátov, náhradných dielov a na výcvik personálu Ozbrojených síl Ukrajiny (OSU). Informuje o tom server Deutsche Welle.
Foto: BAE Systems Bofors
Nový balík ohlásený Štokholmom je súčasťou rámcového programu vojenskej podpory Ukrajiny na rok 2026, ktorého celkový objem je 40 miliárd korún. Po započítaní týchto prostriedkov dosiahla celková suma vojenskej pomoci, ktorú Švédsko poskytlo Ukrajine od začiatku plnoformátovej ruskej invázie v roku 2022, sumu 103 miliárd korún (približne 9,63 miliardy eur), uviedol švédsky minister obrany Pål Jonson. Švédsko samostatne informovalo aj o plánoch poskytnúť Svetovej banke záruky za úver pre Ukrajinu vo výške 2,5 miliardy švédskych korún (234 miliónov eur).
