Tretie kolo priamych rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom v Ženeve narazilo na vážnu prekážku. Zatiaľ čo americkí sprostredkovatelia vyvíjajú tlak na rýchlu dohodu, prezident Volodymyr Zelenskyj v exkluzívnom rozhovore pre portál Axios jasne definoval hranice, za ktoré Kyjev nemôže zájsť.
Hlavné body napätia
- Donbas ako „červená čiara“: Zelenskyj kategoricky odmieta mierovú dohodu, ktorá by znamenala jednostranné stiahnutie vojsk z Donbasu a jeho odovzdanie Rusku. Podľa neho by takýto krok ukrajinská verejnosť „emocionálne nikdy neodpustila“.
- Referendum ako poistka: Kyjev a Washington sa dohodli, že akákoľvek finálna dohoda musí prejsť celonárodným referendom. Zelenskyj je presvedčený, že ľudia podporia len také riešenie, ktoré zmrazí súčasnú líniu frontu, nie úplnú kapituláciu územia.
- Problém „Medinskij“: Rokovania v politickej skupine uviazli v mŕtvom bode po tom, čo ruskú delegáciu prevzal Vladimir Medinskij.
Úloha USA a administratívy Donalda Trumpa
Postoj amerického prezidenta Donalda Trumpa vyvoláva v Kyjeve zmiešané pocity. Trump opakovane naznačil, že bremeno ústupkov leží na Ukrajine, čo Zelenskyj označil za „nespravodlivé“.
- Slobodná ekonomická zóna: USA navrhujú premeniť sporné časti Donbasu na demilitarizovanú „slobodnú ekonomickú zónu“. Otázka suverenity nad týmto územím však zostáva neriešená.
- Taktika vs. rozhodnutia: Zelenskyj dúfa, že Trumpove verejné výzvy na ústupky Kyjeva sú len súčasťou jeho vyjednávacej taktiky. Napriek verejnému tlaku Zelenskyj potvrdil, že v súkromných rozhovoroch s americkými sprostredkovateľmi (Witkoff a Kushner) panuje vzájomný rešpekt.
Čo bude nasledovať
Ukrajinský prezident vidí jedinú cestu k skutočnému prielomu v priamom stretnutí s Vladimirom Putinom. Zároveň pripustil, že počas prímeria by sa na Ukrajine mohli konať prezidentské voľby, v ktorých by opätovne kandidoval, ak si to bude ľud žiadať. Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre Axios vysvetlil, že Medinskij, podobne ako Vladimir Putin, rád filozofuje o „historických koreňoch“ vojny. „Nemáme čas na tieto sračky. Musíme prijať rozhodnutie a túto vojnu ukončiť,“ vyjadril sa Zelenskyj pre Axios.
V roku 2025 zasiahlo Rusko objekty Naftogazu 229-krát
Od začiatku plnoformátovej vojny proti Ukrajine podniklo Rusko 401 útokov na infraštruktúru skupiny Naftogaz, z toho 229 v priebehu roka 2025. Spoločnosť o tom informovala v utorok 17. februára. Uviedla, že počet útokov za minulý rok prevýšil počet útokov za tri predchádzajúce roky. Najťažším mesiacom bol október 2025, kedy Rusko v priebehu mesiaca podniklo 25 kombinovaných útokov na infraštruktúru skupiny. Celkovo od roku 2022 Rusko proti objektom Naftogazu použilo viac ako 1 700 útočných prostriedkov, vrátane rakiet, dronov a delostrelectva. Z tohto počtu pripadá 1 399 práve na rok 2025. V dôsledku strát vo vlastnej ťažbe plynu musela skupina importovať dodatočné objemy, aby zabezpečila stabilný priebeh vykurovacej sezóny. „Rok 2025 bol bezprecedentný z hľadiska rozsahu útokov na našu infraštruktúru – intenzita ostreľovania bola vyššia ako v predchádzajúcich rokoch vojny. Napriek tomu zabezpečujeme krajinu plynom a udržiavame stabilitu energetického systému,“ uviedol predseda predstavenstva spoločnosti Serhij Koreckyj.
Situácia pri Pokrovsku: Ukrajinský dôstojník opísal dôležitú výhodu nepriateľa
V tejto oblasti je koncentrované značne veľké zoskupenie Rusov. Nepriateľ neprestáva v pokusoch o dobytie Myrnohradu aj samotného Pokrovska. O situácii v televízii Kyiv24 informoval náčelník štábu oddielu delostreleckého prieskumu samostatnej delostreleckej brigády Národnej gardy Ukrajiny (NGU) Ihor Jaremenko. Zdôraznil, že útočné akcie prebiehajú neustále a nepriateľ sa vytrvalo pokúša vytlačiť ukrajinské sily obrany. „Nepriateľ má určitú výhodu v taktickom letectve. V súlade s tým neustáva ostreľovanie riadenými leteckými bombami (KAB) zo strany Ruskej federácie, čo ničí pozície, na ktorých sú sily obrany upevnené,“ poznamenal Jaremenko. Dodal, že v záujme zachovania životov vojakov sa sily obrany presúvajú a sťahujú na výhodnejšie pozície.
Na frontovej línii bolo počas uplynulého dňa, 17. februára 2026, zaznamenaných 160 bojových stretov síl obrany Ukrajiny s ruskými útočníkmi. Najhorúcejším sa stal smer na Huljajpole. Ako informuje agentúra Ukrinform, uvádza sa to v správe Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny na sociálnej sieti Facebook o situácii k 8:00 v stredu 18. februára. Nepriateľ usktočnil dva raketové údery s použitím 30 rakiet a vykonal 76 náletov, pri ktorých zhodil 168 riadených leteckých bômb. Okrem toho Rusi na útoky nasadili 8 470 samovražedných dronov a vykonali 3 323 delostreleckých ostreľovaní, z toho 67 prostredníctvom salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 256 080 (včera o 740) vojakov.
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 100 zo 126 bezpilotných lietadiel, ktorými Rusi útočili na Ukrajinu od večera 17. februára. Ako informuje agentúra Ukrinform, oznámili to Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny na sociálnej sieti Telegram. Od utorka 17. februára 18:00 Rusi útočili jednou balistickou raketou Iskander-M z dočasne okupovaného Krymu a tiež 126 útočnými dronmi typu Shahed, Gerbera, Italmas a dronmi iných typov z oblastí: Brjansk, Kursk, Orjol, Šatalovo, Primorsko-Achtarsk (Rusko) a Hvardijske (Krym). Približne 80 dronov bolo typu Shahed. Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Síl obrany Ukrajiny. Boli zaznamenané zásahy balistickou raketou a 23 útočnými dronmi v 14 lokalitách, ako aj dopady zostrelených cieľov (trosiek) v troch lokalitách.