Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opäť dôrazne odmietol požiadavku Ruska, aby sa Ukrajina vzdala Donbasu. Ukrajinský prezident to odôvodnil tým, že v oblastiach Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva, naďalej žije približne 200-tisíc Ukrajincov. „Mám za nimi prísť, do každého bytu, zaklopať a povedať: Pozri, aký skvelý nápad! Zabudni na svoj domov, zabudni na všetko, na svojich príbuzných, opusti svoj dom, pretože toto je ‚geniálny nápad‘ veľkých bossov,“ vyhlásil Zelenskyj na podujatí spravodajského portálu Politico v rámci Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Okrem toho hlava ukrajinského štátu uviedla aj vojenský argument: podľa jeho slov Rusko mesačne stráca v bojoch desiatky tisíc vojakov, no nevzdáva sa cieľa okupovať celú Ukrajinu. „Nemôžeme len tak ustúpiť zo svojho územia,“ zdôraznil Volodymyr Zelenskyj. „Dnes len Ukrajina chráni Európu. A len Európa dnes dáva Ukrajine peniaze a pomáha jej. Len USA dnes môžu zastaviť Putina. A len Putin chce, aby táto vojna pokračovala,“ dodal.
Čítajte viac Zelenskyj uviedol oficiálny počet obetí Ukrajiny vo vojne proti Rusku: 55 000 vojakov
Trump vyhlásil, že Rusko chce uzavrieť dohodu s Ukrajinou a Zelenskyj sa „musí pohnúť“
Americký prezident Donald Trump opäť vyhlásil, že Moskva sa usiluje o uzavretie mierovej dohody a ukrajinská strana musí konať, aby nepremeškala šancu na ukončenie vojny. „Rusko chce uzavrieť dohodu a (ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj sa musí pohnúť. V opačnom prípade premešká skvelú príležitosť, bude musieť konať,“ povedal Trump novinárom v piatok v odpovedi na otázku, či Washington stále vyžaduje od Zelenského vypísanie prezidentských volieb do leta.
Čítajte viac USA a Ukrajina hľadajú riešenia pre energetickú krízu a bezpečnostné garancie
Analýza mierového procesu od ISW: Riziká územných ústupkov a absencia bezpečnostných záruk
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) sa domnieva, že aktuálny vývoj medzinárodných rokovaní naznačuje zásadný posun v postoji Spojených štátov k riešeniu rusko-ukrajinského konfliktu. Správy zo západných diplomatických kruhov naznačujú, že administratíva USA pravdepodobne akceptovala ruský model postupnosti krokov: najprv územné ústupky zo strany Ukrajiny, až potom otázka bezpečnostných záruk. Tento prístup stavia Kyjev do mimoriadne rizikovej pozície, kde by k strate strategických území došlo bez akejkoľvek formálnej ochrany pred budúcou agresiou. Kľúčovým bodom ruských požiadaviek je stiahnutie ukrajinských síl zo zvyšku Doneckej oblasti. Pre Ukrajinu by to znamenalo opustenie tzv. Pevnostného pásu (Fortress Belt) – línie opevnení, ktorá od roku 2014 tvorí chrbticu obrany na Donbase.
- Vojenský aspekt: Ruská armáda sa pokúša dobyť tento pás silou už roky, no jej postup je aj začiatkom roka 2026 obmedzený na „rýchlosť chôdze“.
- Riziko obnovenia agresie: Dobrovoľné odovzdanie týchto pozícií by Rusku poskytlo ideálne nástupištia na útoky smerom do vnútrozemia Ukrajiny, pričom Kyjev by prišiel o opevnenia, ktorých opätovné vybudovanie je v krátkom čase nemožné.
Čítajte viac V Kramatorsku Rusi zasiahli obytný dom: zahynuli traja bratia
Kremeľská manipulácia vyjednávania – Moskva cielene vykresľuje územné nároky ako jedinú nevyriešenú otázku mieru. Ide však o premyslenú taktiku, ktorá má zakryť fakt, že Rusko odmieta akúkoľvek formu zmysluplných bezpečnostných záruk (napr. prítomnosť západných jednotiek či monitorovacích misií). Kremeľ trvá na svojich pôvodných cieľoch, ktoré zahŕňajú:
- Úplnú kapituláciu: Stiahnutie z Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti.
- Neutralitu a demilitarizáciu: Zrušenie ambícií na vstup do NATO a obmedzenie armády tak, aby sa štát nedokázal brániť.
- Politickú kontrolu: Tzv. „denacifikáciu“, čo v praxi znamená inštaláciu proruskej bábkovej vlády.
Čítajte viac Západné rozviedky: Straty Ruska na fronte prevýšili prílev zmluvných vojakov do armády
Ekonomické a vojenské limity Ruska – Hoci sa Putin snaží projektovať obraz nevyhnutného víťazstva prostredníctvom kognitívnej vojny, realita v Rusku vykazuje známky napätia. ISW odhaduje, že v rokoch 2026–2027 začne Rusko čeliť vážnym problémom:
- Personálna kríza: Náborový aparát naráža na limity, čo núti štát cielit na študentov a neustále zvyšovať platby za kontrakt.
- Hospodárska únava: Nedostatok pracovnej sily a rastúca inflácia oslabujú odolnosť ekonomiky, na ktorú sú prenášané náklady vojny (napr. zvýšenie DPH na 22 %).
Riziko unáhlenej dohody – Postupnosť dohôd, na ktorú údajne tlačia USA s cieľom dosiahnuť mier do leta 2026, nesie extrémne vysoké riziko. Ak by Ukrajina pristúpila na územné ústupky bez vopred aktivovaných bezpečnostných záruk, ocitla by sa v stave strategickej nahoty. Rusko by tak mohlo kedykoľvek obnoviť útok z lepších pozícií proti oslabenému susedovi, ktorý by už nemal záruku okamžitej podpory partnerov. Skutočnou prekážkou mieru preto nie je neochota Ukrajiny k ústupkom, ale neochota Ruska garantovať jej budúcu bezpečnosť.
Čítajte viac V Charkovskej oblasti zahynuli v dôsledku ruského úderu na dom tri deti a muž
3000 mŕtvych civilistov vo vojne v Ukrajine v roku 2025
V roku 2025 zahynulo v dôsledku ostreľovania a útokov na oboch stranách frontovej línie najmenej 2 919 civilistov a ďalších 17 775 osôb utrpelo zranenia. Celkový počet obetí dosiahol 20 694 osôb, vrátane 96 mŕtvych a približne tisíc zranených detí. Tieto údaje uvádza tím dobrovoľníkov CIT, ktorý od jesene 2023 zhromažďuje informácie o obetiach medzi civilným obyvateľstvom. V porovnaní s rokom 2024 vzrástol počet mŕtvych o 12 % a počet zranených o viac ako 25 %. Napriek rokovaniam a verejným vyhláseniam o snahe o mier intenzita útokov počas roka neklesala a v jednotlivých mesiacoch dosahovala maximálne hodnoty za celé obdobie pozorovaní. V deviatich mesiacoch z dvanástich presiahol celkový počet mŕtvych a zranených 1 550 osôb. Najkrvavejšími boli apríl, jún a júl.
Čítajte viac Pokrovsk, dôležitý železničný uzol, je od minulého roka dejiskom urputných bojov, ktoré spejú ku koncu
Rozdelenie obetí podľa území – V roku 2025 pripadlo 79 % všetkých mŕtvych a zranených na územia pod kontrolou oficiálnych orgánov Ukrajiny. Tam bolo zaznamenaných 16 300 obetí, z toho 2 348 mŕtvych.
- Na okupovaných územiach Ukrajiny zahynulo 298 osôb a 1 751 bolo zranených.
- V Rusku zahynulo 273 ľudí a 2 072 bolo zranených.
Zatiaľ čo na okupovaných územiach a v Rusku celkový počet obetí medziročne klesol o 6 %, na územiach pod kontrolou ukrajinských úradov vzrástol o 35 %. Podľa údajov OSN sa uplynulý rok stal pre civilné obyvateľstvo Ukrajiny najsmrteľnejším od roku 2022.
Najviac zasiahnuté regióny – Medzi najviac postihnuté regióny patrí Donecká oblasť (756 mŕtvych) a Chersonská oblasť, ktorá vedie v počte zranených (2 903). V metropolitnom regióne – Kyjeve a Kyjevskej oblasti – zahynulo 184 ľudí a ďalších 1 151 utrpelo zranenia. V Rusku bola najviac zasiahnutá Belgorodská oblasť – 134 mŕtvych a 1 202 zranených.
Čítajte viac Zelenskyj: Viac ako 3 300 ruských dronov, rakiet a riadených bômb letelo na Ukrajinu za posledný týždeň
Drony ako najväčšia hrozba – Najväčší počet obetí v roku 2025 súvisí s nasadením bezpilotných lietadiel (dronov). Pri útokoch BPLA zahynulo 1 376 ľudí a 10 089 bolo zranených – to je viac než zo všetkých ostatných druhov zbraní dohromady. V porovnaní s rokom 2024 vzrástol počet mŕtvych v dôsledku dronov takmer 2,9-násobne a počet zranených viac než trojnásobne.
- Raketové útoky: 472 mŕtvych, 3 108 zranených.
- Útoky leteckými bombami: 481 mŕtvych, 2 167 zranených.
- Delostrelecká paľba: 483 mŕtvych, 2 190 zranených.
Najtragickejšími udalosťami roka boli raketové útoky na mestá Krivoj Roh, Sumy, Dnipro a Ternopiľ. Konkrétne pri útoku na Ternopiľ 19. novembra zahynulo 38 osôb, z toho osem detí. CIT zdôrazňuje, že nemôže zaručiť úplnosť údajov, pretože sa opiera len o oficiálne správy, otvorené zdroje a dostupné obrazové materiály.
Čítajte viac Rusi útočili na Odesu, Ukrajinci na Brjansk
Ruský dronový útok v Odese zabil civilistku, uvádzajú ukrajinskí predstavitelia
Ruské sily zaútočili na oblasť útočnými dronmi a zasiahli jednoposchodový súkromný dom v meste. Náraz poškodil strechu a vyvolal požiar, ktorý záchranné zložky rýchlo uhasili. Počas pátracích a záchranných prác neskôr záchranári pod troskami objavili telo ženy. Oleh Kiper, šéf Odeskej oblastnej vojenskej administratívy, potvrdil úmrtie a uviedol, že obeť zahynula v dôsledku útoku dronom. Náčelník odeskej vojenskej administratívy Serhij Lysak dodal, že žena sa narodila v roku 1950 a našli ju uviaznutú pod troskami zničeného domu. Okrem úplne zdemolovaného domu tlaková vlna rozbila okná na susedných budovách a poškodila neďaleké hospodárske budovy a súkromné rezidencie, uviedli úrady. Severovýchodne od čiernomorského prístavného regiónu zabilo ostreľovanie v Záporožskej oblasti za posledných 24 hodín najmenej jednu osobu a ďalšie tri zranilo, uviedol oblastný vojenský náčelník Ivan Fedorov. „Za posledných 24 hodín vykonali okupanti 655 útokov na 41 osád v Záporožskej oblasti,“ uviedol Fedorov.
Čítajte viac Ruský útok na Vilňansk v Záporožskom okrese - zahynuli traja ľudia
V piatok trinásteho bolo zaznamenaných 218 bojových stretov ukrajinských obranných síl s ruskými útočníkmi
Na frontovej línii bolo počas uplynulého dňa, 13. februára 2026, zaznamenaných 218 bojových stretov ukrajinských obranných síl s ruskými útočníkmi. Ako uvádza agentúra Ukrinform, vyplýva to zo správy Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny na sociálnej sieti Facebook o situácii k sobote 14. februára k 8:00 hod. Nepriateľ uskutočnil dva raketové údery s použitím dvoch rakiet a vykonal 61 náletov, pri ktorých zhodil 183 riadených leteckých bômb. Okrem toho Rusi na zasiahnutie cieľov nasadili 5 873 samovražedných dronov a uskutočnili 3 133 delostreleckých ostreľovaní, z toho 89 zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 252 020 (včera o 1 070) vojakov.
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 91 zo 112 bezpilotných lietadiel, ktorými Rusi útočili na Ukrajinu od večera 13. februára. Ako uvádza agentúra Ukrinform, informovali o tom Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny na sociálnej sieti Telegram. Od piatka 13. februára 18:30 hod. Rusi útočili na Ukrajinu balistickou raketou Iskander-M z Kurskej oblasti a tiež 112 útočnými bezpilotnými lietadlami typu Shahed, Gerbera, Italmas a dronmi iných typov z nasledujúcich smerov: Kursk, Orjol, Brjansk, Primorsko-Achtarsk (Rusko), dočasne okupovaný Doneck a Hvardijske (dočasne okupovaný Krym). Približne 70 dronov bolo typu Shahed. Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky elektronického boja (REB), jednotky bezpilotných systémov a mobilné palebné skupiny Obranných síl Ukrajiny. Zaznamenaných bolo 18 zásahov útočnými dronmi v 11 lokalitách, ako aj pád zostrelených cieľov (trosiek) v 2 lokalitách.
