Začiatok roka 2026 priniesol zásadný zlom v európskej architektúre bezpečnosti. Na samite v Elyzejskom paláci, ktorý sa konal 6. januára, podpísali lídri Ukrajiny, Francúzska a Spojeného kráľovstva deklaráciu o zámere, ktorá otvára dvere k doteraz najambicióznejšiemu projektu od začiatku vojny – priamemu nasadeniu európskych vojenských síl na ukrajinskom území. Tento krok je výsledkom mesiacov utajovaného plánovania s cieľom dodať budúcemu prímeriu reálnu vojenskú váhu. Hoci Koalícia ochotných zahŕňa celkovo 35 štátov, len Paríž a Londýn zatiaľ prejavili odvahu podpísať sa pod prísľub vyslania vojsk. Napriek diplomatickému úspechu však dokument vyvoláva viac otázok než odpovedí. Chýbajú detaily o mandáte, pravidlách nasadenia a predovšetkým o tom, či je tento plán realizovateľný pri súčasnom stave európskych armád.
Foto: JB. Tabone / armée de Terre / Defense
Rozpočtové a personálne limity: Britská hádanka
Britský premiér Keir Starmer čelí na domácej pôde ostrej kritike za nedostatok transparentnosti. Hoci prisľúbil hlasovanie v Dolnej snemovni, odmieta zverejniť konkrétne počty vojakov. Podľa uniknutých informácií z ministerstva vojny (Department of War) a denníka The Times však realita naráža na limity britskej branného sily. Vojenské velenie pôvodne navrhovalo vyslať 10 000 vojakov v rámci širšieho kontingentu 64 000 ľudí. Ministerstvo však tento plán odmietlo ako neudržateľný. Súčasná britská armáda disponuje len približne 71 000 vycvičenými príslušníkmi (pričom len necelých 100 000 je celkovo zdravotne spôsobilých na nasadenie). Vyslanie 7 500 vojakov, na ktorých sa nakoniec Londýn pravdepodobne ustáli, by znamenalo drastické odčerpanie síl z iných operácií. Analytici ako Ed Arnold (RUSI) varujú, že Británia sa nachádza v nebezpečnej pozícii. Ak misia na Ukrajine nemá zlyhať, musí byť nepriestrelná. Populistické hlasy, reprezentované Nigelom Farageom, dokonca predpovedajú, že krajina by pri súčasnom podfinancovaní dokázala udržať takýto záväzok maximálne šesť až osem týždňov.
Čítajte viac Historický zlom v Elyzejskom paláci: Parížsky samit a záruky pre Ukrajinu
Mandát a pravidlá nasadenia: Mierotvorcovia alebo bojovníci
Kľúčovým bodom sváru sú tzv. rules of engagement (pravidlá nasadenia). Dokument z Elyzejského paláca hovorí o „ubezpečovacej prítomnosti“ (presence de rassurance), čo naznačuje, že vojaci by nemali byť nasadení v prvej línii. Emmanuel Macron spresnil, že francúzske sily (rovnako v počte 7 500 mužov) budú operovať v západnej časti Ukrajiny, ďaleko od frontu. Zostávajú však nezodpovedané otázky:
- Právo na sebaobranu: Budú môcť britskí a francúzski vojaci opätovať paľbu, ak sa stanú terčom útoku? Downing Street sa k hypotetickým scenárom odmieta vyjadriť.
- Šedá zóna: Ako budú sily reagovať na kybernetické útoky, sabotáže alebo provokácie dronmi, ktoré nemusia znamenať otvorený útok, ale destabilizujú prímerie?
- Vynucovanie mieru: Generál Richard Shirreff upozorňuje, že nepôjde o klasické modré barety. Na odstrašenie Ruska musia byť tieto sily pripravené nepriateľa vojensky prevýšiť a v prípade potreby s ním bojovať.
Čítajte viac Putin sa vyhráža útokmi na prípadných západných mierotvorcov na Ukrajine
Kto sa pridá a kto váha
Zatiaľ čo Paríž a Londýn tvoria predvoj, zvyšok Európy zostáva opatrný.
- Nemecko: Kancelár Friedrich Merz zaujal pragmatický postoj. Nemecko neplánuje vyslať vojakov priamo na Ukrajinu, ale je pripravené rozmiestniť sily v susedných štátoch NATO – Poľsku a Rumunsku. Toto nasadenie je podmienené schválením v Bundestagu.
- Taliansko a Rumunsko: Obe krajiny kategoricky vylúčili prítomnosť svojich „čižiem na zemi“. Giorgia Meloniová potvrdila líniu logistickej a finančnej podpory bez priameho vojenského zapojenia.
- Východné krídlo: Poľsko, pobaltské štáty a Rumunsko váhajú s vyslaním vlastných jednotiek na Ukrajinu. Ich hlavnou obavou je, že koncentrácia síl mimo vlastné územie by oslabila obranu ich vlastných hraníc pred možnou ruskou agresiou.
Čítajte viac Medvedev varuje pred vojnou, ak budú na Ukrajinu vyslané mierové jednotky NATO
Rozdiel medzi „učebnicovou“ operáciou medzinárodného krízového manažmentu (MKM) a plánovaným nasadením britských a francúzskych síl na Ukrajine v roku 2026 je obrovský. Zatiaľ čo bežné operácie sú zamerané na stabilitu, operácia na Ukrajine je zameraná na geopolitické odstrašenie jadrovej veľmoci. Tu sú kľúčové rozdiely rozdelené do štyroch kategórií:
Mandát a súhlas strán
- Bežná operácia (napr. Cyprus alebo Bosna): Vykonáva sa spravidla na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a so súhlasom všetkých strán konfliktu. Vojaci sú vnímaní ako neutrálni rozhodcovia.
- Ukrajina 2026: Neexistuje súhlas Ruska a kvôli právu veta v OSN neexistuje ani globálny mandát. Ide o jednostranný krok „Koalície ochotných“. Vojaci nie sú neutrálni; sú tam na priamu podporu jednej strany (Ukrajiny) proti agresorovi.
Charakter protivníka a úroveň ohrozenia
- Bežná operácia: Protivníkom sú zvyčajne lokálne milície, povstalci alebo armády menších štátov s obmedzenou technologickou silou (napr. v Afrike alebo na Balkáne). Riziko eskalácie do svetovej vojny je takmer nulové.
- Ukrajina 2026: Protivníkom je regulárna armáda jadrovej superveľmoci (Rusko) s plnou škálou prostriedkov – od kybernetických útokov, cez hypersonické rakety až po jadrové odstrašovanie. Každý náhodný výstrel môže spustiť globálny konflikt.
Pravidlá nasadenia (Rules of Engagement – ROE)
- Bežná operácia: ROE sú reaktívne. Vojak môže použiť silu v sebaobrane alebo pri bezprostrednom ohrození civilistov. Arzenál je zväčša ľahký (kolesové vozidlá, ručné zbrane).
- Ukrajina 2026: ROE musia byť nastavené na odstrašenie. Britské a francúzske jednotky by museli mať mandát na „aktívnu obranu neba“ (zostreľovanie rakiet a dronov nad svojimi základňami). To znamená, že by museli útočiť na ruské prostriedky ešte predtým, než dopadnú na ich pozície.
Technologická náročnosť
- Bežná operácia: Dôraz sa kladie na viditeľnosť (biele vozidlá, modré barety) a komunikáciu s miestnym obyvateľstvom (CIMIC – Civil-Military Cooperation).
- Ukrajina 2026: Ide o vysoko technologickú misiu. Hlavným nástrojom nie je vojak na križovatke“ ale elektronický boj (EW – Electronic Warfare), systémy protivzdušnej obrany (Patriot, SAMP/T) a satelitné sledovanie. Cieľom nie je hliadkovanie v uliciach, ale vytvorenie technologického štítu nad kľúčovými uzlami (napr. Ľvov, Odesa).
Zatiaľ čo bežná operácia krízového manažmentu sa snaží „uhasiť požiar“, britsko-francúzska misia na Ukrajine sa snaží postaviť bariéru. Nie je to mierová misia v klasickom zmysle, ale forma kolektívnej obrany vykonávaná mimo oficiálnych štruktúr NATO, aby sa predišlo priamej aktivácii Článku 5.
Čítajte viac Počas roku 2025 dobyli Rusi 4 336 kilometrov štvorcových ukrajinského územia
Americký faktor a absencia súhlasu Ruska
Najväčšou neznámou zostáva postoj Spojených štátov. Hoci sa na parížskom samite zúčastnili Trumpovi vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner, USA záverečnú deklaráciu nepodpísali. Pôvodný návrh dokumentu bol dokonca pod tlakom Američanov oslabený – vypadli z neho pasáže o priamom americkom záväzku podporiť európske sily v prípade útoku. Vojenský expert John Foreman zdôrazňuje, že európske sily samy o sebe nedokážu poskytnúť dostatočné záruky. Tie môže garantovať iba Washington so svojou logistikou a jadrovým dáždnikom. Trumpova administratíva však zatiaľ sľubuje len technologicky vyspelý monitoring línie prímeria. Európa riskuje, že sa ocitne v roli vykonávateľa dohody, za ktorou USA stoja politicky, ale nie nevyhnutne operačne. Hlavnou slabinou „Elyzejskej dohody“ je absencia súhlasu Ruska. Mierové záruky majú vstúpiť do platnosti až po prímerí, o ktorom Putin nateraz nechce ani počuť, keďže sa stále cíti v pozícii sily.
