Reportáže o vojnových konfliktoch najčastejšie prinášajú informácie o tom, čo vyhlásili politici, akú činnosť vykonávajú armády a ich vojaci. Menej sa však píše o tom, v akých podmienkach prežívajú vojnoví zajatci. Volodymyr Mykolajenko, bývalý primátor Chersonu (2014 – 2020), bol po viac ako troch rokoch v ruskom zajatí (unesený v apríli 2022, prepustený 24. augusta 2025) prepustený. V exkluzívnom rozhovore pre DW hovoril o svojich skúsenostiach, neľudských podmienkach vo väzení a kontroverzných okolnostiach pádu Chersonu. Napriek tomu, že jeho zdravie utrpelo v zajatí, Mykolajenko sa momentálne zotavuje v kyjevskej nemocnici a čerpá obrovskú energiu z lásky a úcty, ktorú mu prejavujú Ukrajinci. Spomenul emotívny okamih, keď ich masy ľudí vítali s vlajkami od hraníc až po Černihiv, a to práve v Deň nezávislosti. Svoj stav hodnotí slovami, že sa musí zotaviť, aby mohol ísť do boja.
Okolnosti obsadenia Chersonu a téma zrady
Volodymyr Mykolajenko kriticky hodnotí mimoriadne rýchle obsadenie Chersonu ruskými silami v roku 2022. Podľa neho udalosti, kedy len po niekoľkých hodinách počuli streľbu už prakticky na ľavom brehu, svedčili o kriticky nízkej pripravenosti na odpor. Toto považuje za zradu zo strany osôb, ktoré zastávali kľúčové posty v Chersonskej oblasti, najmä ak si spomenie, že vojaci krátko pred inváziou uisťovali prezidenta, že „tadiaľto nepriateľ neprejde.“
Čítajte viac Rusko ráno zaútočilo na Cherson leteckými bombami
Je presvedčený, že nešlo len o individuálne zlyhania, ale o akciu piatej kolóny Ruska, ktorá dostala príkazy na odstraňovanie mín, čo umožnilo ruským vojskám taký rýchly prienik. Čo sa týka nevyhodenia kľúčového Antonivského mosta do vzduchu, rázne odmieta špekulácie šírené na internete, že príkaz na odstránenie mín dali osobne prezident Zelenskyj alebo ministerka Vereščuková. Považuje to za nezmysel a pokus o politické zneužitie smerujúce k volebnej kampani. Tvrdí, že by sa mali sústrediť na vyšetrovanie a súdiť bývalých šéfov SBU v Kryme a Chersonskej oblasti, ktorí sú už dnes vo väzení, a mali zabezpečiť obranyschopnosť, no konali presný opak. Znepokojuje ho predčasné hovorenie o voľbách, kým vojna trvá a tisíce zajatcov nemôžu voliť.
Čítajte viac Rusko už druhý deň po sebe zaútočilo na Záporožie leteckými bombami
Prežitie v zajatí: Hlad, mučenie a etické dilemy
Rozhovor o podmienkach v ruskom zajatí sa dá zhrnúť do troch celkov:
- Neľudské podmienky: Najhoršie podmienky zažil v Borisoglebsku (Voronežská oblasť), ktoré označil za „peklo“, kde bolo mučenie a bitie bežné pri každej kontrole. Naopak, zariadenie na Kryme bolo len „ukážkové“ pre návštevy ako Moskaľková, so šachmi a normálnym kŕmením. V Pakine ich podľa neho „zabíjali nedostatkom jedla“ – strava bola minimálna (kalná kaša s vodou) a zajatci jedli dokonca zemiakové šupky alebo žihľavu.
- Civilisti a Červený kríž: Potvrdil, že v zajatí boli ukrývaní civilisti/aktivisti, ktorých Rusi pred návštevami inštruovali, aby sa vydávali za vojakov. Pôsobenie Červeného kríža hodnotí kriticky, keďže ich navštívili len raz za celú dobu a ich pomoc bola zanedbateľná. V zajatí dochádzalo k extrémnej psychickej záťaži, kde si niektorí spoluväzni siahli na život alebo sa zbláznili.
- Odmietnutie výmeny: Mykolajenko sa v roku 2022 vzdal vlastnej výmeny v prospech ťažko raneného a chorého Ukrajinca. Odmietol ponuku Rusov, ktorí za neho žiadali 20 svojich zajatcov. Povedal: „Nikdy na takú výmenu nepristúpim,“ s tým, že všetci zajatci sú si rovní, a prioritou musia byť chorí. Zároveň zdôraznil, že na výmeny sa nesmie používať ukrajinská zem, keďže s tým 99 percent zajatcov nesúhlasí.
Návrat do reality a plány
Po návrate sa pán Mykolajenko najprv potešil, že jeho rodina je v poriadku. Zistil, že sa situácia na fronte vyvíja tak, ako predpokladal, no nevedel si predstaviť, čo sa deje s jeho rodným Chersonom. Je šokovaný, že Rusi z ľavého brehu zámerne zabíjajú civilistov (napr. ostreľujú ľudí v civilnom oblečení), pričom to odôvodňujú klamstvom, že ide len o vojakov. Vyzýva svet, aby na toto zabíjanie civilistov každý deň reagoval. Napriek tomu, že je hrdý na odpor národa, kritizuje mužov, ktorí dnes nie sú na fronte. Pýta sa, prečo má on, starý človek, bojovať, zatiaľ čo mladí sa vyhýbajú obrane. Apeluje, že kto nemôže bojovať, má pomáhať Ozbrojeným silám, pracovať v tyle alebo robiť dobrovoľníka, pretože sloboda je všetko: „Len čo vám zoberú slobodu, zoberú vám všetko.“ Po rehabilitácii v Kyjeve by sa chcel angažovať buď v procese výmeny zajatcov, alebo sa vrátiť k obnove Chersonu. Povedal, že hoci vidí hrozné zábery, vo svojom srdci je Cherson nezničený a želá si, aby sa ho nabudúce novinári pýtali len na to, ako mesto žije a ako sa obnovuje.
Čítajte viac Rusi vyslali na Ukrajinu 619 vzdušných útočných prostriedkov
OSN: Ruská federácia pokračuje v mučení obyvateľov okupovaných území
Ruská federácia naďalej systematicky väzní a mučí ukrajinských civilistov na územiach, ktoré má pod kontrolou. Vyplýva to z aktuálnej správy Úradu OSN pre ľudské práva (OHCHR), zverejnenej 23. septembra. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva, Volker Türk, uviedol, že ľudia sú svojvoľne zadržiavaní priamo na ulici, často na základe nejasných právnych dôvodov, a sú držaní celé dni, týždne, mesiace, niekedy aj roky. Kontakt zadržaných s rodinami býva pritom výrazne obmedzený.
Čítajte viac Úrad OSN pre ľudské práva vyzval na urýchlené ukončenie vojny Ruskej federácie proti Ukrajine
Presný počet zadržaných civilistov sa určiť nedá; ukrajinské úrady odhadujú, že od februára 2022 do augusta 2025 bolo a stále je zadržiavaných 1 800 až 15 250 osôb. Autori správy zo špeciálnej monitorovacej misie OSN, ktorá pôsobí na Ukrajine od roku 2014, prešetrili 508 prípadov zadržania civilistov ruskými orgánmi. Z 216 oslobodených osôb, s ktorými hovorili osobne, 92 percent konzistentne potvrdilo, že boli vystavené mučeniu a krutému zaobchádzaniu. Hoci väčšina svedectiev pochádzala z rokov 2022 – 2023, aj v období od júna 2023 do augusta 2025 potvrdilo porušenia ľudských práv 79 z 88 oslobodených civilistov.
Čítajte viac OSN: Na Ukrajine prudko stúpol počet civilných obetí
Zadržaní opísali rozsiahlu škálu metód mučenia, ktoré boli často používané počas výsluchov s cieľom vynútiť si priznanie o spolupráci s ukrajinskými úradmi alebo získať informácie o iných občanoch. Medzi najčastejšie metódy patrili bitky rôznymi predmetmi (obušky, palice), aplikácia elektrického prúdu na rôzne časti tela, simulácia popravy, kopanie, vyhrážky zabitím či násilím voči zadržanému alebo jeho rodine. Okrem toho boli využívané aj rôzne stresové polohy (napr. dlhodobé kľačanie na cemente) a ponižovanie vrátane núteného spievania ruskej hymny a vlasteneckých piesní. Šokujúce je, že 49 mužov, 25 žien a jeden chlapec boli vystavení sexuálnemu násiliu, vrátane znásilnenia a úderov elektrickým prúdom do pohlavných orgánov.
Čítajte viac OSN: Ruské FPV drony spôsobujú značný počet obetí na Ukrajine
Až 99 opýtaných hovorilo o tzv. „uvítacích bitkách“ alebo „príjmoch“, ktoré sa odohrávali bezprostredne po ich príchode do väznice. OSN konštatuje pokles počtu úmrtí civilistov v ruskom zajatí, no aj tak zdokumentovala 15 prípadov úmrtí od júna 2023, z toho štyri boli mimosúdne popravy. Konkrétne boli spomenuté úmrtia novinárky Viktorie Roščinovej a taxikára Rustema Viratyho z Chersonskej oblasti. Správa OSN zároveň zaznamenala, hoci nešlo o hlavnú tému, prípady, keď Ukrajina ponúka obvineným kolaborantom možnosť súhlasiť s výmenou zajatcov.
Čítajte viac Záporožie za deň zasiahlo viac ako 600 ruských útokov
Prípad smrti Viktorie Roščinovej
Ukrajinská novinárka Viktoria Roščinová zomrela 19. septembra 2024 vo vyšetrovacej väzbe v meste Kizil v ruskom Permskom kraji, informovalo vydavateľstvo Slidstvo.Info v materiáli, ktorý bol zverejnený v stredu 24. septembra. Predtým sa uvádzalo, že Roščinu zadržiavali na okupovaných územiach a v meste Taganrog, a 8. septembra 2024 ju z cely odviedli na neznáme miesto. Miesto smrti však zostalo neznáme. „Novinárom zo Slidstvo.Info sa podarilo zistiť, že osem dní pred smrťou previezli Roščinovú do vyšetrovacej väzby č. 3 v meste Kizil v Permskom kraji. Práve v tomto mieste novinárka zomrela – z uzavretých ruských databáz novinári zistili, že osvedčenie o jej úmrtí bolo vydané v Perme,“ uvádza sa v správe. Kópia dokumentu, ktorú vydavateľstvo získalo, potvrdzuje dátum smrti Viktorie Roščinovej – 19. septembra 2024.
Skutočnosť, že smrť novinárky Roščiny nastala priamo vo väznici v Kizili, potvrdil aj zástupca Úradu generálneho prokurátora Ukrajiny, Taras Semkiv, vedúci druhého oddelenia pre boj proti trestným činom spáchaným v podmienkach ozbrojeného konfliktu. „Na tomto mieste bola necelé dva týždne a práve tam nastala jej smrť. Priamo vo vyšetrovacej väzbe v meste Kizil,“ cituje ho denník Ukrajinska pravda. Úradník zdôraznil, že oficiálne vyšetrovanie stále zisťuje príčiny smrti, pretože telo Roščinovej bolo vrátené na Ukrajinu v stave, ktorý neumožnil vykonať plnohodnotnú súdno-lekársku expertízu, píše UP. Novinári Slidstvo.Info hovorili aj so svedkom, vojakom Daniilom, ktorý bol oslobodený z ruského zajatia a cestoval s Roščinovou v jednom vlaku počas jej presunu do Kizilu. Povedal, že 11. septembra 2024, osem dní pred jej smrťou, bola Roščinová presunutá z väznice v Taganrogu do väznice č. 3 v meste Kizil v Permskom kraji, pričom presun trval tri dni – od 9. do 11. septembra.
Čítajte viac Ukrajinské drony zaútočili na jedného z najväčších výrobcov chemikálií pre ruský vojensko-priemyselný komplex na juhu Ruska
Telo novinárky bolo vrátené bez niektorých vnútorných orgánov, aby sa zakryli stopy po násilí a mučení, ktorému bola Roščinová pred smrťou vystavená, informoval koncom apríla server Važnyje istorii. Telo novinárky bolo vrátené do vlasti ešte koncom februára, ale nebolo to hneď oznámené, pretože prebiehali DNA testy. 24. apríla Najvyššia rada potvrdila, že ide o pozostatky Roščinovej. „Telu chýbali niektoré orgány: očné buľvy, mozog, časť hrtana a jazylka bola zlomená,“ povedal pre Važnyje istorii zdroj oboznámený s podrobnosťami vyšetrovania smrti Viktorie Roščinovej. Vyšetrovanie začal Úrad generálneho prokurátora Ukrajiny v marci 2025. O mnohých ďalších znakoch mučenia a krutého zaobchádzania, konkrétne o krvácaní po celom tele, zlomenom rebre a stopách po elektrickom prúde na chodidlách, informoval server zástupca Úradu generálneho prokurátora Ukrajiny Jurij Bilousov. Zdroj z ukrajinských bezpečnostných služieb zase uviedol, že Rusko niekedy vracia telá Ukrajincov bez vnútorných orgánov, čo vysvetľuje protokolmi zaobchádzania s telami, ale dôvodom môže byť aj snaha o zakrytie stôp mučenia.
Čítajte viac Bývalý kapitán ukrajinského námorníctva o novom podmorskom drone TOLOKA: Bude použitý proti Krymskému mostu
Novinárka na voľnej nohe Viktoria Roščinová zmizla v auguste 2023 na území Ukrajiny okupovanom ruskými vojskami. 17. apríla 2024 rodina Roščinovej dostala list od ruského ministerstva obrany, v ktorom sa uvádzalo, že novinárka je zadržiavaná na území Ruskej federácie. V správe servera Slidstvo.Info sa hovorilo, že Roščinová pred smrťou schudla na 30 kilogramov. Otec dievčaťa dostal 10. októbra 2024 tiež list od ruského ministerstva obrany, v ktorom sa tvrdilo, že Viktoria zomrela 19. septembra 2024 v ruskom zajatí, ale neboli k nemu priložené žiadne potvrdzujúce dokumenty ani podrobnosti týkajúce sa okolností jej smrti.
