Svet si pripomína 80. výročie jadrových útokov na Hirošimu a Nagasaki, ktoré sa odohrali 6. a 9. augusta 1945. Tieto dve mestá sa stali jedinými v histórii, ktoré zasiahli atómové bomby. Tieto útoky síce ukončili druhú svetovú vojnu, ale zároveň otvorili éru jadrového veku. Podľa odhadov zomrelo 150 000 až 246 000 ľudí, z ktorých väčšinu tvorili civilisti. Napriek tragédii však vojenský analytik Andrej Žiarovský v rozhovore pre televíziu ta3 tvrdí, že atómové bomby boli z pohľadu Američanov, ale aj Japoncov, menším zlom.
Foto: Pavel Baláž
Projekt Manhattan a vznik atómových bômb
Za vznikom atómových bômb stál tajný americký program Projekt Manhattan, ktorý viedol generál Gross. Vedecký tím pod vedením Roberta Oppenheimera vytvoril dve štiepne bomby: Little Boy a Fat Man. Little Boy, zhodený na Hirošimu, bola uránová bomba delového typu. Jej princíp spočíval v spojení dvoch podkritických množstiev uránu-235. Bomba Fat Man, zhodená na Nagasaki, bola plutóniová. Pôvodne sa aj plutóniová bomba plánovala podľa delového princípu ako Thin Man, no kvôli technickým problémom s čistotou plutónia-239 a plutónia-240 sa od neho upustilo. Edward Teller, Hans Bethe a Klaus Fuchs preto prišli s implozívnym spôsobom iniciácie. Pred ostrým nasadením bola funkčnosť tohto systému overená testovacím výbuchom Trinity.
Foto: Pavel Baláž
Zásadné rozhodnutie a kontroverzie
Americké rozhodnutie použiť atómové bomby bolo podľa Žiarovského opodstatnené. Japonsko odmietalo kapitulovať a pri plánovanej invázii na japonské ostrovy, známej ako operácia Downfall, sa predpokladalo až 500 000 mŕtvych amerických vojakov a 1,5 milióna zranených. Žiarovský zároveň upozorňuje na málo známu skutočnosť, že najničivejším náletom v histórii nebolo atómové bombardovanie, ale konvenčný nálet na Tokio z 9. na 10. marca 1945, pri ktorom zahynulo až 140 000 ľudí. Ak by atómové bomby neboli použité, ofenzíva, ktorá dovtedy stála Japoncov asi pol milióna životov, by pokračovala. Atómové bomby teda paradoxne zachránili životy.
Čítajte viac SIPRI varuje pred novými pretekmi v jadrovom zbrojení
Detaily útokov a technické zlyhania
Bomby vybuchli vo vzduchu, vo vypočítanej optimálnej výške (Hirošima 580 m, Nagasaki 503 m), aby sa maximalizovalo šírenie energie z explózie. Výbuch v Hirošime bol ekvivalentom 16 kiloton TNT, v Nagasaki 21 kiloton. Hirošimu sa podarilo zasiahnuť s presnosťou 240 metrov od plánovaného bodu, čo malo katastrofálne následky pre zónu ničenia v priemere asi 3 kilometre. Útok na Nagasaki bol však komplikovanejší. Žiarovský opisuje, že „čo sa pokaziť mohlo, to sa pokazilo.“ Lietadlo Bockscar malo pokazené záložné čerpadlo, nevedelo sa stretnúť s ostatnými sprievodnými lietadlami a primárny cieľ, Kokura, bol zahalený dymom. Rozhodli sa preto letieť k záložnému cieľu, Nagasaki, ale kvôli nedostatku paliva zhodili bombu pri prvom pokuse, čo viedlo k odchýlke 3 kilometre od plánovaného miesta.
Foto: Pavel Baláž
Jadrové zbrane sú paradoxne garantom mieru
Na záver Žiarovský poukázal na to, že jadrové zbrane zabezpečujú „zdržanlivosť svetových politikov“. Efekt „zaručeného vzájomného zničenia“ prispel k tomu, že Európa a Severná Amerika, a teda veľká časť východnej a západnej pologule, žijú v mieri od konca druhej svetovej vojny cez celú studenú vojnu. Z tohto pohľadu sú jadrové zbrane vnímané ako kľúčový prvok udržania globálnej stability.
