Na základe otvorených údajov sa BBC v spolupráci s redakciou Mediazona a tímom dobrovoľníkov podarilo identifikovať 120 343 mien ruských vojakov, ktorí zahynuli počas rozsiahlej invázie na Ukrajinu. 27 % všetkých padlých – teda už takmer každý tretí – sú dobrovoľníci, ktorí podpísali zmluvu po začiatku vojny. Pre porovnanie, v roku 2023 tvorili dobrovoľníci len 14 % z celkového počtu strát. Priemerný vek padlých do polovice roka 2025 je 39 rokov. V prvých mesiacoch invázie najčastejšie umierali 21-roční vojaci na základe zmluvy. Toto sú len čísla, ktoré sa podarilo zistiť na základe otvorených zdrojov: správ úradov, príspevkov príbuzných na sociálnych sieťach alebo fotografií hrobov. Skutočné čísla strát budú oveľa vyššie.
Čítajte viac Ukrajinské drony útočili na železničnú stanicu v meste Saljsk v Rostovskej oblasti
Viac ako polovica zistených strát (53 %) sú ľudia, ktorí v čase začiatku vojny neboli spojení s ruskou armádou a Rosgvardiou (ruská národná garda). Okrem dobrovoľníkov sú sem zaradení aj odsúdení, naverbovaní na front z väzníc, a mobilizovaní. V súčasnosti čoraz častejšie podpisujú zmluvy muži vo veku 45–50 rokov z vidieckych oblastí alebo malých miest. Väčšina z nich nemala s armádou žiadny vzťah, niektorí len pred mnohými rokmi absolvovali základnú vojenskú službu. Skrátene sa táto kategória nazýva „dobrovoľníci“, hoci je známych aj mnoho prípadov, keď ľudia podpisovali zmluvy pod nátlakom. Medzi „dobrovoľníkmi“ je aj mnoho tých, ktorí podpísali zmluvu, aby sa vyhli trestnému stíhaniu – to umožňujú zákony prijaté v roku 2024. Absolútna väčšina „dobrovoľníkov“ však tvoria tí, ktorí vstúpili do armády z vlastnej vôle, a to aj z finančných dôvodov. Priemerná suma dodatočných federálnych a regionálnych platieb pri uzatvorení zmluvy je celkovo približne 1,5 milióna rubľov.
Čítajte viac Rusko vyslalo v noci svoje drony na ukrajinské hlavné mesto
Lídrom medzi všetkými regiónmi Ruska podľa počtu potvrdených strát zostáva Baškirsko. Najmenej 5806 obyvateľov republiky zahynulo vo vojne. To sú len tí, ktorých mená sme dokázali potvrdiť z otvorených zdrojov. Osem z desiatich padlých z Baškirska odišlo na front z vidieckych oblastí alebo miest s menej ako 100-tisíc obyvateľmi. 15 % všetkých známych padlých sú väzni, ktorí odišli na front z nápravných kolónií. 11 % padlých boli mobilizovaní.
Čítajte viac Výbuchy v Rusku a ďalšie dronové útoky na Ukrajinu
Skutočné straty sú, samozrejme, oveľa vyššie, než aké možno zistiť z otvorených zdrojov. Vojenskí špecialisti, ktorí boli oslovení, predpokladajú, že analýza ruských cintorínov, vojenských pamätníkov a nekrológov môže pokrývať od 45 % do 65 % skutočného počtu padlých. To sa vysvetľuje tým, že telá značného počtu vojakov, ktorí zahynuli v posledných mesiacoch, sa môžu stále nachádzať na bojisku. Na ich vynesenie by bolo potrebné dodatočne riskovať zdravie preživších vojakov, ktorí sa môžu dostať pod údery bezpilotných lietadiel. S prihliadnutím na uvedený odhad môže byť skutočný počet padlých na ruskej strane v rozmedzí od 185 000 do 267 500 osôb.
Čítajte viac Ruské straty na Ukrajine: Potvrdených 90 000 mŕtvych ruských vojakov
Celkový počet strát ruskej strany sa výrazne zvyšuje, ak sa do zoznamu zahrnú aj tí, ktorí bojovali proti Ukrajine v rámci jednotiek samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Od decembra 2022 separatisti DĽR prestali zverejňovať údaje o stratách svojich vojsk (orgány LĽR údaje o svojich stratách nezverejnili vôbec). Po preskúmaní zverejnených nekrológov a správ o hľadaní príslušníkov LĽR a DĽR, ktorí sa dlho neozvali, dospeli výskumníci k záveru, že do konca septembra tohto roka mohlo zahynúť 21 000 – 23 500 ľudí. Preto na základe zhromaždených údajov možno predpokladať, že celkový počet padlých na strane proruských síl sa môže pohybovať v rozmedzí od 206 000 do 291 000 vojakov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 k 30. júlu 2025 už o 1 052 190 vojakov.
Čítajte viac Ruská armáda nepoľavuje vo vzdušných útokoch na Charkov a Dnipro
Rusko udrelo na ukrajinskú výcvikovú jednotku
Ruské vojská uskutočnili raketový útok na areál jednej z výcvikových jednotiek Pozemných síl Ozbrojených síl Ukrajiny (OSU) v Černihivskej oblasti. Oznámili to Pozemné sily OSU v utorok večer, 29. júla. V dôsledku útoku zahynuli traja vojaci a 18 bolo zranených. „Na mieste pracujú príslušné záchranné služby. Zraneným sa urýchlene poskytuje všetka potrebná lekárska pomoc,“ uvádza sa v správe. Ako uviedli Pozemné sily, na zistenie okolností a príčin straty personálu bola zriadená komisia na čele s náčelníkom Vojenskej služby právneho poriadku Ozbrojených síl Ukrajiny a bolo nariadené služobné vyšetrovanie. V tom istom vyhlásení sa zdôrazňuje, že v prípade zistenia účasti na smrti vojakov konaním alebo nečinnosťou zodpovedných osôb budú vinníci vyvodené na zodpovednosť.
Čítajte viac Ukrajinské drony v noci masívne útočili na Krasnodarský kraj
Vo vzduchu a na zemi sa ďalej bojuje
Sily protivzdušnej obrany zničili v noci 30. júla 51 ruských dronov zo 78 vypustených. Na severnom smere Rusko použilo až osem prúdových bezpilotných lietadiel. Ako informuje Ukrinform, na Facebooku o tom informovalo Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Ukrajiny. V noci na 30. júla (od 22:30 na 29. júla) nepriateľ zaútočil 78 útočnými bezpilotnými lietadlami Shahed a simulačnými bezpilotnými lietadlami rôznych typov zo smerov: Orjol, Kursk v Ruskej federácii, Gvardijskoje – dočasne okupovaný Krym. „Zvláštnosťou nočného útoku je použitie až 8 prúdových bezpilotných lietadiel nepriateľom na severnom smere,“ poznamenali Vzdušné sily. Letecký útok odrazilo letectvo, protilietadlové raketové vojská, jednotky elektronického boja a bezpilotných systémov a mobilné palebné skupiny Obranných síl Ukrajiny. Podľa predbežných údajov k 9:00 zostrelila alebo potlačila protivzdušná obrana 51 nepriateľských bezpilotných lietadiel na severe a východe krajiny. Zaznamenaných bolo 27 zásahov bezpilotných lietadiel na siedmich miestach a zostrelené (úlomky) dopadli na dvoch miestach.
Za posledných 24 hodín bolo na frontovej línii zaznamenaných 171 stretov, z toho 63 na Pokrovskom smere. Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny o tom informoval na Facebooku a zverejnil operačné informácie k piatku 30. júla k 8:00, informuje Ukrinform. „Podľa aktualizovaných informácií nepriateľ včera vykonal tri raketové a 57 leteckých úderov, použil šesť rakiet a zhodil 109 riadených bômb. Okrem toho vykonal 5 715 delostreleckých útokov, z toho 131 zo salvových arektometov, tiež použil 3 677 samovražedných dronov,“ uvádza sa v správe.
Čítajte viac Rusi zaútočili dronmi na niekoľko ukrajinských oblastných centier, ukrajinské drony útočili na Soči
Sergej Lavrov: Rusko bojuje samo proti celému Západu
Rusko po prvý raz vo svojej histórii vedie vojnu bez jediného spojenca, vyhlásil v pondelok 28. júla 2025 minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov. „Rusko bojuje samo proti celému Západu. V prvej aj v druhej svetovej vojne sme mali spojencov. Teraz na bojisku žiadnych spojencov nemáme. Preto sa musíme spoliehať sami na seba. Nesmieme prejaviť žiadnu slabosť, ani len náznak slabosti,“ povedal Lavrov počas svojho vystúpenia na fóre „Územie zmyslu“, uvádza ruský server The Moscow Times.
Čítajte viac Lavrov: Rusko zastaví vojenské operácie na Ukrajine až vtedy, keď bude spokojné s výsledkom rokovaní
Európa, ktorá historicky plnila úlohu hlavného obchodného partnera Ruska, sa podľa ministra rozzúrila a Spojené štáty americké stratili rešpekt voči Kremľu, čo sa nestalo ani počas studenej vojny. „Počas studenej vojny sa dialóg medzi ZSSR a USA nikdy neprerušil a čo je podľa mňa veľmi dôležité poznamenať, je to, že počas studenej vojny existoval vzájomný rešpekt. Teraz už neexistuje,“ povedal Lavrov. Dodal, že Rusko naďalej trvá na svojich legitímnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti. Medzi ne patrí nevstúpenie Ukrajiny do NATO, odmietnutie rozširovania aliancie na východ, ako aj uznanie reálií na zemi – teda anexie okupovaných ukrajinských území.
Čítajte viac Interview Tuckera Carlsona so Sergejom Lavrovom
Moskva je otvorená dialógu so západnými krajinami, zdôraznil Lavrov. „Prezident Putin o tom opakovane hovoril, s akoukoľvek inou krajinou, vrátane európskych. Keď prezident Macron zavolal nášmu prezidentovi, ten mu okamžite zdvihol. Pravdupovediac, z tohto rozhovoru bolo málo úžitku, pretože potom prezident Macron začal verejne vyhlasovať, že na Rusko treba vyvíjať tlak, aby bez akýchkoľvek podmienok súhlasilo s okamžitým prímerím,“ posťažoval sa minister. Podľa neho takýto postoj hrozí Európe veľkou vojnou. Dokonca aj za čias ZSSR sa „dialóg rozvíjal a umožňoval protiľahlým táborom lepšie chápať zámery toho druhého,“ povedal Lavrov a dodal, že „tento inštinkt sa v Európe stratil“.
Čítajte viac Putin telefonoval s Trumpom. Vyhlásil, že Rusko neustúpi od cieľov na Ukrajine
Pokiaľ ide o amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý Kremľu ponúkol štedrú dohodu, zahŕňajúcu zmiernenie sankcií a uznanie anexie Krymu, ten podľa Lavrova koná na základe zdravého rozumu. „Prezident Trump je pragmatik, nechce žiadne vojny a na rozdiel od svojho predchodcu, pána Bidena, a na rozdiel od súčasných európskych elít, akými sú Ursula von der Leyen, Starmerovia, Macronovia – on je otvorený dialógu,“ povedal Lavrov. (citácie podľa agentúr Interfax, RIA Novosti a TASS).
