Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v pondelok večer priznala, že „situácia v Gaze je ťažká“, no Izrael sa podľa nej snaží zabezpečiť prísun veľkého množstva humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Toto vyhlásenie prichádza v čase rastúceho medzinárodného pobúrenia nad zhoršujúcou sa humanitárnou krízou, sprevádzanou správami o úmrtiach spôsobených hladom a podvýživou.
Foto: Mariam Dagga
Spochybnenie záberov humanitárnej krízy a tvrdšie opatrenia
Netanjahu zároveň naznačil, že Hamas zneužíva situáciu na živenie vnímania humanitárnej krízy, pričom tvrdil, že šíri neoverené čísla a „starostlivo inscenované alebo manipulované“ zábery. Neposkytol však žiadne dôkazy na podporu tvrdenia, že celosvetovo kolujúce zábery hladujúcich detí boli zinscenované Hamasom. Naopak, americký prezident Donald Trump v pondelok potvrdil, že zábery hladu v Gaze sú skutočné a nedá sa to predstierať. Netanjahuova kancelária zdôraznila, že Izrael bude naďalej konať zodpovedne, usilovať sa o návrat rukojemníkov a porážku Hamasu, čo považuje za jedinú cestu k mieru. V reakcii na kritickú humanitárnu situáciu Izrael v nedeľu oznámil „taktickú“ pauzu v denných vojenských operáciách v husto obývaných oblastiach Gazy, aby umožnil bezpečnú distribúciu humanitárnej pomoci. Izrael však zároveň poprel, že by používal hlad ako vojnovú zbraň, a obvinil OSN a ďalšie agentúry z neschopnosti distribuovať dodávky.
Čítajte viac USA opúšťajú mierové rozhovory o Gaze, z neúspechu obviňujú Hamas
Izraelský kabinet zvažuje radikálne plány pre Gazu
Počas pondelkového zasadnutia kabinetu izraelská armáda predstavila nový plán obliehania Pásma Gazy, ktorý by opäť prerušil všetku humanitárnu pomoc a dokonca aj elektrinu. Armáda by tiež dramaticky rozšírila pozemné operácie, aby zvýšila tlak na Hamas, vrátane oblastí, kde doteraz neoperovala. Tieto kroky sú údajne motivované stagnujúcimi rokovaniami o prímerí a prepustení rukojemníkov, ako aj vnímaným nedostatkom tlaku na Hamas.
Foto: Abdel Kareem Hana
Okrem toho sa podľa správ médií kabinet zvažuje aj úplnú vojenskú okupáciu Pásma Gazy, a to aj s možnosťou anexie častí územia, ak Hamas bude naďalej odmietať dohodu o prímerí. Podľa neoverených správ premiér Netanjahu nedávno predstavil návrh anexie na stretnutí s ministrami, ktorí sa rozhodli zriadiť osobitný orgán pre správu anektovaných oblastí. Plán anexie, ktorý údajne dostal zelenú od Donalda Trumpa, by sa začal v nárazníkovej zóne pozdĺž hranice s Gazou a postupne by sa rozširoval. Niektorí krajne pravicoví ministri, ako napríklad Orit Strock, už verejne vyhlásili, že pravicová vláda nemá zmysel, ak nedokáže dosiahnuť rýchle víťazstvo v Gaze v časovom rámci dní, niekoľkých týždňov.
Čítajte viac Izrael okupuje viac ako 80 percent Pásma Gazy
Rokovania o prímerí s Hamasom sú momentálne na mŕtvom bode. Vysoký bezpečnostný predstaviteľ naznačil, že USA musia vyvinúť tlak na Katar, aby prinútil Hamas vrátiť sa k rokovaciemu stolu. Hamas tvrdí, že má stále záujem o rokovania, no popiera, že by bol neseriózny, ako tvrdia Izrael a USA. Medzitým sa americký špeciálny vyslanec Steve Witkoff stretol na Floride s izraelskými predstaviteľmi Ronom Dermerom a Tzachi Hanegbim, aby koordinovali kroky po stiahnutí vyjednávačov z Kataru. Hoci sú rokovania v patovej situácii, egyptskí a katarskí mediátori veria, že rozdiely sú stále premostiteľné, a naliehajú na USA, aby umožnili obnovenie nepriamych rokovaní.
Čítajte viac Izraelské obranné sily spúšťajú prvú pozemnú operáciu v Deir al-Balah v centrálnej Gaze
Kontext konfliktu
Vojna v Gaze sa začala 7. októbra 2023 po invázii teroristov pod vedením Hamasu do južného Izraela, pri ktorej zahynulo približne 1 200 ľudí a bolo unesených 251 rukojemníkov. Teroristické skupiny v Gaze stále zadržiavajú 50 rukojemníkov, vrátane 49 z pôvodných unesených. Od začiatku vojny bolo podľa ministerstva zdravotníctva Gazy, ktoré riadi Hamas, zabitých viac ako 58 000 Palestínčanov.
