Francúzsko oznámilo, že v septembri formálne uzná palestínsky štát na Valnom zhromaždení OSN. Prezident Emmanuel Macron verí, že tento krok prispeje k bezpečnosti v celom regióne Blízkeho východu. Napriek tomu, že sprostredkovatelia v Katare dva týždne usilovne pracovali na nepriamych rokovaniach o prímerí a prepustení izraelských rukojemníkov, prelom sa nepodaril. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu rovnako obvinil Hamas z blokovania dohody, hoci jeho vláda stále usiluje o prímerie.
V Gaze narastá tlak v súvislosti s kritickou humanitárnou krízou a varovaniami pred masovým hladomorom, ktorý zasahuje viac ako dva milióny Palestínčanov. Po tom, čo Hamas predložil svoju odpoveď na návrh prímeria, Netanjahuova kancelária oznámila návrat izraelských vyjednávačov na konzultácie. Netanjahu varoval, že ak Hamas vníma ochotu Izraela rokovať ako slabosť a pokúsi sa diktovať podmienky kapitulácie, mýli sa. Witkoff obvinil Hamas, že nekoná v dobrej viere a uviedol, že jeho reakcia „jasne ukazuje nedostatok túžby dosiahnuť prímerie v Gaze“. USA teraz zvažujú „alternatívne možnosti“, ako dostať rukojemníkov domov a vytvoriť stabilnejšie prostredie pre obyvateľov Gazy. Palestínsky zdroj oboznámený s rokovaniami naznačil, že odpoveď Hamasu obsahovala zmeny týkajúce sa vstupu pomoci, máp oblastí stiahnutia izraelskej armády a záruk na trvalé ukončenie vojny.
Obyvatelia Gazy, ako napríklad Umm al-Abd Nassarová, ktorej syn zahynul pri izraelskom útoku, naliehajú na Hamas, aby zabezpečil prímerie. Izrael odmieta obvinenia, že je zodpovedný za krízu hladu, ktorú SZO označila za „ľudskou rukou spôsobenú“ a Francúzsko pripísalo izraelskej blokáde. Namiesto toho obviňuje Hamas z bránenia distribúcie pomoci a tvrdí, že medzinárodné humanitárne organizácie zlyhávajú pri jej preberaní. Humanitárne agentúry však uvádzajú, že povolenia od Izraela sú obmedzené a koordinácia presunu kamiónov v aktívnej vojnovej zóne je náročná.
Macron zdôraznil, že naliehavou prioritou je ukončiť vojnu v Gaze a zachrániť civilné obyvateľstvo. Hoci viac ako 140 krajín už uznáva palestínsku štátnosť, Izrael a USA sú silne proti. Francúzsko by bolo najvýznamnejšou európskou mocnosťou, ktorá by uznala Palestínu. Palestínsky viceprezident Hussein al-Sheikh uvítal francúzsku podporu pre sebaurčenie a vytvorenie nezávislého štátu. Britský premiér Keir Starmer naplánoval núdzový hovor s Francúzskom a Nemeckom, pričom naliehal na prímerie a kroky k dvojštátnemu riešeniu pre mier a bezpečnosť v regióne.
Počas viac ako 21 mesiacov bojov sa Izrael aj Hamas držali svojich dlhodobých pozícií. Izrael trvá na rozložení vojenských a vládnych kapacít Hamasu, zatiaľ čo Hamas požaduje trvalé prímerie, úplné stiahnutie izraelských vojsk a voľný tok pomoci do Gazy. Izraelská vojenská kampaň v Gaze si podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze vyžiadala životy 59 587 Palestínčanov, väčšinou civilistov. Útok Hamasu zo 7. októbra 2023, ktorý vyvolal vojnu, si vyžiadal životy 1 219 ľudí, väčšinou civilistov. Zo 251 rukojemníkov je 49 stále držaných v Gaze, z toho 27 Izrael považuje za mŕtvych.