Podľa správy Organizácie Spojených národov kontroluje izraelská armáda 82 percent územia Pásma Gazy prostredníctvom vojenských zón a zón, na ktoré sa vzťahujú príkazy na evakuáciu, kde civilisti nemôžu zostať. Už začiatkom mája izraelská vláda potvrdila, že jej plány zahŕňajú úplnú okupáciu Pásma, aj keď neobjasnila, v akom časovom rámci ich má v úmysle uskutočniť, píše taliansky denník Il Post.

Správu 25. júna 2025 zverejnil Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) a opisuje tragickú humanitárnu situáciu v Pásme Gazy. Okrem iného obsahuje mapu zón izraelskej vojenskej okupácie a zón, na ktoré armáda vydala príkazy na evakuáciu od 18. marca 2025, keď Izrael porušil prímerie s Hamasom (tieto dve zóny sa do značnej miery zhodujú). Zostávajú mimo mesta Gaza (na severe Pásma), Deir al Balah a Nuseirat (obe v centre) a oblasť al Mawasi na pobreží na juhu, kam Izrael povedal Palestínčanom, aby sa uchýlili, označujúc ju za bezpečnú oblasť, hoci ju napriek tomu viackrát bombardoval.

Izraelský prístup k pozemnej okupácii Pásma sa v posledných mesiacoch zmenil. Až do januára 2025 bola okrem neustáleho a rozsiahleho bombardovania celého územia prítomnosť jeho vojakov na zemi vo všeobecnosti spojená s konkrétnymi operáciami, a teda obmedzená a dočasná. V januári došlo k prímeriu, ktoré približne dva mesiace znamenalo stiahnutie izraelských vojakov z Pásma, s výnimkou pásu širokého asi jeden kilometer pozdĺž hraníc s Izraelom (veľká časť územia, kde armáda zrovnala so zemou všetky budovy). Po porušení prímeria začal Izrael v marci neustále rozširovať svoju okupačnú zónu.

Napriek tomu, že izraelská armáda disponuje veľmi moderným vybavením a pokročilými zbraňami vyrobenými západnými krajinami, a to aj vďaka miliardám dolárov americkej vojenskej pomoci, jej postup v Pásme je pomerne pomalý. Pásmo je však husto zastavané a v podzemí sa nachádza rozsiahla sieť tunelov postavená Hamasom, ktorými sa jeho členovia môžu pohybovať aj v zónach, ktoré sú teoreticky kontrolované Izraelom. Z tohto dôvodu izraelská armáda postupuje dom po dome a ulica po ulici, vypratáva budovy a v mnohých prípadoch ich demoluje: tvrdí, že budovy sú nejakým spôsobom používané Hamasom, v mnohých prípadoch bez predloženia dôkazov. OCHA uviedol, že 70 percent všetkých štruktúr v Gaze bolo poškodených alebo zničených. Pri obydliach dosahuje percento 92 percent.

Izraelská okupácia a vojenské operácie tiež prinášajú veľmi prísne obmedzenia činnosti humanitárnych organizácií, ktoré sú stále aktívne na území. Izrael obmedzuje tovar, ktorý môže vstupovať do Pásma, už od roku 2007, no situácia sa od začiatku vojny výrazne zhoršila. V období od marca do mája 2025 úplne zablokoval vstup potravín, liekov a iných základných potrieb a od mája vstupuje takmer výlučne tovar určený pre Gaza Humanitarian Foundation, organizáciu, ktorú si Izrael želá na kontrolu distribúcie potravín s úmyslom použiť hlad ako zbraň proti Palestínčanom.

Správa OCHA uvádza, že celá populácia Pásma Gazy je už, alebo bude do budúceho septembra, v stave potravinovej krízy. Podľa stupnice programu klasifikácie potravinovej neistoty (IPC), ktorá sa používa na medzinárodnej úrovni na hodnotenie stupňa prístupu obyvateľstva k adekvátnej výžive, je jeden milión ľudí (niečo menej ako polovica celkovej populácie) alebo bude v podmienkach núdzovej potravinovej pomoci a takmer pol milióna je alebo bude v katastrofických podmienkach, čo je najvážnejšia úroveň IPC. Útoky a bombardovanie Izraela zasiahli aj nemocnice: len polovica z nich je stále čiastočne použiteľná. Čiastočne funkčných zostáva len 17 zo 36 nemocníc: 11 v Gaze, tri v Deir al Balah a tri v Khan Yunis, zatiaľ čo v Rafahu a na najsevernejšej časti Pásma nie sú žiadne; a deväť čiastočne funkčných poľných nemocníc zo 16. Vo veľkej miere boli zničené aj cesty a školy.