Ruský prezident Vladimir Putin nie je pripravený ukončiť vojnu proti Ukrajine „za každú cenu“, uviedli pre agentúru Reuters tri vysokopostavené ruské zdroje oboznámené s rokovaniami. Uviedli, že požaduje od západných krajín písomný záväzok nerozširovať NATO smerom na východ, čím by sa formálne vylúčila Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko z členstva v Aliancii. Putin tiež trval na neutrálnom štatúte Ukrajiny a ochrane rusky hovoriacich osôb. Chce tiež zrušenie niektorých západných sankcií a vyriešenie otázky zmrazených aktív centrálnej banky, píše ruský denník the Moscow Times.
Čítajte viac Ruské špionážne lietadlo Il-20 monitoruje Ukrajinu z bieloruského vzdušného priestoru
Ak Putin zistí, že nedokáže dosiahnuť mierovú dohodu za svojich podmienok, bude sa snažiť ukázať, že „zajtrajšok bude pre Ukrajinu ešte bolestivejší“, povedal jeden zo zdrojov agentúre Reuters. Kremeľ verí, že Rusko môže bojovať roky bez ohľadu na to, aké sankcie Západ uvalí alebo aké ekonomické ťažkosti budú nasledovať. Ďalší zdroj agentúre Reuters povedal, že Putin „pritvrdil svoju pozíciu“ na týchto územiach a teraz sa bude snažiť prinútiť Kyjev, aby stiahol svoje jednotky zo štyroch čiastočne okupovaných oblastí Luhanska, Donecka, Záporožia a Chersonu.
Čítajte viac Merz: Sme zrejme ešte ďaleko od ukončenia vojny na Ukrajine
Ruské úrady predtým opakovane vyhlásili, že hlavným dôvodom rozsiahlej invázie na Ukrajinu bolo rozširovanie NATO na východ vrátane vyhliadky na vstup Kyjeva do Aliancie. Severoatlantická aliancia zase hovorila o politike „otvorených dverí“ a práve krajín rozhodnúť sa, do ktorých vojenských aliancií sa pridajú. NATO zdôraznilo, že tento prístup sa kvôli požiadavkám Moskvy nezmení, ale zároveň uznalo nemožnosť pozvať Ukrajinu v blízkej budúcnosti. Americký prezident Donald Trump tiež povedal, že Putin zaútočil na Ukrajinu kvôli jej túžbe vstúpiť do Aliancie a vylúčil, že by sa Kyjev pod jeho vedením stal novým členom NATO. Na tomto pozadí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil západné krajiny z „nie veľmi prezieravej politiky“ kvôli falošným sľubom o vstupe krajiny do Aliancie.
Čítajte viac Oleh Ivaščenko: Ruské strategické plány vo vzťahu k Ukrajine zostávajú nezmenené – získanie plnej kontroly nad jej územím
Na prvých priamych rozhovoroch medzi Ruskom a Ukrajinou za tri roky, ktoré sa konali 16. mája v Istanbule, ruská delegácia požadovala od Kyjeva vzdanie sa štyroch čiastočne okupovaných oblastí a v prípade odmietnutia pohrozila obsadením ďalších dvoch – Sumskej a Charkovskej. Následne Trump telefonoval s Putinom. Podľa Wall Street Journal následne európskym lídrom povedal, že ruský prezident nezastaví boje, pretože verí, že vyhráva. Trump tiež Zelenskému povedal, že by mal s Putinom rokovať sám. Ruská armáda potom zintenzívnila raketové útoky na Ukrajinu. Trump v reakcii na to vyhlásil, že Putin je „úplne mimo“ a zbytočne zabíja veľa ľudí. „Vždy som hovoril, že chce celú Ukrajinu, nielen jej časť, a možno je to pravda, ale ak ju získa, povedie to k pádu Ruska,“ varoval americký prezident.
Čítajte viac Ruské ministerstvo obrany informovalo, že počas noci bolo zničených 99 ukrajinských dronov
Zelenskyj navrhol usporiadať trojstranné stretnutie s Trumpom a Putinom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na trojstranné stretnutie s prezidentmi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom po tom, čo kremeľský líder v podstate odstúpil od prímeria a nezúčastnil sa rokovaní v Istanbule. „Ak Putin nie je spokojný s bilaterálnym stretnutím alebo ak si všetci želajú, aby to bolo trojstranné stretnutie, nevadí mi to. Som pripravený na akýkoľvek formát,“ povedal ukrajinský líder novinárom 27. mája. Zelenskyj tiež zdôraznil, že očakáva, že USA zavedú nový balík sankcií proti dvom kľúčovým sektorom ruskej ekonomiky. „Trump potvrdil, že ak sa Rusko nezastaví, budú uvalené sankcie. Diskutovali sme s ním o dvoch hlavných aspektoch – energetike a bankovom systéme. Budú USA schopné uvaliť sankcie na tieto dva sektory? Veľmi by som si to prial,“ povedal ukrajinský prezident. Podľa neho Ruská federácia zhromažďuje viac ako 50 000 vojakov na frontovej línii blízko severovýchodnej časti Sumskej oblasti hraničiacej s Ruskom, kde ruské ozbrojené sily už dobyli niekoľko osád, aby vytvorili „nárazníkovú zónu“, ktorú Putin predtým oznámil.
Kyjev stále nedostal od Moskvy sľúbený návrh „memoranda“ o prímerí, dodal Zelenskyj. Minulú sobotu podpredseda Rady federácie Ruskej federácie Konstantin Kosačev uviedol, že na ňom sa pracuje a Ukrajine bude odovzdaný „v najbližších dňoch“. Po telefonickom rozhovore medzi prezidentmi Ruska a Spojených štátov 19. mája Putin uviedol, že Kremeľ zvažuje možnosť prímeria na Ukrajine iba v prípade dosiahnutia „relevantných dohôd“. Podľa neho je Rusko „pripravené spolupracovať s ukrajinskou stranou na memorande o možnej budúcej mierovej zmluve“, ktoré by obsahovalo definíciu „princípov urovnania, časového rámca možného uzavretia mierovej dohody atď.“.