Ruský prezident Vladimir Putin oznámil svoje rozhodnutie vytvoriť pozdĺž rusko-ukrajinskej hranice tzv. „nárazníkovú bezpečnostnú zónu“. Na operačnej porade s členmi vlády poznamenal, že ruské jednotky už začali túto úlohu plniť. „Bolo prijaté rozhodnutie o vytvorení potrebnej nárazníkovej bezpečnostnej zóny pozdĺž hraníc. Naše ozbrojené sily túto úlohu v súčasnosti riešia. Nepriateľské palebné body sú aktívne potláčané. Práce prebiehajú,“ povedal Putin. V prvom rade sa to týka území susediacich s Kurskou, Brjanskou a Belgorodskou oblasťou, informuje ruský denník The Moscow Times.
Čítajte viac Ukrajinské ozbrojené sily vyslali v noci na Rusko najviac dronov od marca tohto roku
Prezident prvýkrát hovoril o potrebe takejto zóny v júni 2023 a vysvetlil to potrebou zbaviť ukrajinské ozbrojené sily možnosti „dosiahnuť naše územie“ delostreleckým ostreľovaním. Putin však neposkytol žiadne konkrétne podrobnosti o jej dĺžke ani možných hraniciach. V marci 2025 opäť navrhol zvážiť otázku vytvorenia „bezpečnostnej zóny“ pozdĺž ruských hraníc na územiach pod kontrolou ukrajinských úradov „v určitom okamihu, keď to budeme považovať za vhodné“. Vysvetlil, že jej hĺbka bude určená s ohľadom na zbrane zahraničnej výroby používané Ukrajinou.
Dosah delostrelectva, ktoré má ukrajinské ozbrojené sily k dispozícii, sa líši v závislosti od konkrétneho systému. Napríklad americké húfnice M777 kalibru 155 mm dokážu zasiahnuť ciele vo vzdialenosti 35 – 40 km (približne v tejto vzdialenosti od ruských hraníc sa nachádzajú ukrajinské mestá Charkov a Sumy) a sovietske D-30 dokážu strieľať na vzdialenosť 15 km. Ukrajinské ozbrojené sily však majú k dispozícii aj salvové raketomety: sovietske BM-21 Grad (do 42 km) a 9K57 Uragan (do 120 km), ako aj americké M142 HIMARS a podobné M270 (do 300 km pre rakety MGM-140 ATACMS).
Čítajte viac Ruský útok na ukrajinské mesto Sumy: časť mesta zostala bez elektriny
Podľa zdrojov denníka The Economist ruská delegácia počas neverejných rokovaní, ktoré sa konali 16. mája v Istanbule, požadovala, aby Ukrajina oficiálne odovzdala celé územie Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti pod kontrolu Moskvy – vrátane tých oblastí, ktoré Rusko nemôže obsadiť. V prípade odmietnutia, ako píše publikácia, ruská strana pohrozila pokračovaním ofenzívy a obsadením ďalších regiónov – Charkovskej a Sumskej oblasti. Ruskí vyjednávači podľa denníka The Economist zdôraznili, že Moskva je „pripravená bojovať donekonečna“.
Čítajte viac Putin počas telefonátu s Trumpom odmietol okamžite zastaviť paľbu na Ukrajine
Vrchný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Oleksandr Syrskyj sa už skôr vyjadril aj k ruským prípravám na rozsiahlu eskaláciu v týchto regiónoch. V apríli uviedol, že ruská armáda začala aktívnu ofenzívu v Sumskej a Charkovskej oblasti. „Vidíme takmer dvojnásobný nárast počtu útočných akcií nepriateľa vo všetkých hlavných oblastiach. Súdiac podľa všetkého, tým sa nezastavia,“ poznamenal Syrskyj. Podľa neho strategické ciele Moskvy zostávajú nezmenené – plná kontrola nad Doneckou, Luhanskou, Chersonskou a Záporožskou oblasťou, ako aj vytvorenie nárazníkovej zóny v Sumskej, Charkovskej a Černihivskej oblasti. Zároveň sa počet vojakov v ruskom zoskupení podľa ukrajinského velenia od začiatku totálnej vojny päťnásobne zvýšil a v apríli 2025 presiahol 620 000.
Čítajte viac Podoľak: Istanbul to dokázal - Moskva chce iba vojnu. Nemá zmysel robiť ústupky
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril o podobných plánoch. Koncom marca uviedol, že podľa spravodajských informácií sa Rusko pripravuje na útok v troch smeroch naraz – v Sumskej, Charkovskej a Záporožskej oblasti. Podľa neho Moskva využíva proces rokovaní výlučne na to, aby získala čas a oslabila medzinárodnú podporu Kyjeva. „Naťahujú rokovania a snažia sa zatiahnuť USA do nekonečných, nezmyselných diskusií o falošných „podmienkach“, aby si kúpili čas a potom sa pokúsili zmocniť ešte väčšieho územia,“ povedal vtedy Zelenskyj.
Čítajte viac Putin: V roku 2014 bolo nereálne spustiť našu špeciálnu vojenskú operáciu
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí reagovalo na Putinovo vyhlásenie o nárazníkovej zóne
Súčasné vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina o nárazníkovej zóne dokazuje, že práve ruský diktátor je hlavnou príčinou vojny na Ukrajine. Toto stanovisko ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny vyjadril hovorca rezortu Heorhij Tychyj v komentári pre novinárov. Zdôraznil, že na Putinových agresívnych vyhláseniach nie je nič nové. „Ale práve teraz, v čase, keď Spojené štáty americké, európski partneri, Ukrajina volajú po mierovom procese, po úplnom, dlhodobom prímerí na 30 alebo viac dní, sú takéto vyhlásenia ruského diktátora veľmi indikatívne. Ukazujú celému svetu, že táto osoba je jediným dôvodom, alebo ako sa hovorí, hlavnou príčinou tejto vojny a jediným dôvodom, prečo táto vojna stále pokračuje,“ povedal hovorca, ako informuje ukrajinský server Unian.
Čítajte viac Rusi zasiahli dronom linkový autobus v Sumskej oblasti, zahynulo deväť ľudí
Tychyj poznamenal, že tieto slová jasne dokazujú, že práve Putin, práve Rusko je teraz prekážkou mierového úsilia a práve na nich sa musí zvýšiť tlak vo všetkých formách, aby sa Ruská federácia a Putin prinútili k mieru a úplnému, dlhodobému prímeriu. Čo sa týka nárazníkových zón, ako uviedol Tychyj, „ nárazníková zóna môže byť na ruskom území“. Dodal: „Práve preto tam Ukrajina od minulého roka vykonáva Kurskú operáciu.“
Čítajte viac Lavrov: Rusko zastaví vojenské operácie na Ukrajine až vtedy, keď bude spokojné s výsledkom rokovaní
K vyhláseniam ruského prezidenta sa vyjadril aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. „Pripomínam svetu, že Putinove vyhlásenia o „nárazníkovej zóne“ prichádzajú uprostred intenzívneho úsilia o dosiahnutie úplného a trvalého prímeria, zastavenie zabíjania a presadzovanie mieru. Tieto nové agresívne vyhlásenia jasne odmietajú mierové úsilie a ukazujú, že Putin bol a zostáva jediným dôvodom pokračujúceho zabíjania. Bude čeliť väčšiemu tlaku, aby túto vojnu ukončil,“ vyhlásil.