Telefonický rozhovor s Donaldom Trumpom, ktorý 19. mája 2025 trval približne dve hodiny, nepresvedčil ruského prezidenta Vladimira Putina, aby okamžite zastavil paľbu na Ukrajine. Trump vyjadril postoj USA k zastaveniu paľby a prímeriu, ale Rusko je naň pripravené až po dosiahnutí príslušných dohôd, povedal Putin v rozhovore s novinármi po rokovaniach. „Hlavné pre nás je odstrániť základné príčiny tejto krízy,“ zdôraznil. Medzitým je podľa Putina Rusko „pripravené spolupracovať s ukrajinskou stranou na memorande o možnej budúcej mierovej zmluve“. Bude obsahovať definíciu „viacero pozícií, ako sú princípy urovnania, načasovanie možnej mierovej dohody atď.“, vymenoval prezident. Toto memorandum môže podľa Putina zahŕňať aj „možné prímerie na určité obdobie, ak sa dosiahnu príslušné dohody“. Putin tiež povedal, že poďakoval Trumpovi za podporu USA pre obnovenie priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou a dodal, že rozhovor s ním bol veľmi zmysluplný a veľmi úprimný.
Foto: Dilara Acikgoz
Hoci Putin o obsahu rozhovoru povedal len málo, súbor slov a fráz, ktoré použil, jasne naznačuje, že neexistujú žiadne okamžité dôsledky, píše vojenský expert Vladislav Širjajev: „Ak sa v arzenáli vyjednávačov objaví ‚memorandum‘, je po všetkom. Tento termín môže znamenať nekonečné rozhovory. Tímy sa dohodnú na memorande o zámere (tiež nie naraz) a začnú hľadať kompromisy, ‚ktoré by vyhovovali všetkým stranám‘.“ Putin odmieta robiť ústupky, pretože si je istý svojou prevahou na bojisku, uviedli pre agentúru Bloomberg zdroje blízke Kremľu. Podľa nich ruský prezident očakáva, že do konca roka bude armáda schopná obsadiť celé územie štyroch ukrajinských oblastí – Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej – v rámci ich administratívnych hraníc.
Čítajte viac Podoľak: Istanbul to dokázal - Moskva chce iba vojnu. Nemá zmysel robiť ústupky
Ruská delegácia na rokovaniach v Istanbule požadovala od Kyjeva úplné odovzdanie týchto území vrátane územia, ktoré ruská armáda nekontroluje. Podľa zdrojov agentúr Reuters a The Economist ruskí zástupcovia na čele s Vladimirom Medinským tiež pohrozili obsadením ďalších dvoch oblastí – Charkovskej a Chersonskej, pričom tvrdili, že Moskva je pripravená bojovať desaťročia – ako so Švédskom za čias Petra Veľkého. Vojaci bojujúci priamo na fronte nezdieľajú vojenský optimizmus Kremľa, povedal pre Bloomberg zdroj blízky ministerstvu obrany. Napriek tomu je Putin podľa zdrojov agentúry pripravený bojovať dlho a nebojí sa hrozby nových sankcií, ktoré by mohli zahŕňať 500-percentné clá pre krajiny nakupujúce ropu z Ruska, prísnejšie obmedzenia pre banky a zníženie cenového stropu pre ruskú ropu zo 60 na 50 dolárov za barel.
Čítajte viac Peskov: Stretnutie Putin-Zelenskyj je možné, ak delegácie dosiahnu určitú dohodu
Donald Trump varoval, že by mohol upustiť od urovnania konfliktu
Americký prezident Donald Trump sa počas telefonátu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom opýtal, kedy sa skončí „krviprelievanie“ na Ukrajine a varoval, že by mohol upustiť od urovnania konfliktu, ak rozhovory neprinesú „významný pokrok“. „Povedal som mu: ‚Musíme sa pohnúť vpred.‘ A tiež som povedal: ‚Ak si budem myslieť, že to nedokáže, odídem,‘ pretože čo už môžete urobiť?“ povedal Trump novinárom v Bielom dome. Šéf Bieleho domu poznamenal, že má „červenú čiaru“, po ktorej sa rozhodne ukončiť rokovania, ale nedefinoval ju. Podľa neho v tomto prípade Spojené štáty postúpia svoju úlohu v urovnaní Európe. Trump zdôraznil, že vojna na Ukrajine mala spočiatku zostať problémom pre Európu a Washington nemal zasahovať. Zároveň Trump vyjadril presvedčenie, že po rozhovore s Putinom budú nasledovať významné zmeny. „Sú v tom zapojené veľké egá, ale myslím si, že sa niečo stane,“ povedal americký prezident. Povedal tiež, že na Rusko neuvalí sankcie, pretože existuje šanca na pokrok v ukončení vojny. „Ak to urobíte, môžete urobiť aj oveľa horšie veci. Ale môže prísť čas, keď sa to stane,“ poznamenal Trump. Po rozhovore Trump povedal, že Rusko a Ukrajina začnú rokovania okamžite a dodal, že podmienky by si mali dohodnúť samotné strany, keďže poznajú detaily, ktoré nikto iný nepozná.
Čítajte viac Rusko a Ukrajina skončili rokovania v Istanbule, zrejme sa nedohodli
Ukrajina nestiahne vojakov zo svojho územia
Ukrajina nestiahne vojská zo svojho územia, ako požaduje Rusko. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to povedal na brífingu večer 19. mája 2025, informuje RBC-Ukrajina. „Neviem, aké princípy sú v memorande. Buďme úprimní. Ak Rusko stanoví podmienky pre stiahnutie našich vojsk z nášho vlastného územia, znamená to, že nechcú prímerie a nechcú, aby sa vojna skončila,“ povedal Zelenskyj. Povedal, že Ukrajina si bude môcť vytvoriť vlastnú víziu memoranda po prijatí návrhov od Ruska. Zdôraznil však, že „nikto sa nevzdá svojej zeme, svojich území, svojich ľudí, svojich domovov“. „Problém tu nie je o prezidentovi Trumpovi. S všetkou úctou, pretože toto je naša zem, náš štát, naša armáda a naša nezávislosť. Otázkou je, čo si Ukrajina môže dovoliť a čo nemôže. Nikto nestiahne naše jednotky z nášho územia. Toto je moja ústavná povinnosť, toto je povinnosť našej armády chrániť zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny,“ povedal Zelenskyj.
Čítajte viac Andrej Kozyrev: Putin hrá so Západom hru na mačku a myš
Kremeľ odmietol stanoviť termín na prípravu memoranda o ukončení vojny na Ukrajine
Rusko nestanovilo žiadne konkrétne termíny na prípravu memoranda o možnej mierovej dohode s Ukrajinou, uviedol Dmitrij Peskov, tlačový tajomník ruského prezidenta. „Žiadne termíny nie sú a nemôžu byť. Je jasné, že každý to chce urobiť čo najrýchlejšie, ale, samozrejme, diabol sa skrýva v detailoch,“ povedal Peskov. Podľa neho Moskva a Kyjev vypracujú vlastné návrhy memoranda a potom strany budú mať „zložité kontakty, aby vypracovali jednotný text“. Zároveň zdôraznil, že pre Rusko je v každom dokumente najdôležitejšie „odstránenie základných príčin tohto konfliktu“.
Čítajte viac Witkoff: Predmetom sporov medzi Ukrajinou a Ruskom je päť regiónov
Po Trumpovom rozhovore s Putinom dospela Európa k záveru, že USA nie sú pripravené vyvíjať väčší tlak na Rusko
Lídri Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, Fínska, Ukrajiny a Európskej komisie, ktorým americký prezident Donald Trump zavolal po telefonickom rozhovore s Vladimirom Putinom, boli „ohromení“, keď sa dozvedeli o dohodách dosiahnutých medzi Washingtonom a Moskvou, informoval denník Financial Times s odvolaním sa na zdroj oboznámený s podrobnosťami rokovaní. Podľa zdroja Európa dospela k záveru, že Trump „nie je pripravený vyvíjať väčší tlak“ na Putina, aby ho prinútil podniknúť seriózne kroky smerom k mierovému urovnaniu. Ako informoval nemecký kancelár Friedrich Merz na sociálnej sieti X, všetci účastníci multilaterálnej telefonickej konferencie vyjadrili svoju pripravenosť naďalej poskytovať Ukrajine komplexnú podporu. Podľa neho sa európske krajiny dohodli na zvýšení sankčného tlaku na Rusko. Merz zároveň nešpecifikoval, či je Trumpova administratíva pripravená pripojiť sa k týmto opatreniam. „Európa a Amerika sú jednotné vo svojej podpore Ukrajiny na ceste k prímeriu. Európa zvýši tlak na Moskvu sankciami. Na tom sme sa dohodli s americkým prezidentom Donaldom Trumpom po jeho rozhovore s Putinom,“ zdôraznil.