Rokovania medzi ukrajinskými a ruskými zástupcami v Istanbule sa skončili. Podľa tureckého ministerstva zahraničných vecí trvalo stretnutie, ktoré sa konalo v piatok 16. mája za sprostredkovania Turecka, približne hodinu a pol a jeho cieľom bolo možné ukončenie vojny na Ukrajine. O výsledkoch a konkrétnom obsahu diskusií zatiaľ nie je nič známe. Išlo o prvé priame rokovania medzi stranami konfliktu od roku 2022, informuje Deutsche Welle. Ruská a ukrajinská delegácia sa zatiaľ nerozhodli, či budú v kole rokovaní v Istanbule pokračovať, informovala agentúra TASS s odvolaním sa na zdroje. O niečo neskôr agentúra informovala, že Rusko a Ukrajina napriek tomu rokovania ukončili a ich delegácie sa pripravujú na vyhlásenia pre tlač. Podľa agentúry TASS Kyjev odmieta považovať rokovania s ruskou stranou v Istanbule za pokračovanie procesu prerušeného v roku 2022.
Čítajte viac Zelenskyj: Na severnej hranici s Ukrajinou je sústredených 67 000 ruských vojakov
Agentúra Interfax s odvolaním sa na zdroj oboznámený s rokovaniami informovala, že ruská a ukrajinská delegácia pozastavili rokovania. „V procese rokovaní bola urobená pauza,“ uviedol zdroj agentúry. Ukrajinský zástupca zo svojej strany uviedol, že rokovania zo 16. mája 2025 by mohli pokračovať, ale nie je to plánované. Z ukrajinských vyjednávacích kruhov prišli informácie, že ruské požiadavky na rokovaniach sú nereálne a idú ďaleko za rámec všetkého, o čom sa predtým diskutovalo. Podľa zasvätenca blízkeho ukrajinskej delegácii požiadavky Moskvy „zahŕňajú ultimáta, že Ukrajina sa musí stiahnuť zo svojho vlastného územia, aby dosiahla prímerie, ako aj ďalšie neprijateľné a nekonštruktívne podmienky“. Dodal: „Ukrajina je pripravená na skutočné prímerie a ďalší skutočný mierový proces bez predbežných podmienok.“
Čítajte viac Andrej Kozyrev: Putin hrá so Západom hru na mačku a myš
Podľa zdroja agentúry Reuters v ukrajinskej delegácii Rusko požadovalo úplné stiahnutie ukrajinských vojsk zo všetkých území, ktoré považuje za „svoje“ – teda z Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti v rámci ich administratívnych hraníc. Ako píše UNIAN, ukrajinská delegácia to odmietla, na čo ruskí zástupcovia uviedli, že „nabudúce to bude už päť oblastí.“ Podľa poslanca Najvyššej rady Oleksija Gončarenka sa to týka Sumskej oblasti, ktorej podľa neho ruská delegácia hrozila anexiou s cieľom vytvoriť nárazníkovú zónu.
Čítajte viac Zelenskyj vyjadril ochotu osobne sa stretnúť s Putinom v Istanbule
Rokovania sa pôvodne mali začať 15. mája, no napriek sprostredkovaniu Turecka sa strany nakoniec nestretli. Neprítomnosť ruského prezidenta Vladimira Putina 14. mája ochladila nádeje na významné výsledky rokovaní. Najmä americký minister zahraničných vecí Marco Rubio povedal, že prielom nemožno očakávať, kým si ruský a americký prezident Vladimir Putin a Donald Trump nesadnú tvárou v tvár za stôl.
Čítajte viac Putin: V roku 2014 bolo nereálne spustiť našu špeciálnu vojenskú operáciu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požadoval tvrdú reakciu voči Rusku, ak rokovania o prímerí v Istanbule na Ukrajine zlyhajú. „Ak sa ukáže, že ruská delegácia v skutočnosti len predvádza divadlo a dnes nemôže prezentovať žiadne výsledky, svet musí reagovať,“ povedal Zelenskyj na summite Európskeho politického spoločenstva v albánskej Tirane 16. mája. Ukrajinský prezident navrhol uvaliť sankcie na ruské energetické spoločnosti a banky v prípade neúspechu rokovaní. „Tlak sa musí zvyšovať, kým sa nedosiahnu skutočné výsledky,“ zdôraznil. Zelenskyj vyzval Putina, aby ruskej delegácii v Istanbule vydal „skutočný“ mandát na rokovania. Podľa ukrajinského prezidenta Putin poslal k rokovaciemu stolu iba „prázdne hlavy“. „To ničí zmysel diplomacie,“ uzavrel Zelenskyj.
