Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že očakáva, že Rusko 12. mája zastaví paľbu, aby mohol odcestovať do Istanbulu na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Zajtra očakávame prímerie – úplné a dlhodobé, aby sme poskytli potrebný základ pre diplomaciu. Nemá zmysel predlžovať zabíjanie. A na Putina budem čakať vo štvrtok v Turecku. Osobne,“ napísal na sociálenj sieti Telegram. Zelenskyj vyjadril nádej, že tentoraz Kremeľ „nebude hľadať dôvody, prečo to nemôžu urobiť“. Informuje o tom ruský server Moscowtimes.
Čítajte viac Zelenskyj: Robíme, čo sa dá, no Rusko necíti tlak a odmieta prímerie
Vyhlásil to po tom, čo americký prezident Donald Trump požadoval, aby Ukrajina okamžite súhlasila s Putinovým návrhom na obnovenie priamych rokovaní v Istanbule. Americký líder poznamenal, že takéto stretnutie by objasnilo, či sú strany v zásade pripravené uzavrieť mierovú dohodu, a ak nie, „európski lídri a USA budú vedieť, ako sa veci majú, a budú môcť podľa toho konať“.
Čítajte viac Macron: Putinov návrh na priame rokovania s Kyjevom je prvý krok, ale nestačí
Rusko na Zelenského návrh zatiaľ nereagovalo. Putin však počas svojho prejavu v nedeľu večer zdôraznil, že najprv sa musia uskutočniť rokovania a až potom sa môže zvážiť otázka prímeria. Ignoroval iniciatívu Ukrajiny a jej spojencov na 30-dňové prímerie od 12. mája. Putin navyše nešpecifikoval, kto presne sa z Ruska na stretnutí zúčastní. Jeho asistent Jurij Ušakov uviedol, že do Turecka bude vyslaná delegácia, ale odmietol zverejniť jej zloženie. Ušakov tiež zdôraznil, že potenciálny dialóg by mal zohľadniť nielen minulé požiadavky Kremľa, ako sú uvedené v návrhu Istanbulských dohôd, ale aj súčasnú situáciu na bojisku.
Čítajte viac Putin navrhol Ukrajine priame rozhovory bez podmienok
Na jar 2022 Rusko trvalo na odmietnutí vstupu Ukrajiny do NATO, na jej nejadrovom statuse, na radikálnom znížení počtu ukrajinských ozbrojených síl a bolo pripravené diskutovať o otázke Krymu a Donbasu na prezidentskej úrovni, ale posledný bod sa už neuvažuje, keďže Putin nemá v úmysle vrátiť okupované územia, ktoré vyhlásil za ruské.
Čítajte viac Kremeľ: Vychádzame zo skutočnosti, že Zelenskyj nemá právo rokovať
Putin dal nedávno jasne najavo, že nechce rokovať so súčasným ukrajinským prezidentom ani s ním podpísať mierovú dohodu. Zelenského označil za „nelegitímneho“ a dokonca navrhol zavedenie vonkajšej správy vecí verejných na Ukrajine pod záštitou OSN a západných krajín. Táto myšlienka však Trumpa nahnevala a Kremeľ sa o nej už nikdy nezmienil. Od začiatku vojny viedli Rusko a Ukrajina priame rokovania štyrikrát. Prvé tri osobné stretnutia sa konali v Bielorusku a posledné sa konalo v Istanbule 29. marca 2022. Kontakty sa ukončili po tom, čo v Buči v Kyjevskej oblasti našli desiatky tiel civilistov, ktoré na jej uliciach zanechali ruskí vojaci.
Čítajte viac Putin: V roku 2014 bolo nereálne spustiť našu špeciálnu vojenskú operáciu
Zároveň sa prezidenti bojujúcich krajín nikdy osobne nestretli, hoci Zelenskyj to Putinovi štyrikrát ponúkol. Kremeľ odmietnutia vysvetlil absenciou konkrétneho dokumentu, o ktorom by sa dalo rokovať na úrovni hláv štátov. Keď Rusko v septembri 2022 anektovalo ďalšie štyri regióny Ukrajiny – Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť – Zelenskyj vydal dekrét, ktorým zakázal rokovania s Putinom. Kremeľ následne opakovane označil tento dokument za prekážku mierového urovnania a vyzval na jeho zrušenie. Zelenskyj poznamenal, že účelom dekrétu bolo ukončiť „tieňové rokovacie koridory“ a zdôraznil, že zákaz sa na neho ako prezidenta a najvyššieho veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny nevzťahuje.