„Vojnová strana“ v ruskej spoločnosti sa naďalej pomaly zmenšuje, keďže sa vo verejnom povedomí hromadí únava z vojny a štátna propaganda prechádza na propagáciu myšlienky, že Kremeľ je pripravený rokovať. V apríli 2025 hlasovalo 30 % Rusov za pokračovanie vojenských akcií – čo je najnižší podiel od začiatku invázie na Ukrajinu, vyplýva z prieskumu agentúry Levada Center. V porovnaní s úrovňou spred roka sa počet občanov podporujúcich vojnu znížil o 9 percentuálnych bodov a v porovnaní s marcom 2022 o 14 percentuálnych bodov. Informuje o tom server Moscownews.

Za začatie rokovaní s Kyjevom sa vyslovilo 61 % respondentov, čím sa zopakoval rekord z januára. Sociológovia zaznamenali najnižší podiel podporovateľov mierového procesu (45 %) v máji 2023, keď ukrajinské drony prvýkrát zaútočili na Moskvu. Odvtedy sa „mierová strana“ zvýšila o 16 percentuálnych bodov. Vojnové „jadro“ spoločnosti stále tvoria dôchodcovia: medzi občanmi nad 55 rokov si 40 % respondentov želá, aby vojna pokračovala, zatiaľ čo medzi osobami vo veku 18 až 39 rokov je tento podiel iba 18 %.

Hoci únava z vojny narastá, väčšina ľudí si myslí, že rozhodnutie o rokovaniach by malo byť ponechané na Vladimirovi Putinovi, povedal Denis Volkov, riaditeľ Levada Centra. „Ruské úrady robia všetko pre to, aby si zachovali pocit normality,“ a konflikt sa stal každodennou kulisou pre väčšinu ľudí, povedal pre agentúru Bloomberg. Podľa prieskumu Levada Centra v apríli 19 % Rusov „vôbec nesledovalo“ situáciu okolo Ukrajiny – dvakrát toľko ako na začiatku vojenských akcií. Zároveň medzi mladými ľuďmi do 24 rokov úplne stratilo záujem o vojnu 33 % a vo vekovej skupine 25 – 39 rokov 31 %.

Dokonca aj oslobodenie Kurskej oblasti, prvej ruskej oblasti, ktorá sa dostala pod zahraničnú okupáciu od druhej svetovej vojny, označili za hlavnú udalosť apríla iba 3 % Rusov, čo je rovnaký počet ako tých, ktorí sledovali počasie. A útoky dronmi, ktoré paralyzovali letiská, zaujali ešte menej občanov, 2 %. Podľa Levady si 40 % Rusov myslí, že vojna Rusku viac uškodila ako pomohla. Hoci sa spotrebitelia sťažujú na rastúce ceny potravín, tieto obavy zatiaľ neviedli k všeobecnej nespokojnosti s vládou, poznamenáva Volkov. Rastúce mzdy, dotácie pre chudobných a zvyk žiť v podmienkach vysokej inflácie viedli k tomu, že Rusi hovoria o zlepšení ekonomickej situácie, nie o zhoršení, dodáva expert.