Televízny kanál Rossija 1 odvysielal propagandistický film korešpondenta Pavla Zarubina s názvom „Rusko. Kremeľ. Putin. 25 rokov“. Hodinu a pol dlhý film je sériou rozhovorov s Vladimirom Putinom v Kremli, ktoré boli natočené na jar 2025. Fragmenty rozhovorov sa striedajú so zábermi zo života krajiny, ktoré podľa autorov filmu dokazujú úspechy Ruska počas 25-ročnej Putinovej vlády. Ruský server Meduza priniesol hlavné vyhlásenia, ktoré ruský prezident pre film urobil.
Čítajte viac Vladimir Putin a Kim Čong-un oficiálne potvrdili účasť severokórejských vojakov vo vojne proti Ukrajine
Prečo Rusko nezačalo v roku 2014 plnoformátovú vojnu
Podľa Putina Rusko v roku 2014 po prvé nebolo pripravené na žiadne náhle kroky, pretože bolo potrebné vykonávať prácu v oblasti bezpečnosti a v oblasti budovania ozbrojených síl, v oblasti ekonomiky a financií, a po druhé, úprimne sa snažilo vyriešiť problém Donbasu mierovými prostriedkami. „V roku 2014 to bolo (začatie tzv. špeciálnej vojenskej operácie) prakticky nereálne. Krajina nebola pripravená na takúto frontálnu konfrontáciu s celým kolektívnym Západom. Toto sa deje teraz. Západ to priznáva – a USA o tom hovoria. Priamo hovoria: „Sme v stave inštitucionálnej vojny s Ruskom.“ Rusko je v podstate samo v konfrontácii s celým kolektívnym Západom. To si vyžadovalo vážny postoj k možnému vývoju situácie.“
Čítajte viac Kremeľ oznámil Putinovu pripravenosť rokovať s Ukrajinou bez predbežných podmienok
O anexii Krymu
Putin opäť zopakoval svoju verziu, že anexia polostrova bola vynútená a že Rusko tak urobilo, aby ochránilo obyvateľov regiónu. „V roku 2014 sme boli jednoducho nútení rozhodnúť sa podporiť obyvateľov Krymu a Sevastopola. Pretože akýkoľvek iný postup by znamenal ich vydanie na roztrhanie. Predpokladal som, že by to určite bolo spojené s určitými vážnymi ťažkosťami. A to sa aj stalo: v roku 2014 boli okamžite uvalené sankcie. Ale myslím si, že sme vtedy urobili správnu vec.“
Čítajte viac Putin oznámil najväčší odvod do armády za posledných 14 rokov
O podpore tzv. špeciálnej vojenskej operácii (vojne na Ukrajine) v spoločnosti
Putin povedal, že keď sa rozhodol napadnúť Ukrajinu, dúfal, že ho Rusi podporia, ale chápal, že reakcia mohla byť aj iná. „Presne v toto (podporu) som dúfal. Samozrejme, existovalo nebezpečenstvo iného vývoja udalostí a iného stavu spoločnosti. V tomto zmysle bolo riziko, samozrejme, veľké.“ Podľa Putina si s postupujúcou vojnou každý Rus uvedomil, že každý občan je štát, že dnes, zajtra, jeho deti, jeho rodina, jeho vlasť a krajina závisia od neho. „Chápe, že hlboký štát je on. On je posledná línia, posledná možnosť. Je to ako vo vojne, pamätáte si, vo Veľkej vlasteneckej vojne? Rusko je skvelá krajina, ale niet kam ustúpiť, za nami je Moskva.“
Čítajte viac Podľa Putina ruskí vojaci na Ukrajine bránia budúcnosť Ruska
O zmierení sa s Ukrajincami
Pavel Zarubin sa Putina opýtal, či v budúcnosti dôjde k „zmiereniu s ukrajinskou časťou ruského ľudu“. Ruský prezident to označil za nevyhnutné. „Myslím si, že je to nevyhnutné. Napriek všetkej tragédii, ktorou práve prechádzame. Je to len otázka času.“
Čítajte viac Rusko útočilo raketami na mesto na Sumy, pričom zabilo 34 ľudí
O použití jadrových zbraní
Putin povedal, že hoci sa Západ snažil vyprovokovať Rusko tým, že umožnil Ukrajine odpáliť západné rakety na ruské územie, Moskva to nemusela urobiť. Povedal tiež, že dúfa, že to v budúcnosti nebude potrebné. „Chceli nás vyprovokovať, chceli nás prinútiť robiť chyby. Nuž, nebolo potrebné použiť zbrane, ktoré ste práve spomenuli, a dúfam, že ani nebude potrebné. Máme dostatok síl a zdrojov na to, aby sme to, čo sa začalo v roku 2022, doviedli do logického konca s výsledkom, ktorý Rusko potrebuje.“
Čítajte viac Putin: Rusko nestraší jadrovými zbraňami, robí politiku jadrového odstrašovania
O rozdiele medzi ruským a západným sebapoznaním
Putin opäť vyjadril názor, že v Rusku sú na rozdiel od Západu pre ľudí najdôležitejšie morálne hodnoty, a nie úroveň ich materiálneho blahobytu. „V srdci západnej kultúry, katolíckej, protestantskej kultúry, je materiálny blahobyt vždy na prvom mieste. Áno, samozrejme, sú tam duchovné veci, ale meradlom je stále materiálny úspech. V Rusku to tak nie je. V Rusku sa v širšom zmysle slova vždy hovorí o morálnom princípe. Takáto globálna myšlienka je vždy prítomná, morálna a etická.“ Povedal tiež, že západné krajiny sa po mnoho storočí snažili rozdeliť Rusko – napríklad počas tatársko-mongolského jarma, keď bolo oslabené. Ak to nefungovalo, potom sa podľa Putina použila propaganda. „Verilo sa, že za východnou hranicou Poľska neexistuje žiadna civilizácia. A aby sa toto územie civilizovalo, mal sa tam zatiahnuť katolicizmus. Hneď ako Ivan IV., Ivan Hrozný, povedal: „Nie, my zostávame pravoslávni,“ okamžite vznikla legenda, že je krutý tyran, že je úplný blázon a tak ďalej.“
O svojom nástupcovi vo funkcii prezidenta
Putin povedal, že „stále“ premýšľa o tom, kto bude v budúcnosti viesť krajinu. Súhlasil so Zarubinovým tvrdením, že neustále posudzuje potenciál každého možného kandidáta. Putin povedal, že „sa musí objaviť osoba, alebo ešte lepšie, niekoľko ľudí“, ktorí si dokážu získať dôveru občanov. Neuviedol žiadne konkrétne príklady, kto by to mohol byť. „Je jasné, že existujú volebné technológie, existuje administratívny zdroj. Ale v konečnom dôsledku je voľba na ľuďoch, ruskom ľude, občanoch, voličoch. Človek, ktorý nemá dôveru ľudu, pravdepodobne nebude mať šancu urobiť niečo vážne. Toto je absolútne zásadná otázka.“