Donald Trump po víťazstve vo voľbách obnovil proces mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. V Rijáde sa už uskutočnili dve stretnutia delegácií, ktoré však zatiaľ neviedli k prímeriu. O tom, či by sa člnková diplomacia z posledných mesiacov mohla stať základom dlhodobého mieru a aké faktory sú dôležité pre ukončenie konfliktu, sa server Meduza rozprával s Danom Reiterom, politológom z Emory University a autorom knihy Ako sa končia vojny.
Čítajte viac Jevgenij Savostjanov, ex-šéf KGB: Putin prijme prímerie, keď budú dosiahnuté ciele
Napísali ste knihu o tom, ako sa končia vojny a čo to môže ovplyvniť. Aké sú skrátka hlavné podmienky ukončenia vojny?
Je ťažké o tom uvažovať takto vzhľadom na brutalitu vojny, ale jednou z jej dôležitých zložiek je vyjednávanie. Je to trochu ako pri predaji auta, kde sa s kupujúcim dohaduje cena. Alebo na rokovaniach odborov s vedením firmy, keď budú rokovať o podmienkach ukončenia štrajku. Rovnako aj počas vojny sa viaceré strany dohodnú na podmienkach jej skončenia. Boje pokračujú, kým sa nenájdu minimálne podmienky, s ktorými môžu účastníci súhlasiť. Existujú dva faktory, ktoré by mohli pomôcť zblížiť pozície, aby bol mier pravdepodobnejší.
Prvým sú informácie. Jedným z dôvodov, prečo strany nesúhlasia so svojimi požiadavkami, je iná vízia budúcnosti na bojisku a toho, kto ukáže najlepší výsledok. Ak sú teda obe strany optimistické, pokiaľ ide o ich vojenské vyhliadky v konflikte, je pre nich ťažšie dosiahnuť dohodu. To je také isté, ako keby obe strany čakali na vyčerpanie nepriateľa. Rusko čaká, že Západ a USA odmietnu Ukrajine pomôcť, aby sa oslabila. Ukrajina tiež čaká, že Rusko začne mať problémy so zbraňami a ekonomikou.
Čítajte viac Putin navrhol zaviesť na Ukrajine vonkajšiu kontrolu na usporiadanie volieb
Druhým faktorom je dôvera. Aj keď sa strany dohodnú, ako si môže byť istý, že druhá strana bude dodržiavať jej pravidlá? V prípade odborov a firmy je to menší problém – podpíšete zmluvu, jej porušenie je možné napadnúť na súde. Ale v prípade dvoch štátov je všetko komplikovanejšie; môžu ho ľahko porušiť. Navyše sa to už stalo s Ukrajinou a Ruskom. V roku 1994 Rusko podpísalo Budapeštianske memorandum, ktoré ho zaväzovalo rešpektovať ukrajinské hranice. Napriek tomu sa Rusko najprv zmocnilo Krymu a potom rozpútalo vojnu v plnom rozsahu.
Požiadavky Ruska a Ukrajiny na mier sa neustále menia, keďže lídri konajú strategicky a nie sú vždy čestní v tom, čo deklarujú. Hlavnými minimálnymi požiadavkami Ruska sú zachovanie dobytých území, odmietnutie vstupu Ukrajiny do NATO a obmedzenie zahraničnej pomoci ukrajinskej armáde aj po podpise mierovej dohody. Ukrajina chce na druhej strane získať späť svoje okupované územia a udržať si zahraničnú vojenskú podporu. Teraz sú postoje strán opačné.
Čítajte viac Putin oznámil najväčší odvod do armády za posledných 14 rokov
Čo sa musí stať, aby sa zblížili podmienky, na ktorých by sa strany dohodli na mieri?
To je otázka, na ktorú chce poznať odpoveď každý. Teraz sa najviac obávam, že mier možno dosiahnuť len vtedy, keď jedna strana začne trpieť významnými vojenskými neúspechmi. Kedy sa však tak stane, nevieme. Jedným z dôvodov, prečo o všetkom rozhodne situácia na bojisku, sú najnovšie sociologické prieskumy, podľa ktorých je ukrajinské obyvateľstvo pripravené pokračovať v boji, aby nemuselo urobiť územné ústupky a mohlo sa usilovať o vstup do NATO. Putin chce bojovať aj napriek výrazným stratám. Ak jedna strana začne trpieť výraznými vojenskými neúspechmi, pravdepodobne bude musieť prijať veľmi tvrdý obchod.
V prípade Ruska by takou prekážkou mohlo byť vyčerpanie zásob jeho tankov začiatkom roku 2026. Keď sa to stane, ruská armáda stratí schopnosť zmocniť sa územia a úspešne viesť vojnu. Rusko môže mať problémy aj s personálom. Už teraz sa uchyľuje k pomoci severokórejských vojakov a obyvateľov, na ktorých by sa nemala spoliehať (pravdepodobne tých mobilizovaných). Ukrajina je zároveň oveľa menší štát. Pri zásobovaní armády sa spoliehajú aj na obyvateľstvo, no oveľa väčší problém je pre nich zastavenie vojenskej pomoci. Zdá sa mi, že aj keby USA natrvalo zastavili vojenskú pomoc Ukrajine, nebude veľký problém, ak sa zvýši pomoc z európskych krajín, predovšetkým Nemecka a Francúzska. Vojna preto môže pokračovať ešte minimálne niekoľko mesiacov.
Čítajte viac Experti Ženevského centra pre bezpečnostnú politiku načrtli model možného prímeria na Ukrajine
Je vôbec možné rokovať s Ruskom vzhľadom na to, že má obrovskú výhodu vrátane jadrových zbraní?
Nemyslím si, že jadrové zbrane Rusku veľmi pomôžu. Ich použitie by bolo zlomovým bodom, ktorý by vôbec nebol v prospech Putina, pretože by mohol viesť k priamemu zapojeniu NATO do vojny. Áno, Rusko je oveľa väčšie ako Ukrajina, ale v tejto vojne nepreukázalo veľký úspech. Podľa údajov, ktoré vidíme, je ich úroveň strát oveľa vyššia ako Ukrajiny.
Čítajte viac Dmitrij Rogozin: USA chcú z Ukrajiny vytvoriť kolóniu, porozprávajme sa s EÚ
Je vo všeobecnosti možné vyriešiť konflikt rokovaním, ak je na bojisku priestor na ofenzívu? Existovali také precedensy?
Závisí to od pomeru nákladov a výnosov. Aj keď je krajina schopná pokračovať vo vojne, môže sa rozhodnúť, že tak neurobí, pretože náklady sú príliš vysoké. Existujú také príklady. Napríklad vojna v Perzskom zálive, keď americké a koaličné sily oslobodili Kuvajt za približne 100 hodín s minimálnymi stratami. Potom mohli napadnúť Irak a dobyť Bagdad – mali tú možnosť. Bushov Biely dom sa však rozhodol, že to neurobí, pretože diplomatické náklady by boli príliš vysoké. Spojené štáty preto aj napriek úspešným vyhliadkam na bojisku zvolili prímerie. Preto je v každom konflikte nádej, že obe strany dosiahnu mier.
Nie som si však istý, či Moskva pristupuje k rokovaniam v dobrej viere. Zdá sa mi, že sa na nich zúčastňujú skôr na parádu, aby ukázali ostatným krajinám svoje mierové úmysly. Dúfam, že všetci vyjednávači sa lepšie spoznajú a budú lepšie rozumieť tomu, čo chcú ich oponenti. To by ich (Rusko a Ukrajinu) mohlo zblížiť. Zároveň si nemyslím, že rokovania v Saudskej Arábii v dohľadnej dobe povedú k prímeriu. Pokrok je možné dosiahnuť pravdepodobne len v úzkych oblastiach.
Čítajte viac Ruská armáda už vyše mesiaca nemôže postúpiť na ukrajinskom fronte
Povedali ste, že dôležitou súčasťou rokovaní je vyjednávanie. Darí sa Trumpovi?
Myslím si, že Trump je hrozný vyjednávač. Nepodarilo sa mu uspieť v mnohých situáciách, v ktorých tak mohol urobiť. Jedinou výnimkou boli Abrahámske dohody počas jeho prvého funkčného obdobia. Navonok sa zdá, že USA celkom nerozumejú tomu, čo robia, pretože administratíva neustále prepína medzi opačnými vecami. Najprv pozastavia zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou, potom to obnovia – to nedáva zmysel. Zostáva nejasné, čo administratíva plánuje urobiť s obchodom so vzácnymi zeminami. Ale hlavná vec je, že nevyvíjajú dostatočný tlak na Rusko, vidiac perspektívu ekonomických výhod z dohody s ním.
Je zrejmé, že Trump by rád rýchlo vyjednal mier medzi Ruskom a Ukrajinou, aby vyhlásil diplomatické víťazstvo. Zdá sa však, že naozaj nerozumie tomu, ako fungujú úspešné medzinárodné rokovania. Situácia sa môže rýchlo pohnúť dopredu len vtedy, ak USA zmenia svoj postoj a prerušia zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou, aby na ňu vyvinuli maximálny tlak, aby urobila vážne ústupky. Vojna sa tak skončí, no pre Ukrajinu sa vytvorí neskutočne nebezpečný svet, v ktorom môže každú chvíľu čeliť prípadnej agresii Ruska.
Čítajte viac Gruško: Rusko chce záruky - neutralitu Ukrajiny a odmietnutie jej členstva v NATO
Druhým faktorom úspešného vyjednávania je dôvera. Ale ako je možné veriť Rusku?
Áno, problém dôvery medzi stranami vzniká okrem iného aj kvôli diktatúre v Rusku, kde neexistuje opozícia. No zásadný problém je skôr v tom, že Putin chce ovládnuť Ukrajinu. Práve kombinácia týchto dvoch faktorov hrá hlavnú úlohu. Putin je autoritatívny vodca so záujmom o dobytie nových území, ktorý bude hľadať príležitosť na porušenie akéhokoľvek prímeria alebo mierovej dohody, ako sa to už stalo v prípade Budapeštianskeho memoranda. Je to podobné ako pri Mníchovskej dohode z roku 1938, podľa ktorej Nemecko dostalo Sudety výmenou za odmietnutie dobyť nové územia. Nasledujúci rok Hitler napriek dohode dobyl celé české územie (Na Slovensku vznikol jemu podriadený štát). Aj toto bol diktátor bez opozície pri moci s veľkými územnými ambíciami.
Čítajte viac Medvedev varuje pred vojnou, ak budú na Ukrajinu vyslané mierové jednotky NATO
Preto, aby sme prinútili Putina prijať a následne plniť mierovú dohodu, je potrebné, aby spadala do sféry jeho záujmov. Vidím niekoľko možných spôsobov, ako sa to môže stať. Po prvé, ak mierová dohoda stanovuje rozmiestnenie mierových síl na Ukrajine z krajín, ktoré nie sú členmi NATO. To výrazne zníži túžbu Ruska pokračovať v agresii v budúcnosti, pretože ak budú mierové jednotky napadnuté, diplomatické dôsledky budú príliš vysoké. Po druhé, dohoda musí byť taká, že pre Putina by bolo ekonomicky nevýhodné opäť napadnúť Ukrajinu. Okrem týchto faktorov môže konflikt vyriešiť len zmena režimu v Rusku na demokratické sily, ktoré sa vzdajú agresie voči svojim susedom. Ale s týmto faktorom je ťažké počítať.
Nedá sa však povedať, že demokratické režimy dohody neporušujú. Prvá Trumpova administratíva odstúpila od jadrovej dohody s Iránom z roku 2015, Británia opustila Európsku úniu a USA tiež odstúpili od Zmluvy o jadrových silách stredného doletu s Ruskom. Situácia je oveľa komplikovanejšia ako vyhlásiť, že „autoritárske krajiny porušujú dohody a demokratické nie“.
Čítajte viac Rusko odmieta rozmiestnenie európskych vojakov na Ukrajine
Ako by sme mali vnímať mier medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý by mohol byť uzavretý tento rok, ak bude takmer určite úplne nespravodlivý?
To sa zvyčajne stáva, keď sa silný štát pokúša zmocniť sa územia menšieho štátu. Výnimky sú možné len vtedy, ak sa ostatné krajiny zapoja dostatočne dôrazne na to, aby sa zvýšil odpor. Súčasná situácia je podobná sovietskej invázii do Fínska v roku 1939. Spočiatku to pre Červenú armádu na bojisku nebolo najlepšie, ale potom sa to zlepšilo. Neskôr sa vojna zastavila a ZSSR si mohol po dohode privlastniť časť fínskeho územia. Je to hrozné, ale taká je povaha medzinárodných vzťahov – silní si berú, čo chcú, a slabí sú nútení to akceptovať.