Skupina expertov zo Ženevského centra pre bezpečnostnú politiku (GCSP) zverejnila 31-stranový dokument, ktorý podrobne skúma technické detaily toho, ako možno monitorovať a presadzovať prímerie pozdĺž frontovej línie, ktorá sa tiahne cez 1200 kilometrov vo vojne Ruskej federácie proti Ukrajine. Americký denník The New York times (NYT) publikoval o zverejnenom dokumente článok v nedeľu 9. marca. Samotný dokument bol distribuovaný ešte vo februári cez dôverný kanál: na pravidelných stretnutiach v Ženeve medzi americkými, ruskými a ukrajinskými expertmi na zahraničnú politiku blízkymi ich vládam, objasňuje NYT.
Čítajte viac Lavrov: Rusko zastaví vojenské operácie na Ukrajine až vtedy, keď bude spokojné s výsledkom rokovaní
Nárazníková zóna by podľa NYT mohla byť široká najmenej 10 kilometrov na oddelenie oboch armád, vyčlenených by mohlo byť päťtisíc civilistov a policajtov na hliadkovanie. Na zaistenie bezpečnosti týchto pozorovateľov by mohlo byť potrebných asi 10 000 zahraničných vojakov. Pozorovatelia by museli podávať správy o dodržiavaní prímeria a o tom, či boli ťažké zbrane stiahnuté do dohodnutej vzdialenosti od nárazníkovej zóny. Predpokladá sa, že misia by pôsobila pod mandátom Organizácie Spojených národov (OSN).
Čítajte viac Rusko zaútočilo dronom na civilný podnik v Bogoduchove
Odporúčania GCSP pre fungovanie prímeria:
- Uzavretie dohody o prímerí medzi Ukrajinou a Ruskom, v prípade potreby so zapojením sprostredkovateľa (sprostredkovateľov).
- Dohodnite sa na línii prímeria a kodifikujte ju, pretože bude základom, od ktorého musia strany odstúpiť.
- Vytvorte Spoločnú vojenskú koordinačnú komisiu (JMCC – Joint Military Coordination Comission), ktorá umožní vojenské kontakty a koordináciu, prostredníctvom ktorej si strany môžu vymieňať informácie a navzájom sa zodpovedať. Bilaterálnu spoluprácu by mohol rozšíriť multilaterálny styčný tím tretej strany.
- Dohodnite sa na nárazníkovej zóne a obmedzovacích zónach pre ťažké zbrane.
- Dislokujte medzinárodnú monitorovaciu a overovaciu misiu na monitorovanie prímeria a overenie stiahnutia ťažkých zbraní.
- Zapojte krajiny, najmä z Európy, aby poskytli vojakov a vedenie medzinárodnej monitorovacej misii a aby sa prostredníctvom JMCC spojili s Ukrajinou a Ruskom s cieľom ukončiť násilie a znížiť riziko jeho opakovania.
- Vykonajte humanitárne odmínovanie, najmä v nárazníkovej zóne, aby ste vyčistili oblasť, kde môžu pôsobiť medzinárodní pozorovatelia a kam sa ľudia vysídlení násilím môžu vrátiť.
- So súhlasom obidvoch strán otvorte humanitárne koridory cez líniu prímeria, aby ste umožnili slobodu pohybu a prístup na obnovu a rekonštrukciu.
- Spolupracujte s občianskou spoločnosťou s cieľom riešiť potreby postihnutého obyvateľstva a vytvárať príležitosti pre samotné postihnuté spoločenstvá ako aktérov zmeny.
- Dohodnúť sa na bezpečnostných zárukách na zníženie pravdepodobnosti obnovenia násilností.
- Využite prímerie ako prvý krok k širšiemu balíku dohôd vrátane politického urovnania, ako aj dohôd o kontrole zbrojenia a opatreniach na budovanie dôvery a bezpečnosti medzi NATO a Ruskom a strategickej stability medzi Spojenými štátmi a Ruskom, ako aj diskusie o budúcnosti európskej bezpečnosti.
Čítajte viac Kremeľský poradca Suslov: Chceme neutrálnu Ukrajinu bez európskych vojakov
Na príprave dokumentu sa podieľali predstavitelia Ukrajiny, Ruskej federácie, USA a EÚ
Podľa riaditeľa Ženevského centra pre bezpečnostnú politiku Thomasa Gremingera medzi expertmi, ktorí sa podieľali na príprave dokumentu, boli zamestnanci medzinárodných organizácií a bývalí vojenskí velitelia so skúsenosťami s mierovými aktivitami. Všetci vystupovali anonymne. „Museli sme byť veľmi diskrétni,“ zdôraznil Greminger a spresnil, že organizoval „dôverné diskusie“ medzi expertmi na zahraničnú politiku z Ukrajiny, Ruska, USA a európskych krajín. Podľa neho účastníci týchto stretnutí, ktorých totožnosť riaditeľ centra nezverejnil, konali „osobne“, hoci sa predpokladalo, že budú vopred informovať vlády svojich krajín a následne s nimi vykonajú debrífing.
Putin – najväčší problém pri realizácii mierového plánu
Mnohí odborníci sa zhodujú, že najťažším prvkom pri realizácii ich návrhov je postoj ruského prezidenta Vladimira Putina. Vyjadrujú skeptický postoj k jeho ochote súhlasiť s prímerím a dodržiavať jeho podmienky. „Ruskí predstavitelia takmer až do samého začiatku vojny sľubovali, že nemajú v úmysle napadnúť Ukrajinu. A žiadna monitorovacia misia nemôže odradiť ruského prezidenta, ak by sa rozhodol spustiť novú inváziu na Ukrajinu,“ píše NYT. „Nemyslím si, že by Rusko súhlasilo s niečím, kde Ukrajina zostane nezávislá a suverénna, dokonca aj na území, ktoré kontroluje,“ povedal Janis Kluge, expert na Rusko z Inštitútu pre svetovú bezpečnosť (SWP) v Berlíne.