Upozorňovanie západných krajín na to, že Ruská federácia premiestňuje k hraniciam s Ukrajinou príliš veľký počet svojich vojakov, vyhlasovali všetci najvyšší ruskí predstavitelia za západnú provokáciu, lži a eskalovanie napätia. 12. februára 2022 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov rokoval s americkým ministrom zahraničia Antonym Blinkenom. Lavrov počas telefonického rozhovoru označil obvinenia USA, že Rusko pripravuje inváziu na Ukrajinu za provokáciu. Podľa neho „propagandistická kampaň spustená Spojenými štátmi a ich spojencami“ povzbudzuje Kyjev, aby upustil od implementácie minských dohôd a vyriešil problém Donbasu silou. Blinken oznámil svoju pripravenosť na diplomatické urovnanie a tiež uviedol, že Spojené štáty sa obávajú ruského útoku na Ukrajinu v najbližších dňoch. Lavrov tiež obvinil Washington z ignorovania kľúčových ruských bezpečnostných požiadaviek, ako je napríklad nerozširovanie NATO na východ a nerozmiestnenie úderných zbraní v blízkosti ruských hraníc.
Foto: Alberto Pizzoli
7. februára 2022 hostil francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Moskve ruský prezident Vladimir Putin. Macron vyhlásil, že Putinovi predložil návrhy „konkrétnych bezpečnostných záruk“. „Prezident Putin ma uistil o svojej pripravenosti angažovať sa v tomto zmysle a o svojej túžbe zachovať stabilitu a územnú celistvosť Ukrajiny,“ povedal Macron. Putin povedal, že dúfa, že situáciu na Ukrajine možno vyriešiť mierovou cestou a že Rusko „urobí všetko pre to, aby našlo kompromisy so Západom“. Putin varoval, že ak Ukrajina vstúpi do NATO a pokúsi sa získať Krym späť, európske krajiny budú vtiahnuté do ozbrojeného konfliktu s Ruskom. Posmieval sa myšlienke, že NATO je čisto obranná aliancia, pričom poukázal na vojenské kampane USA a ich spojencov v Iraku, Líbyi, Afganistane a bývalej Juhoslávii. V reakcii na západnú kritiku hromadenia ruskej armády v blízkosti Ukrajiny Putin povedal, že „členovia NATO považujú za možné poučovať nás o pohyboch našich jednotiek na našom vlastnom území a prezentovať ich ako hrozbu ruskej invázie na Ukrajinu“.
Čítajte viac Lavrov: Rusko zastaví vojenské operácie na Ukrajine až vtedy, keď bude spokojné s výsledkom rokovaní
15. februára 2022 (9 dní pred vojnou) navštívil nemecký kancelár Olaf Scholz Vladimira Putina v Moskve. Scholz aj Putin vyjadrili ochotu pokračovať v riešení európskych bezpečnostných otázok prostredníctvom dialógu. Scholz pricestoval do Moskvy po pondelkovej ceste do Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Sme pripravení ďalej spolupracovať. Sme pripravení ísť cestou rokovaní,“ povedal Putin na tlačovej konferencii po stretnutí s Scholzom. Na otázku Michaely Küfnerovej z DW o možnosti vojny Putin odpovedal: „Nechceme vojnu v Európe.“ Ruský prezident sa potom odvolal na skorší Scholzov komentár, že „ľudia tejto generácie si ťažko vedia predstaviť vojnu v Európe. Presne preto sme predložili naše návrhy, aby sme začali proces diskusie o rovnakej bezpečnosti pre všetkých.“ O NATO Putin povedal, že „krajiny majú právo vstúpiť do vojenských aliancií, ako to vždy zastávajú naši kolegovia v NATO, ale je tiež dôležité zachovať vlastnú bezpečnosť, nie na úkor bezpečnosti iných krajín. Sme tiež ochotní pokračovať v diskusnom procese," dodal ruský prezident.
Čítajte viac Pred tromi rokmi sa začala plnoformátová vojna Ruska proti Ukrajine
Napriek uisťovaniu svetovej verejnosti o neochote eskalovať situáciu Vladimir Putin predniesol v ruskej televízii 24. februára 2022 ráno nasledovný prejav:
Vážení občania Ruska! Drahí priatelia!
Dnes opäť považujem za potrebné vrátiť sa k tragickým udalostiam na Donbase a ku kľúčovým otázkam zaistenia bezpečnosti samotného Ruska. Začnem tým, čo som povedal vo svojom vyhlásení 21. februára tohto roku. Hovorím o tom, čo nám spôsobuje zvláštne obavy a úzkosť, o tých zásadných hrozbách, ktoré rok čo rok, krok za krokom, hrubo a bez okolkov vytvárajú nezodpovední politici na Západe vo vzťahu k našej krajine. Mám na mysli rozšírenie bloku NATO na východ, priblíženie jeho vojenskej infraštruktúry k ruským hraniciam. Je známe, že 30 rokov sme sa vytrvalo a trpezlivo snažili dohodnúť s poprednými krajinami NATO na princípoch rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti v Európe. V reakcii na naše návrhy sme neustále čelili buď cynickým podvodom a klamstvám, alebo pokusom o nátlak a vydieranie, zatiaľ čo Severoatlantická aliancia sa medzitým, napriek všetkým našim protestom a obavám, neustále rozširuje. Vojnová mašinéria je v pohybe a, opakujem, blíži sa k našim hraniciam.
Prečo sa to všetko deje? Odkiaľ pochádza tento drzý spôsob vyjadrovania z pozície vlastnej výlučnosti, neomylnosti a povoľnosti? Odkiaľ pochádza ten pohŕdavý postoj k našim záujmom a absolútne legitímnym požiadavkám? Odpoveď je jasná, všetko je jasné a zrejmé. Sovietsky zväz koncom 80. rokov minulého storočia zoslabol a potom sa úplne zrútil. Celý priebeh udalostí, ktoré sa vtedy odohrali, je pre nás aj dnes dobrým poučením, presvedčivo ukázal, že paralýza moci a vôle je prvým krokom k úplnej degradácii a zabudnutiu. Len čo sme na nejaký čas stratili sebadôveru, a bolo to – pomer síl vo svete sa ukázal byť narušený. To viedlo k tomu, že predchádzajúce zmluvy a dohody už de facto nie sú v platnosti. Presviedčanie a prosby nepomáhajú. Všetko, čo nevyhovuje hegemónovi, tým, ktorí sú pri moci, je vyhlásené za archaické, zastarané, nepotrebné. A naopak: všetko, čo sa im zdá byť prospešné, je prezentované ako konečná pravda, presadzovaná za každú cenu, surovo, všetkými prostriedkami. Tí, čo nesúhlasia, sú lámaní v kolene.
To, o čom teraz hovorím, sa netýka len Ruska a nielen u nás to vzbudzuje obavy. Týka sa to celého systému medzinárodných vzťahov a niekedy aj samotných spojencov USA. Po rozpade ZSSR sa vlastne začalo prerozdeľovanie sveta a dovtedy vyvinuté normy medzinárodného práva – a tie kľúčové, základné – boli prijaté na konci druhej svetovej vojny a do značnej miery konsolidovali jej výsledky – začali prekážať tým, ktorí sa vyhlásili za víťazov v studenej vojne. Samozrejme, v praktickom živote, v medzinárodných vzťahoch, v pravidlách pre ich reguláciu, bolo potrebné brať do úvahy zmeny situácie vo svete a samotné pomery síl. Malo sa to však robiť profesionálne, hladko, trpezlivo, s ohľadom a rešpektovaním záujmov všetkých krajín a s pochopením vlastnej zodpovednosti. Ale nie – stav eufórie z absolútnej nadradenosti, akási moderná forma absolutizmu, a to ešte na pozadí nízkej úrovne všeobecnej kultúry a arogancie tých, ktorí pripravovali, prijímali a presadzovali rozhodnutia prospešné len pre nich samotných. Situácia sa začala vyvíjať podľa iného scenára.
Čítajte viac Kremeľský poradca Suslov: Chceme neutrálnu Ukrajinu bez európskych vojakov
Príklady netreba hľadať ďaleko. Najprv bez akýchkoľvek sankcií zo strany Bezpečnostnej rady OSN vykonali krvavú vojenskú operáciu proti Belehradu s použitím lietadiel a rakiet priamo v samom strede Európy. Niekoľko týždňov nepretržitého bombardovania pokojných miest, infraštruktúry podporujúcej život. Tieto fakty musíme pripomínať, inak niektorí západní kolegovia na tie udalosti spomínajú neradi, a keď sa o tom bavíme, radšej nepoukazujú na normy medzinárodného práva, ale na okolnosti, ktoré si vykladajú, ako uznajú za vhodné. Potom prišiel rad na Irak, Líbyu, Sýriu. Nelegitímne použitie vojenskej sily proti Líbyi, prekrúcanie všetkých rozhodnutí Bezpečnostnej rady OSN v líbyjskej otázke viedlo k úplnému zničeniu štátu, k vzniku obrovského semeniska medzinárodného terorizmu, k tomu, že sa krajina prepadla do humanitárnej katastrofy, ktorá sa dlhé roky nezastavuje, do občianskej vojny. Tragédia, ktorá odsúdila státisíce, milióny ľudí nielen v Líbyi, ale v celom tomto regióne, vyvolala masívny migračný exodus zo severnej Afriky a Blízkeho východu do Európy.
Podobný osud bol pripravený aj pre Sýriu. Boje západnej koalície na území tejto krajiny bez súhlasu sýrskej vlády a sankcií BR OSN nie sú nič iné ako agresia, intervencia. Osobitné miesto v tejto sérii však zaujíma, samozrejme, invázia do Iraku, tiež bez akéhokoľvek právneho základu. Ako zámienku si zvolili spoľahlivé informácie údajne dostupné Spojeným štátom o prítomnosti zbraní hromadného ničenia v Iraku. Na dôkaz toho, verejne, pred očami celého sveta, minister zahraničných vecí USA triasol akousi skúmavkou s bielym práškom, pričom všetkých ubezpečil, že ide o chemickú zbraň vyvíjanú v Iraku. A potom sa ukázalo, že to všetko bol podvod, bluf: v Iraku nie sú žiadne chemické zbrane. Neuveriteľné, prekvapivé, ale fakt zostáva faktom. Zazneli klamstvá na najvyššej štátnej úrovni a z vysokej tribúny OSN. A ako výsledok – obrovské obete, ničenie, neuveriteľný nárast terorizmu. Vo všeobecnosti má človek dojem, že prakticky všade, v mnohých regiónoch sveta, kam Západ prichádza nastoliť svoj vlastný poriadok, sú výsledkom krvavé, nezahojené rany, vredy medzinárodného terorizmu a extrémizmu. Všetko, čo som povedal, sú tie najobludnejšie, no v žiadnom prípade nie jediné príklady nerešpektovania medzinárodného práva.
V tejto sérii sú prísľuby našej krajine nerozširovať NATO ani o centimeter na východ. Opakujem – oklamali ma, ale ľudovo povedané, jednoducho to zahodili. Áno, často môžete počuť, že politika je špinavý biznis. Možno, ale nie do takej miery, do takého stupňa. Veď takéto podvádzanie odporuje nielen zásadám medzinárodných vzťahov, ale predovšetkým všeobecne uznávaným normám morálky. Kde je tu pravda a spravodlivosť? Len kopa klamstiev a pokrytectva. Mimochodom, samotní americkí politici, politológovia a novinári píšu a hovoria o tom, že v posledných rokoch sa vo vnútri USA vytvorilo skutočné „impérium klamstiev“. Je ťažké s tým nesúhlasiť – je to tak. Ale netreba byť skromný: Spojené štáty sú stále veľkou krajinou, systémotvornou veľmocou. Všetky jej satelity nielen rezignovane a poslušne súhlasia, spievajú s ňou z akéhokoľvek dôvodu, ale aj kopírujú jej správanie, s nadšením prijímajú pravidlá, ktoré navrhuje. Preto môžeme z dobrého dôvodu s istotou povedať, že celý takzvaný západný blok, tvorený Spojenými štátmi na svoj obraz a podobu, to všetko je samotná „ríša lží“.
Čítajte viac Podľa Putina ruskí vojaci na Ukrajine bránia budúcnosť Ruska
Čo sa týka našej krajiny, po rozpade ZSSR, pri všetkej bezprecedentnej otvorenosti nového moderného Ruska, pripravenosti poctivo spolupracovať s USA a ďalšími západnými partnermi a v podmienkach prakticky jednostranného odzbrojenia sa nás okamžite snažili stlačiť, dobyť a úplne zničiť. Presne to sa stalo v 90. rokoch, na začiatku 21. storočia, keď takzvaný kolektívny Západ najaktívnejšie podporoval separatizmus a žoldnierske gangy na juhu Ruska. Aké obete, aké straty nás to všetko vtedy stálo, akými skúškami sme museli prejsť, kým sme definitívne zlomili chrbát medzinárodnému terorizmu na Kaukaze. Pamätáme si to a nikdy nezabudneme. Áno, v skutočnosti až donedávna neprestali pokusy využívať nás pre svoje záujmy, ničiť naše tradičné hodnoty a vnucovať nám svoje pseudohodnoty, ktoré by nás, našich ľudí zvnútra rozožierali, tie postoje, ktoré už agresívne sadia vo svojich krajinách a ktoré priamo vedú k degradácii a degenerácii, pretože odporujú samotnej prirodzenosti človeka. To sa nestane, nikto to nikdy neurobil. Ani teraz to nepôjde. Napriek všetkému sme sa však v decembri 2021 opäť pokúsili dohodnúť s USA a ich spojencami na princípoch zaistenia bezpečnosti v Európe a na nerozširovaní NATO. Všetko je márne. Pozícia USA sa nemení. Nepovažujú za potrebné rokovať s Ruskom o tejto pre nás kľúčovej otázke, sledujúc svoje vlastné ciele, zanedbávajú naše záujmy.
A samozrejme, v tejto situácii máme otázku: čo robiť ďalej, čo očakávať? Z histórie dobre vieme, ako sa Sovietsky zväz v 40-om a na začiatku 41-ého roku všemožne snažil zabrániť alebo aspoň oddialiť vypuknutie vojny. Za týmto účelom sa okrem iného doslova do poslednej chvíle snažil nevyprovokovať potenciálneho agresora, nevykonával alebo odkladal najnutnejšie, zrejmé úkony na prípravu odrazenia nevyhnutného útoku. A tie kroky, ktoré sa napriek tomu nakoniec urobili, boli katastrofálne oneskorené. V dôsledku toho krajina nebola pripravená plne čeliť invázii nacistického Nemecka, ktoré 22. júna 1941 zaútočilo na našu vlasť bez vyhlásenia vojny. Nepriateľ bol zastavený a potom rozdrvený, ale za obrovskú cenu. Pokus o uchlácholenie agresora v predvečer Veľkej vlasteneckej vojny sa ukázal ako chyba, ktorá vyšla našich ľudí draho. Hneď v prvých mesiacoch nepriateľstva sme stratili obrovské, strategicky dôležité územia a milióny ľudí. Druhýkrát nedovolíme takúto chybu, nemáme právo.
Tí, ktorí sa hlásia k svetovláde, verejne, beztrestne a, zdôrazňujem, bez akéhokoľvek dôvodu, nás, Rusko, vyhlasujú za svojich nepriateľov. Dnes majú skutočne veľké finančné, vedecké, technologické a vojenské kapacity. Sme si toho vedomí a objektívne hodnotíme hrozby, ktoré sú na nás v ekonomickej sfére neustále adresované, ako aj našu schopnosť odolávať tomuto drzému a permanentnému vydieraniu. Opakujem, hodnotíme ich bez ilúzií, mimoriadne realisticky. Čo sa týka vojenskej sféry, moderné Rusko je aj po rozpade ZSSR a strate značnej časti jeho potenciálu dnes jednou z najmocnejších jadrových mocností sveta a navyše má určité výhody v mnohých najnovších typoch zbraní. V tomto smere by nikto nemal pochybovať o tom, že priamy útok na našu krajinu povedie k porážke a hrozivým následkom pre každého potenciálneho agresora. Technológie, vrátane obranných technológií, sa rýchlo menia. Vedenie v tejto oblasti sa mení a bude aj naďalej meniť majiteľa, ale vojenský rozvoj území susediacich s našimi hranicami, ak to dovolíme, zostane na desiatky rokov a možno navždy a vytvorí stále rastúcu, absolútne neprijateľnú hrozbu pre Rusko.
Čítajte viac Ruskí sociológovia zhrnuli výsledky troch rokov tzv. Špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine
Aj teraz, keď sa NATO rozširuje na východ, je situácia pre našu krajinu každým rokom horšia a nebezpečnejšia. Navyše, vedenie NATO v posledných dňoch otvorene hovorí o potrebe urýchliť posun infraštruktúry Aliancie k hraniciam Ruska. Inými slovami, upevňujú svoju pozíciu. Už nemôžeme len ďalej sledovať, čo sa deje. Bolo by to z našej strany absolútne nezodpovedné. Ďalšie rozširovanie infraštruktúry Severoatlantickej aliancie, začatý vojenský rozvoj území Ukrajiny je pre nás neprijateľný. Pointou samozrejme nie je samotná organizácia NATO – je to len nástroj zahraničnej politiky USA. Problém je, že na územiach susediacich s nami, podotýkam, na našich vlastných historických územiach sa vytvára nám nepriateľské „protiRusko“, ktoré sa dostalo pod úplnú vonkajšiu kontrolu, intenzívne sa obsadzuje ozbrojenými silami síl krajín NATO a je prepumpovaný najmodernejšími zbraňami. Pre Spojené štáty a ich spojencov je to takzvaná politika zadržiavania Ruska, zrejmé geopolitické dividendy. A pre našu krajinu je to v konečnom dôsledku otázka života a smrti, otázka našej historickej budúcnosti ako ľudu. A to nie je preháňanie – to je pravda. Je to skutočná hrozba nielen pre naše záujmy, ale aj pre samotnú existenciu nášho štátu, jeho suverenitu. Toto je práve tá červená línia, o ktorej sa už veľakrát hovorilo. Oni ju prekročili.
V tejto súvislosti – aj o situácii na Donbase. Vidíme, že sily, ktoré v roku 2014 vykonali na Ukrajine štátny prevrat, uchopili moc a držia ju v skutočnosti pomocou dekoratívnych volebných procedúr, napokon opustili mierové urovnanie konfliktu. Osem rokov, nekonečne dlhých osem rokov, sme robili všetko pre to, aby sme situáciu vyriešili mierovými, politickými prostriedkami. Všetko márne. Ako som povedal vo svojom predchádzajúcom príhovore, človek sa nemôže pozerať na to, čo sa tam deje, bez súcitu. Toto všetko sa jednoducho nedalo vydržať. Bolo potrebné okamžite zastaviť túto nočnú moru – genocídu proti miliónom tam žijúcich ľudí, ktorí sa spoliehajú len na Rusko, dúfajú len v nás. Práve tieto túžby, pocity, bolesť ľudí boli pre nás hlavným motívom rozhodnutia uznať ľudové republiky Donbasu. Zdôrazním to, čo považujem za dôležité. Popredné krajiny NATO v záujme dosiahnutia vlastných cieľov vo všetkom podporujú extrémnych nacionalistov a neonacistov na Ukrajine, ktorí zasa nikdy neodpustia Krymčanom a obyvateľom Sevastopoľa ich slobodnú voľbu – zjednotenie s Ruskom.
Tí, samozrejme, vlezú na Krym, a rovnako ako na Donbas, s vojnou, aby zabíjali, ako vykonávatelia trestu z bánd ukrajinských nacionalistov, Hitlerovi komplici, zabíjali bezbranných ľudí počas Veľkej vlasteneckej vojny. Otvorene deklarujú, že si robia nároky na množstvo ďalších ruských území. Celý priebeh udalostí a analýza prichádzajúcich informácií ukazuje, že stret Ruska s týmito silami je nevyhnutný. Je to len otázka času: chystajú sa, čakajú na správny čas. Teraz tiež tvrdia, že chcú vlastniť jadrové zbrane. Nedovolíme im to urobiť. Ako som už povedal, po rozpade ZSSR Rusko prijalo nové geopolitické reálie. Rešpektujeme ich a budeme sa k všetkým novovzniknutým krajinám v postsovietskom priestore správať s rešpektom. Rešpektujeme a budeme aj naďalej rešpektovať ich suverenitu a príkladom toho je pomoc, ktorú sme poskytli Kazachstanu, ktorý čelil tragickým udalostiam s ohrozením jeho štátnosti a integrity. Ale Rusko sa nemôže cítiť bezpečne, rozvíjať sa, existovať s neustálou hrozbou vychádzajúcou z územia modernej Ukrajiny.
Čítajte viac OSN: Od začiatku vojny zahynulo na Ukrajine viac ako 12 600 civilistov
Dovoľte mi pripomenúť, že v rokoch 2000–2005 sme vojensky odmietli teroristov na Kaukaze, bránili integritu nášho štátu, zachránili Rusko. V roku 2014 podporili Krymčanov a Sevastopoľčanov. V roku 2015 sme ozbrojené sily použili na vytvorenie spoľahlivej bariéry prenikaniu teroristov zo Sýrie do Ruska. Nemali sme iný spôsob, ako sa chrániť. To isté sa deje aj teraz. Vám a mne jednoducho nezostala žiadna iná príležitosť na ochranu Ruska, našich ľudí, okrem tej, ktorú budeme dnes nútení využiť. Okolnosti si vyžadujú, aby sme podnikli rozhodné a okamžité kroky. Ľudové republiky Donbasu sa obrátili na Rusko so žiadosťou o pomoc.
V tejto súvislosti v súlade s článkom 51 časti 7 Charty OSN, so sankciou Rady federácie Ruska a v súlade so zmluvami o priateľstve a vzájomnej pomoci, ktoré Federálne zhromaždenie ratifikovalo 22. februára tohto roku s Doneckou Ľudovou republikou a Luhanskou ľudovou republikou som sa rozhodol uskutočniť špeciálnu vojenskú operáciu.
Jej cieľom je chrániť ľudí, ktorí boli osem rokov vystavení šikane a genocíde zo strany kyjevského režimu. A preto sa budeme usilovať o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny, ako aj o postavenie pred súd tých, ktorí spáchali početné krvavé zločiny na civilnom obyvateľstve, vrátane občanov Ruskej federácie. Naše plány zároveň nepočítajú s okupáciou ukrajinských území. Nebudeme nikomu nič nasilu vnucovať. Zároveň počúvame, že v poslednej dobe sa na Západe čoraz častejšie hovorí o tom, že dokumenty podpísané sovietskym totalitným režimom, ktoré konsolidujú výsledky druhej svetovej vojny, by sa už nemali vykonávať. No ako máme na to odpovedať? Výsledky druhej svetovej vojny, ako aj obete, ktoré naši ľudia priniesli na oltár víťazstva nad nacizmom, sú sväté. To však nie je v rozpore s vysokými hodnotami ľudských práv a slobôd založených na realite, ktorá sa dodnes vyvíjala počas všetkých povojnových desaťročí. Neruší ani právo národov na sebaurčenie, zakotvené v článku 1 Charty OSN. Pripomínam, že ani pri vzniku ZSSR, ani po druhej svetovej vojne sa ľudí žijúcich na určitých územiach, ktoré sú súčasťou modernej Ukrajiny, nikto nikdy nepýtal, ako si chcú sami zariadiť život. Základom našej politiky je sloboda, sloboda voľby pre každého, aby nezávisle určoval svoju vlastnú budúcnosť a budúcnosť svojich detí. A považujeme za dôležité, aby toto právo – právo voľby – mohli využívať všetky národy žijúce na území dnešnej Ukrajiny, každý, kto si to želá.
Čítajte viac Interview Tuckera Carlsona so Sergejom Lavrovom
V tejto súvislosti apelujem na občanov Ukrajiny. V roku 2014 bolo Rusko povinné chrániť obyvateľov Krymu a Sevastopoľa pred tými, ktorých vy sami nazývate „nacistami“. Obyvatelia Krymu a Sevastopoľa sa rozhodli byť so svojou historickou domovinou, s Ruskom, a my sme to podporili. Opakujem, jednoducho sme nemohli inak. Dnešné udalosti nesúvisia s túžbou porušiť záujmy Ukrajiny a ukrajinského ľudu. Sú spojené s ochranou samotného Ruska pred tými, ktorí si vzali Ukrajinu za rukojemníkov a snažia sa to použiť proti našej krajine a jej ľudu. Opakujem, že naše činy sú sebaobranou proti hrozbám, ktoré sú na nás kladené, a pred ešte väčšou katastrofou, ako je to, čo sa deje dnes. Bez ohľadu na to, aké ťažké to môže byť, žiadam vás, aby ste to pochopili a vyzval na spoluprácu, aby sme čo najskôr obrátili túto tragickú stránku a spoločne napredovali, nedovolili nikomu zasahovať do našich záležitostí, do našich vzťahov, ale budovať ich svojpomocne, aby to vytváralo potrebné podmienky na prekonanie všetkých problémov a aj napriek existencii štátnych hraníc by nás posilnilo zvnútra ako celok. Verím v to – v tom je naša budúcnosť.
Musím tiež apelovať na vojenský personál Ozbrojených síl Ukrajiny. Vážení súdruhovia! Vaši otcovia, dedovia, pradedovia nebojovali proti nacistom, bránili našu spoločnú vlasť, aby sa moci na Ukrajine chopili dnešní neonacisti. Zložili ste prísahu vernosti ukrajinskému ľudu, a nie protiľudovej junte, ktorá drancuje Ukrajinu a zosmiešňuje ten istý národ. Neriaďte sa jej nezákonnými rozkazmi. Vyzývam vás, aby ste okamžite zložili zbrane a išli domov. Dovoľte mi vysvetliť: všetci príslušníci ukrajinskej armády, ktorí splnia túto požiadavku, budú môcť slobodne opustiť bojovú zónu a vrátiť sa k svojim rodinám. Ešte raz nástojčivo zdôrazňujem: všetku zodpovednosť za prípadné krviprelievanie bude mať plne na svedomí režim vládnuci na území Ukrajiny. Teraz niekoľko dôležitých, veľmi dôležitých slov pre tých, ktorí môžu byť v pokušení zasiahnuť do prebiehajúcich udalostí. Ktokoľvek by sa nám snažil prekážať a vytvárať ešte väčšie hrozby pre našu krajinu, pre našich ľudí, by mal vedieť, že reakcia Ruska bude okamžitá a privedie vás k následkom, aké ste vo svojej histórii ešte nezažili. Sme pripravení na akýkoľvek vývoj udalostí. V tejto súvislosti boli prijaté všetky potrebné rozhodnutia. Dúfam, že budem vypočutý.
Vážení občania Ruska! Blahobyt, samotná existencia celých štátov a národov, ich úspech a životaschopnosť majú vždy pôvod v mocnom koreňovom systéme ich kultúry a hodnôt, skúseností a tradícií ich predkov a, samozrejme, priamo závisia od schopnosti rýchlo sa prispôsobiť neustále sa meniacemu životu, na súdržnosti spoločnosti, jej pripravenosti skonsolidovať sa, zhromaždiť všetky sily, aby sme mohli napredovať. Sily sú potrebné vždy, ale sila môže byť rôznej kvality. Politika „impéria lží“, o ktorej som hovoril na začiatku svojho prejavu, je založená predovšetkým na hrubej, priamočiarej sile. V takýchto prípadoch hovoríme: „Sila je, rozum nie je potrebný.“ A vy aj ja vieme, že skutočná sila spočíva v spravodlivosti a pravde, ktorá je na našej strane. A ak je to tak, potom je ťažké nesúhlasiť s tým, že práve sila a pripravenosť bojovať sú základom nezávislosti a suverenity, sú nevyhnutným základom, na ktorom môžete len spoľahlivo postaviť svoju budúcnosť, postaviť svoj dom, svoju rodinu, svoju vlasť.
Vážení krajania! Som presvedčený, že vojaci a dôstojníci ruských ozbrojených síl oddaní svojej krajine budú profesionálne a odvážne plniť svoju povinnosť. Nepochybujem o tom, že všetky úrovne moci, špecialisti zodpovední za stabilitu našej ekonomiky, finančného systému, sociálnej sféry, šéfovia našich spoločností a celý ruský biznis budú konať koordinovane a efektívne. Počítam s konsolidovaným, vlasteneckým postojom všetkých parlamentných strán a verejných síl. Napokon, ako to vždy bolo v histórii, osud Ruska je v spoľahlivých rukách nášho mnohonárodného ľudu. A to znamená, že prijaté rozhodnutia budú realizované, stanovené ciele dosiahnuté, bezpečnosť našej vlasti bude spoľahlivo zaručená. Verím vo vašu podporu, v tú nepremožiteľnú silu, ktorú nám dáva naša láska k vlasti.