Kremeľský poradca Dmitrij Suslov v rozhovore pre taliansky denník COrriere Della Sera hovorí tri roky po začatí tzv. špeciálnej vojenskej operácie: „V Rijáde došlo k začiatku normalizácie americko-ruských vzťahov. Ale Amerika zostáva naším protivníkom, nevzdáme sa vzťahov s BRICS – prečo? Donald tam nebude navždy… Najdôležitejšie na rozhovoroch v Saudskej Arábii je to, že znamenali začiatok normalizácie vzťahov medzi Ruskom a Spojenými štátmi, a to aj napriek tomu, že medzi nami stále existujú hlboké rozdiely a sme konkurentmi vo svete."
Dmitrij Suslov je zástupcom riaditeľa Centra európskych a medzinárodných štúdií na Vysokej škole ekonomickej a jedným z najvyhľadávanejších poradcov Kremľa pre zahraničnú politiku.
Zdá sa to takmer dôležitejšie ako rokovania o Ukrajine.
Ukrajinská otázka je len časťou širšieho obrazu. Absurdné obdobie abnormálnych vzťahov medzi dvoma veľmocami, ktoré medzi sebou nie sú vo vojne, ale sú schopné sa navzájom zničiť, sa skončilo. Dochádza k zmene paradigmy: Spojené štáty sa po prvýkrát od konca 80. rokov 20. storočia zapájajú do dialógu s Ruskom na základe uznania ruských záujmov. Od konca studenej vojny bol prístup Západu taký, že Rusko nemá žiadne záujmy a že ak urobí čokoľvek na ich podporu, malo by to byť ignorované alebo potrestané.
Čo sa zmenilo?
Uznanie skutočnosti, ako to robí Trumpova administratíva, že Rusko má záujmy, je revolučný posun. V tomto zmysle ide o priznanie neúspechu pokusu poraziť Rusko, ktorý vojensky, ekonomicky a politicky presadzoval Joseph Biden a jeho európski spojenci. Táto politika zlyhala. Trump výslovne priznal, že Rusko nemožno poraziť.

Späť na Ukrajinu. Čo tým Putin myslí, keď hovorí, že prímerie nestačí a že musíme nájsť riešenie, ktoré rieši príčiny konfliktu?
Hovorí o úlohe Ukrajiny ako militarizovanej základne Západu na hraniciach s Ruskom, integrovanej do NATO, aj keď nie je jeho členom. Rusko pri rokovaniach žiada oficiálnu neutralitu, formálne uznanú Kyjevom s ústavným ustanovením, ako aj NATO, ktoré bude musieť odvolať sľub z Bukurešti z roku 2008, že Ukrajina jedného dňa vstúpi do Aliancie. Okrem toho, keďže je jasné, že nemôže byť naším spojencom alebo priateľom, Ukrajina bude musieť byť nárazníkovou zónou mimo západného spoločenstva s obmedzenými ozbrojenými silami a jasnými limitmi spolupráce so Západom, a to na bilaterálnej aj multilaterálnej úrovni: žiadne spoločné vojenské manévre, žiaden výcvik, žiadne rozmiestnenie západných síl na jeho území.

Ste však otvorení prítomnosti iných síl ako garancie bezpečnosti dohody?
Závisí to od politických podmienok dohody. Ak sa, ako som povedal, Ukrajina stane neutrálnou nárazníkovou zónou, potom by Rusko mohlo diskutovať o rozmiestnení pozorovateľov, nie mierových síl, ktoré by poskytli nezápadné krajiny, na ktoré sa vzťahuje rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN.
A čo vstup do Európskej únie? Zdalo sa, že Putin je tejto hypotéze otvorený.
Prebieha tu diskusia. Jeden myšlienkový smer hovorí, že EÚ je voči Rusku nepriateľskejšia ako USA a my by sme mali byť proti. Iný, s ktorým sa stotožňujem, hovorí, že len čo sa otázka rozšírenia o Kyjev zabetónuje, Únia sa vnútorne rozpadne: napríklad aj Poľsko, ktoré je dnes najsilnejším podporovateľom Kyjeva, by bolo ostro proti.

Trump už povedal, že Ukrajina nevstúpi do NATO. Ale dojem je taký, že pre Ukrajinu nemá žiadny presný plán.
Trump chce vojnu ukončiť čo najskôr. Po druhé, nemá veľa času, maximálne dva roky. Americká administratíva vie, že prehráva súťaž s Čínou na všetkých úrovniach, vojensky aj v oblasti umelej inteligencie, a chce zmobilizovať čo najviac zdrojov proti Pekingu, a to aj znížením americkej prítomnosti v Európe. Ukrajina je bremeno, ktorého sa treba zbaviť a je pripravený zájsť oveľa ďalej, pozrite sa na ústupok, že Kyjev ostane mimo NATO. A potom je pripravený obetovať Zelenského, ktorý už nemá žiadnu legitimitu: ak by odstúpil, urýchlil by mierový proces. Pretože v tom prípade, aj bez nových volieb, Putin už povedal, že by sa mohol rokovať s Radou, parlamentom, ako zástupcom Ukrajiny.

Bude Trump súhlasiť s demilitarizáciou Ukrajiny?
Nebude to ľahké. Niektorí z jeho pobočníkov a republikánov chcú vojenskú prítomnosť na Ukrajine, aj keď by ju mali zabezpečiť Európania, a trvajú na tom, aby Kyjev zostal vojensky silný. Trump sa s Putinom rozpráva aj preto, že ho chce vyslobodiť z objatia s Čínou. Podarí sa mu to? Je to tak, nie náhodou povedal, že Moskva sa musí vrátiť do G8. Chce vzdialiť Rusko od zoskupenia BRICS, voči ktorému je veľmi nepriateľský. Michael Waltz tiež povedal, že je v záujme Spojených štátov oslabiť vzťahy Ruska s Čínou, Iránom a Severnou Kóreou. Ale je to predurčené na neúspech.

Prečo?
Trump chce posilniť americkú hegemóniu, dominanciu dolára, podkopaním najsilnejšej a najvýznamnejšej antihegemonickej globálnej inštitúcie, ktorou je BRICS. Ide to proti záujmom Ruska, ktorého jednou z hlavných strategických priorít je konsolidácia Eurázie. Nedovolíme, aby sa poškodili naše vzťahy s Čínou, Iránom a Severnou Kóreou. Amerika zostáva naším protivníkom, nevzdáme sa vzťahov, ktoré nám posledné tri roky zabezpečili prežitie. V mene čoho sme to potom celé robili? Trump tam nebude navždy.