Po troch rokoch tzv. špeciálnej vojenskej operácie (ŠVO) si Rusko udržalo svoje pozície na všetkých troch frontoch – vojenskom, ekonomickom a ideologickom. K tomuto záveru dospeli sociológovia z Celoruského centra pre výskum verejnej mienky (Всероссийский цeнтр изучения общeственного мнeния, ВЦИOМ – VCIOM), ktorí 20. februára predstavili správu načasovanú na tretie výročie začiatku tzv. ŠVO. Politológovia prítomní na prezentácii vyjadrili názor, že teraz na nich čaká „nový svet“, ktorý sa jednoducho musí stať trochu spravodlivejším, informuje ruský Kommersant.

Analytická správa Tri roky ŠVO: Vojna svetov. Výsledky prezentoval generálny riaditeľ VCIOM Valerij Fedorov na okrúhlom stole Expertného ústavu pre sociálny výskum. Kľúčové zistenia správy načrtol moderátor Alexander Asafov: za posledné tri roky Rusko bojovalo „troma smermi“ – „horúcim“ (bojová činnosť), ekonomickým a „kognitívnym“; spoločným cieľom bolo udržanie a rozšírenie suverenity; Podarilo sa to vyriešiť na všetkých frontoch „vďaka sebavedomej politike prezidenta, flexibilným opatreniam vlády a, samozrejme, konsolidácii spoločnosti“.

Valerij Fedorov, ktorý sa potom ujal slova, zašiel do podrobností. Rozhodnutie uskutočniť ŠVO, uviedol sociológ, podporili počas všetkých troch rokov viac ako dve tretiny respondentov. Okrem toho občania nielen deklarovali svoju podporu, ale ju aj praktizovali, keďže pomoc armáde a obyvateľom nových území sa „stala novou spoločenskou normou“, poznamenal rečník: 67 % respondentov uviedlo, že takúto pomoc poskytli aspoň raz.

Podľa Fedorova úsilie Západu na „informačnom a psychologickom fronte“ tiež vyšlo nazmar: úroveň podpory prezidenta výrazne vzrástla (zo 64 % v januári 2022 na 76 % v decembri 2024), rovnako ako ratingy prakticky všetkých vládnych inštitúcií. Nedošlo ani k sociálnemu rozkolu, naopak, podľa väčšiny (58 % oproti 25 %) ŠVO „skôr spájala“ ruskú spoločnosť. Okrem toho sa 92 % občanov nazýva vlastencami (oproti 80 % v roku 2016), 81 % vyjadrilo „hrdosť na krajinu“ a podiel tých, ktorí by chceli odísť z Ruska, sa znížil na 5 %. Ide o historické minimum za všetkých 30 rokov meraní, zdôraznil šéf VCIOM.

Rusi sa presvedčili aj o sile domácej ekonomiky, pokračoval sociológ. V decembri 2024 64 % opýtaných vyjadrilo názor, že domáci biznis dokáže nahradiť všetky alebo takmer všetky zaniknuté zahraničné spoločnosti a Rusi vyjadrili najväčšiu dôveru v nahradenie dovozu v kategóriách ako potraviny (91 %), hygienické výrobky (90 %), chémia pre domácnosť (88 %), stavebné materiály (86 %) a lietadlá (63 %). Napokon, za tri roky fungovania ŠVO ruské úrady odolali dlhodobému presvedčeniu občanov, že sociálny systém je nespravodlivý. V roku 2021 s týmto smutným záverom súhlasilo 62 % respondentov (oproti 33 %, ktorí veria, že život v Rusku je spravodlivý) a teraz sú tieto čísla skoro rovnaké (46 % a 47 %). Podľa Valerija Fedorova sa teda „objavil zjavný trend“, ku ktorému prispelo „zníženie ekonomickej nerovnosti, zvýšenie miezd, prerozdelenie finančných tokov a hospodársky rozmach v mnohých regiónoch“. „Najdôležitejším víťazstvom, ktoré už Rusko v tejto trojročnej situácii dosiahlo, je získanie seba samého, posilnenie ruskej identity, rast sebaúcty a upevnenie postavenia Ruska ako jedného z kľúčových hráčov v globálnom priestore,“ víťazoslávne zhrnul šéf VCIOM. „Veľká hra,“ povedal, pokračuje a „sme opäť na križovatke“, ale sme pripravení na všetky možné scenáre.

Politológovia optimistické závery sociológov vrelo podporili a pridali niekoľko vlastných. Teraz musí Západ uznať Rusko ako „hráča prvej úrovne“, rozvinúť proces vyjednávania a vybudovať „nový svet,“ podporil optimizmus svojich kolegov politológ Nikolaj Mironov. „Samozrejme, že tento svet nebude orientovaný na Rusko, ale Američania jasne ukázali, že postavenie Ruska treba brať do úvahy,“ poznamenal expert s odkazom najmä na nedávne rusko-americké rokovania. Svet sa „otriasol a reštartoval“ a teraz musíme vidieť, „čo z neho nakoniec bude,“ uzavrel Mironov: „Bude to však iné, možno spravodlivejšie, vzhľadom na to, že Rusko ako centrum moci zohralo svoju úlohu.“

V politickom a geografickom zmysle Rusko, napriek odporu zo strany Západu ako celku, tiež dosiahlo významné výsledky, uviedol poslanec Štátnej dumy Oleg Matvejčev (Jednotné Rusko). Donbas a Novorossija boli „prakticky oslobodené“, problémy s dodávkami vody na Krym a elektrinou do nových regiónov boli vyriešené a do Ruska boli prijaté štyri nové subjekty, vymenoval hlavné úspechy. „Napriek tomu, že pomoc (zo Západu na Ukrajinu) nevysychá, jednotky postupujú hlboko na nepriateľské územie a veľmi dôležitým bodom je, že tempo postupu je určené zásadou, že chránime našich vojakov,“ zdôraznil poslanec.

Mediazona a BBC potvrdili smrť viac ako 95-tisíc ruských vojakov na Ukrajine. Jednotky tzv. DĽR a LĽR mohli stratiť až 23,5 tisíc zabitých ľudí
Do 21. februára novinári BBC spolu s Mediazonou a dobrovoľníkmi na základe otvorených údajov potvrdili mená 95 026 ruských vojakov zabitých od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine vo februári 2022. Na tretie výročie začiatku plnoformátovej vojny si novinári a dobrovoľníci preštudovali nekrológy a správy o pátraní po nezvestných vojakoch z ozbrojených formácií tzv. DĽR a LĽR. „Dospeli sme k záveru, že jednotky tzv. DĽR a LĽR mohli stratiť 21 000 až 23 500 zabitých ľudí,“ uvádza sa v správe.

K veľkej väčšine týchto strát došlo v prvom roku vojny, čo je podľa BBC porovnateľné so stratami všetkých oficiálnych jednotiek ruských síl za rovnaké obdobie (25 769 osôb). Novinári do zoznamu potvrdených strát ruských jednotiek zaradili aj 16 171 odsúdených, ktorí boli z trestaneckých kolónií vyslaní do boja. „V dôsledku toho sa ukazuje, že z každých 10 zabitých ľudí, ktorí bojovali na strane Ruska, sú traja väzni a ďalší dvaja sú obyvatelia tzv. DĽR a LĽR,“ píše BBC.

Autori správy sa domnievajú, že skutočné straty ruskej armády vo vojne s Ukrajinou sú oveľa vyššie:
- Skutočný počet ruských vojenských úmrtí by mohol byť medzi 146 194 a 211 169. A ak vezmeme do úvahy straty tzv.j DĽR a LĽR, celkový počet mŕtvych na ruskej strane by sa mohol pohybovať v rozmedzí 167 194 až 234 669 ľudí.
- V júli 2024 Meduza a Mediazona zverejnili štúdiu, v ktorej odhadli celkový počet ruských vojenských úmrtí pomocou matematických metód a údajov o nadmernej úmrtnosti. Autori dospeli k záveru, že počas dva a pol roka vojny na Ukrajine zahynulo asi 120 tisíc ruských vojakov.