V súčasnosti je ťažké predstaviť si alebo dokonca predpovedať vyhliadky na možné budúce dohody o nastolení mieru na Ukrajine. Skôr či neskôr sa to však stane a na to musí byť pripravený štát, ktorý už doteraz zabezpečil množstvo zmien a reguláciu problémov vo viacerých oblastiach a predovšetkým v armáde. Ukrajinský server UNIAN hovoril s vojenským expertom Oleksijom Getmanom o tom, čo a ako sa môže a musí zmeniť.
Oleksij Getman je veterán rusko-ukrajinskej vojny, major Ozbrojených síl Ukrajiny v zálohe. Pracoval v prápore „generál Kulčický“. Po začatí totálnej ruskej invázie na Ukrajinu vystupuje ako vojenský expert v médiách a v televízii.
Začala sa predohra vyjednávacieho procesu a je možné, že dôjde k určitým dohodám o prímerí. Ak si predstavíme, že sa tak stane, tak sa stanné právo skončí a mobilizácia ako fenomén sa zastaví. Kto bude chrbtovou kosťou mierovej armády, vzhľadom na to, že štandardný počet musí byť nejako pevne stanovený? Aké to bude? Ako si budú vyberať, koho si nechajú a koho pustia do zaslúženého dôchodku?
Myslím si, že aj keby bolo stanné právo zrušené, neznamená to, že musíme rozpustiť armádu. Prímerie alebo prerušenie paľby neznamená koniec vojny za pre nás výhodných podmienok, s bezpečnostnými zárukami od našich partnerov, aby sme mohli začať, ako hovoríte, demobilizáciu a oslobodenie ľudí od vojenskej služby. Rusom nemá zmysel dôverovať, pamätáme si tie prímeria, ktoré boli počas priebehu protiteroristickej operácie (Antiterorističeskaja operacija – ATO) – „chlieb“, „Vianoce“, bolo mnoho iných – nič sa nedialo, napriek tomu stále strieľali a strieľali. Keď vyhlásili prímerie, zatiaľ čo OBSE jazdila na svojich bielych džípoch, pozerali sa, nikto nestrieľal. No len čo zapadlo slnko, OBSE odišla – a okamžite začali padať míny a granáty. Preto nech podpíšu čokoľvek, nech sa dohodnú na čomkoľvek, nikto sa armády nedotkne. To by bola samovražda. Okrem toho takmer 10 tisíc ľudí vo veku 18 – 24 rokov súhlasilo so službou v ozbrojených silách – to umožní vykonávať určité rotácie.
Čítajte viac Rusko útočí na Ukrajinu napriek rokovaniam
Je fér povedať, že kvôli vojne sa postupne posúvame k profesionálnej zmluvnej armáde, keďže sa teraz namiesto brannej povinnosti zavádza vojenský výcvik? Alebo sa možno vráti povolávanie? Alebo budú len zmluvy?
Už sa objavovali informácie, že armáda bude mať len vojakov na zmluvy a branná povinnosť už nemá zmysel. Ak naozaj všetko pôjde dobre a vojna sa skončí mierom s určitými zárukami našej bezpečnosti, potom budeme mať veľmi veľa ľudí, ktorí prešli službou v armáde a mnohí z nich sa už rozhodli spojiť svoje životy s ozbrojenými silami. Preto bude potrebné zaoberať sa tými, ktorí už sú, ako sa hovorí, v službe a nechcú skončiť. Prečo by sme mali namiesto nich zavolať niekoho iného? Toto sa nestane.
Čítajte viac Rusko masívne zaútočilo na Odesu pomocou dronov
Zmluvy pre záujemcov v mierovom období. Čo a komu bude poskytnuté? Na aké obdobie? Predovšetkým, vieme nejako začleniť do novej ukrajinskej armády bojovníkov z cudzineckej légie, ktorí vyjadria túžbu zostať tu a slúžiť ukrajinskému štátu? Plánuje štát niečo v tomto smere v rámci negociačných procesov? Bude na to myslieť neskôr?
Ak títo ľudia chcú slúžiť v našich ozbrojených silách bez toho, aby boli občanmi našej krajiny, tak mám otázku, ako je to možné z právneho hľadiska. Pretože existujú určité pravidlá. Počas vojny, áno, môžu vzniknúť určité zahraničné brigády. Tu je z právneho hľadiska všetko jasné. Po našom, dúfame, víťazstve povedať, že títo ľudia, ne-občania Ukrajiny, budú slúžiť v ozbrojených silách Ukrajiny – tomu ťažko uverím. A to, že môžu vzniknúť nejaké zahraničné jednotky – to by sa malo adresovať právnikom: na základe čoho môžu byť s nami mimo vojnového obdobia cudzinci, ktorí sú akousi vojenskou skupinou? Možno bude potrebné prijať zákon, ktorý už dlho leží vo Najvyššej rade – o súkromných vojenských spoločnostiach.
Čítajte viac V Bydgoszczi vzniklo nové analytické centrum NATO a Ukrajiny - JATEC
Ľudia a zbrane. Kam sa podejú všetky tie zbrane a ľudia, ktorí vedia strieľať a šikovne odpaľovať rakety a drony? Pôjdu takíto profesionáli jednoducho do civilu? Ako sa to urobí?
Sú to takí istí občania ako tí, ktorí neslúžili v ozbrojených silách a nebojovali. Veľa sa hovorí o tom, že môžu vzniknúť konflikty medzi tými, ktorí sa vrátili, a tými, ktorí nebojovali. To sa stáva často. Môžu nastať nejaké nedorozumenia. Tu musia úrady fungovať na 100%, aby sa to nepremeškalo a aby sa návrat ľudí z frontu vnímal normálne a aby k týmto ľuďom vládla úcta a určitý korektný postoj.
Foto: Roman Chop
Čo dostanú okrem vďačnosti od ukrajinského štátu tí ľudia, ktorí bránili štát? A mali by niečo dostať?
Existujú určité výhody, ktoré môžu títo ľudia získať. Pre týchto ľudí sa predpokladá poskytnúť množstvo výhod ako odplata za to, čo pre krajinu urobili. Ale, viete, myslím si, že po tom, čo sa vojna naozaj skončí, a nie prímerím, potom budú prijaté určité dodatočné zákony alebo nariadenia, či už kabinetom ministrov alebo kanceláriou prezidenta, o tom, čo presne a akým spôsobom by títo ľudia mali dostať od krajiny ako vďaku za to, že ju v tak ťažkej dobe bránili.
Čítajte viac Rusko a Ukrajina na seba vystrelili stovky dronov
Je Zelenského myšlienka zjednotenej európskej armády východiskom pre nás ako štát a pre ľudí, ktorí majú hlboké profesionálne schopnosti brániť krajinu? To znamená, že Európa to bude financovať a naši chlapci pôjdu napríklad do tých istých pobaltských krajín, odkiaľ podľa klebiet odídu Trumpove jednotky?
Nedávno som bol v Litve. Sú veľmi prekvapení, že hovoríme o nejakom nebezpečenstve, zárukách. Hovoria: „Vy ste naša záruka proti nebezpečenstvu. Nechceme, aby tu boli Nemci, ale vy. Potom budeme mať istotu, že nás ochránite.“ To je prvá nuansa. Tá druhá – že je potrebné vytvoriť jednotnú armádu Európskej únie – nie je Zelenského nápad, buďme spravodliví. Táto myšlienka už existuje v Európskej únii 5–6 rokov. Aj o tomto sa veľa hovorilo. O tejto otázke sa v Európe uvažuje, ale už teraz je niekoľko veľmi „horkokrvných“ ministrov zahraničných vecí, ktorí začínajú hovoriť, že „nie, takéto spojené armády nebudú, nikto sa na tom nezúčastní“. Myslím si, že by bolo dobré, keby sa táto myšlienka podporila. Potom by naša armáda bola v tomto prvá. Európskych vojakov by sme mohli veľa naučiť a oni by mohli veľa získať, čo by bolo užitočné pre spoločnú obranu Európy.
Čítajte viac Syrskyj: Mobilizácia nepokrýva potreby armády
Nebudeme čeliť rovnakému problému, aký mal kedysi Sovietsky zväz, keď z Afganistanu prišla kopa ľudí, ktorí na základe svojej služby vytvorili rôzne zločinecké skupiny, aby vyriešili určité problémy v prospech určitých ľudí? Očakávame po vojne nárast kriminality a ako tomu môžeme zabrániť? Čo treba urobiť teraz?
Vždy, keď sa ľudia vrátia z vojny, nastanú určité problémy v tom, že títo ľudia môžu skončiť v zločineckých štruktúrach. Štát musí zabezpečiť, aby tí ľudia, ktorí sa vrátili, našli svoje miesto v civilnom živote. Potom nebudú žiadne problémy ani túžba pripojiť sa k nejakým zločineckým štruktúram. Je dôležité pochopiť, že človek bol vo vojne 3–4 roky alebo viac, bránil vlasť, vie, ako zaobchádzať so zbraňami, so všetkým, čo je potrebné na vedenie napríklad vojenských operácií. A keď takýto človek príde a prejaví sa k nemu neúcta a drzý postoj, potom sa, samozrejme, môže uraziť a pokúsiť sa niečo dokázať silou, ísť cestou zločinu. Bolo to tak po kórejskej vojne, bolo to tak po vojne vo Vietname v USA. Aj u nás to tak bude. Otázkou je, do akej miery dokážeme zabezpečiť, aby sa to nerozšírilo.