Americkí spojenci očakávajú, že osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg predstaví plán Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa bude konať od 14. do 16. februára 2025, informovala v stredu 5. februára agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje. Informuje o tom Deutsche Welle. Zdroje agentúry nešpecifikovali, ako podrobne bude plán prezentovaný, ani v akom formáte bude jeho prezentácia prebiehať. Komentáre a verejné vyhlásenia Kellogga a ďalších predstaviteľov z posledných týždňov však jasne hovoria, že plán bude založený na princípe „mieru silou“ – teda prinútením bojujúcich strán uzavrieť mier.

Trumpov plán, ako uvádza Bloomberg, navrhuje potenciálne zmrazenie konfliktu a udržanie ukrajinského územia okupovaného ruskými jednotkami „v limbe“ s bezpečnostnými zárukami poskytnutými Ukrajine. Aké presne tieto záruky budú, nie je špecifikované. Samotný Kellogg predtým na sociálnej sieti X napísal, že sa zúčastní Mníchovskej konferencie a netrpezlivo sa teší na príležitosť hovoriť o Trumpovom cieli ukončiť „krvavú a nákladnú“ vojnu na Ukrajine. „Stretnem sa s americkými spojencami, ktorí sú ochotní s nami spolupracovať,“ napísal osobitný vyslanec.

Americký televízny kanál NBC News s odvolaním sa na zdroje už skôr informoval, že administratíva amerického prezidenta je rozdelená v otázke riešenia konfliktu na Ukrajine. Časť Trumpovho tímu obhajuje nátlak na Moskvu, aby zastavila postup Ruska, čo je myšlienka podporovaná okrem iného Kelloggom a poradcom pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom. Sú však aj takí, ktorí obhajujú znižovanie pomoci Ukrajine. NBC nešpecifikuje, kto z Trumpovho tímu túto myšlienku podporuje.

Trumpovi poradcovia mu ešte v lete predložili rôzne plány na riešenie konfliktu na Ukrajine. Kelloggova iniciatíva počítala s tým, že Kyjev dostane viac zbraní len pod podmienkou, že sa začnú mierové rokovania. Washington mal zároveň varovať Moskvu, že USA zvýšia objem pomoci Ukrajine, ak ruská strana odmietne viesť dialóg. Trump po nástupe do úradu vo svojom druhom funkčnom období pohrozil zavedením ciel a sankcií na všetko, čo Rusko dodáva Spojeným štátom, pokiaľ Moskva nebude súhlasiť s dohodou. Začiatkom februára Trump navrhol výmenu pomoci Kyjevu za vzácne kovy a ďalší tovar, ktorý by Ukrajina mohla ponúknuť. Zelenskyj uviedol, že Kyjev je otvorený spoločnej ťažbe nerastov.

Pozície Ukrajiny a Ruska
Ukrajina pred časom trvala na realizácii „mierového vzorca“, ktorý predpokladal stiahnutie ruských vojsk k hraniciam z roku 1991. Diskutovalo sa o Kryme, „DĽR“, „ĽĽR“, Záporožskom a Chersonskom regióne, ktoré boli začlenené do Ruska v rokoch 2014 a 2022 na základe výsledkov „referenda“, ktoré sa tam konalo. Neskôr Zelenskyj pripustil možnosť rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za predpokladu, že USA a EÚ poskytnú bezpečnostné záruky. Vyjadril tiež dôveru v návrat stratených území diplomatickou cestou po skončení nepriateľských akcií a inváziu ukrajinského vojenského personálu do Kurskej oblasti označil za „silný tromf“ v rokovaniach.

V lete 2024 Putin navrhol pre prímerie a začatie rokovaní tieto podmienky: stiahnutie ukrajinských jednotiek z Donbasu, Záporožia a Chersonu, uznanie stratených regiónov ako súčasť Ruska (samozrejme aj Krymu), zabezpečenie nejadrového a nezúčastneného štatútu Ukrajiny a zrušenie medzinárodných sankcií proti Rusku. Zelenskyj považoval túto iniciatívu za ultimátum. Trump priznal, že je nereálne vrátiť Ukrajine stratené územia a celý svet bude nasledovať jeho príklad, argumentoval Mike Waltz, poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť.