Izrael zrejme ponechá na juhu Libanonu rozmiestnených svojich vojakov aj po tom, čo vyprší lehota na ich stiahnutie stanovená v novembrovej dohode o prímerí s libanonským hnutím Hizballáh. V tejto veci však ešte musí rozhodnúť izraelský bezpečnostný kabinet. S odvolaním sa na vysokopostaveného predstaviteľa Izraela to dnes napísal spravodajský server Ynet.

Podľa správy izraelského serveru sa bezpečnostný kabinet (užšie vládne grémium, v ktorom zasadajú hlavne šéfovia silových ministerstiev) na zasadnutí, ktoré sa vo štvrtok 23. januára 2025 pretiahlo až do večerných hodín, oboznámil so situáciou na juhu Libanonu. Nedospel však k dohode, či odporučiť vláde, aby vydala pokyn na stiahnutie jednotiek z juhu Libanonu, alebo sa usilovať o predĺženie termínu na ich odchod o 30 dní.

Dohoda o prímerí, ktoré začalo platiť 27. novembra 2024, stanovuje, že izraelská armáda do 26. januára 2025 opustí južný Libanon a z pohraničia sa stiahne aj Hizballáh, a síce na sever za rieku Lítaní. V oblasti má potom operovať len libanonská armáda a jednotky OSN. Podľa štvrtkových správ izraelských médií Izrael požiadal Spojené štáty, aby si mohol udržať vojenskú prítomnosť v pohraničí o 30 dní dlhšie s odôvodnením, že sa tu libanonská armáda rozmiestňuje príliš pomaly, čo Hizballáhu umožňuje preskupiť svoje sily.

Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ Izraela serveru Ynet pred zasadnutím kabinetu povedal, že podľa jeho názoru sa armáda z oblasti do nedele nestiahne v plnom rozsahu a ponechá svoje jednotky v niektorých konkrétnych lokalitách. Zdôraznil však, že ak tak urobí, bude to v plnej koordinácii s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Spravodajský server Walla medzitým napísal, že Izrael zatiaľ nedostal k predĺženiu svojej vojenskej prítomnosti v Libanone od Spojených štátov zelenú a že rokovania stále prebiehajú. Izraelský armádny rozhlas vo štvrtok uviedol, že vláda nového amerického prezidenta Trumpa je predĺženiu lehoty naklonená menej ako administratíva jeho predchodcu Joea Bidena a že žiada úplné stiahnutie izraelských jednotiek z Libanonu do nedele podľa súčasnej dohody. Veľvyslanec Izraela v USA Michael Herzog však vyjadril nádej, že Washington na predĺženie lehoty nakoniec kývne.

Dlhoročný konflikt medzi Izraelom a Iránom podporovaným šíitskym hnutím Hizballáh, ktoré je dlhodobo najmocnejšou vojenskou silou v Libanone a má zastúpenie aj v libanonskej vláde a v parlamente, sa vyostril v októbri 2023 po teroristickom útoku palestínskeho hnutia Hamas na Izrael, nasledovanom izraelskou ofenzívou v Pásme Gazy. Hizballáh začal od predvlaňajšieho októbra takmer denne ostreľovať izraelské územie, zatiaľ čo izraelská armáda bombardovala pozície hnutia na juhu Libanonu. Vlani v septembri potom Izrael výrazne zosilnel letecké útoky proti Hizballáhu a rozšíril ich na takmer celý Libanon vrátane južného predmestia Bejrútu. Podľa libanonskej vlády pri nich zomreli aj stovky civilistov. V októbri potom Izrael začal aj pozemnú operáciu v libanonskom pohraničí.