„Vyslanie dôstojníkov z našich ozbrojených síl na Ukrajinu, aby pochopili, čo sa stalo, ako sa bojovalo, aké ponaučenie si treba vziať, by armáde, námorníctvu a letectvu pomohlo poučiť sa. Myslím, že by to bolo veľmi užitočné“. Toto je vyhlásenie ministra obrany Guida Crosetta na okraj ceremoniálu inaugurácie nového veliteľa Covi (Comando di Vertice Interforce – Spoločné veliteľstvo), generála Giovanniho Maria Iannucciho. Informoval o tom taliansky denník Il Giornale.

Minister Crosetto povedal:
Porozumieť tomu, čo sa stalo, vidieť, ako sa vyvíjali útoky na Ukrajinu, môže byť tiež užitočné pri príprave, poučiť sa od tých, ktorí za posledné tri roky čelili útokom dronov, lietadiel, námorným a pozemným útokom: pravdepodobne najlepší spôsob, ako to urobiť, ak by to bolo možné urobiť bezpečne a samozrejme s parlamentným povolením. Niekoľko týždňov pred uplynutím treteho roku vojny na Ukrajine je už každému jasné, že tento konflikt priniesol novú taktiku určenú novými typmi zbraní, akými sú námorné a letecké drony, ale predovšetkým ukázal, ako bojovať proti modernému konvenčnému konfliktu. Konflikt, ktorý mal byť v porovnaní s tými z minulosti úplne iný: Obrnené sily boli napríklad výrazne zmenšené práve preto, že mnohí verili, že tank je už zastarané vozidlo vzhľadom na pokrok dosiahnutý v oblasti protitankových raketových systémov.

Táto vojna tiež ukázala, ako národ prakticky bez námorníctva, Ukrajina, dokázal najprv zadržať a potom zatlačiť jednu z najmocnejších flotíl na svete, ruskú, ktorá sa dnes – aj vzhľadom na zatvorený Bosporský prieliv a Dardanely vďaka Konvencii z Montreux – ocitá vážne narušená v schopnostiach obojživelných útokov a schopnostiach kontroly nad morom. Asymetrický námorný konflikt vedený Ukrajinou z dôvodu vyššej moci sa v budúcnosti určite preštuduje vo vojenských príručkách a predovšetkým sa bude študovať použitie námorných dronov, ktoré Kyjev počas týchto troch rokov vo veľkom nasadil.

Podobne budeme študovať – v skutočnosti sa to už skúma – ako sa brániť pred týmto novým typom námornej, pozemnej alebo leteckej hrozby. Vyslanie „vojenských poradcov“ ako pozorovateľov „do terénu“ by preto bezpochyby bolo rozumným rozhodnutím v kontexte zlepšovania informovanosti o moderných konfliktoch: vidieť na vlastné oči, ako bojujú Ukrajinci (ale najmä Rusi), by bola jedinečná skúsenosť, ktorá by sa preniesla na všetky kádre talianskych ozbrojených síl, čo by prispelo k zlepšeniu ich vojnových kvalít.

Očividne by to nebolo ľahké rozhodnutie vzhľadom na celý rad dôsledkov: na politickej úrovni by to otvorilo ďalší front pre ruskú propagandu, čo by jej umožnilo získať väčšiu oporu v tvrdom jadre nášho pacifizmu, ktorý často a ochotne vedie k proruským náladám; okrem toho by naši vojaci boli priamo vystavení nepriateľskej paľbe a považovali by sa za legitímne ciele, pretože by boli prítomní v krajine vo vojne bez toho, aby boli pod záštitou neutrálneho nadnárodného orgánu, akým je OSN.
Čo by sa stalo, keby boli naši vojaci zranení alebo zabití? Bolo by na Taliansku, aby sa rozhodlo, či nejakým spôsobom zareaguje alebo nie, pričom reakcia by mala byť primeraná, ale bez spustenia eskalácie hodnej „článku 5“ Severoatlantickej zmluvy. Naši vojaci by však mali byť nejakým spôsobom chránení, aby z nich neboli pre Rusko vysoko hodnotné ciele. V podobnom scenári je ťažké vymyslieť adekvátnu formu ochrany. Najlepšou ochranou by azda bola absolútna mlčanlivosť, dokonca konať a pohybovať sa inkognito na ukrajinskom území a zároveň si byť vedomý všetkých rizík spojených so zabitím, zranením, v horšom prípade zajatím. Myšlienka, ako už bolo spomenuté, je však rozumná: podobné skúsenosti sa v minulosti zbierali aj v iných konfliktoch (Vietnam, Kórea…) a nevylučujeme, že na Ukrajine sú už prítomní „vojenskí poradcovia“ z iných krajín NATO v úlohe pozorovateľov od začiatku prebiehajúceho konfliktu.