Rusko chce na Ukrajine stabilný mier, nie iba prímerie, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin pred koncom štvrtkovej výročnej tlačovej konferencie v Moskve, ktorá trvala štyri a pol hodiny.
„Nechceme prímerie, chceme mier: dlhodobý, trváci a so zárukami pre Rusko a jeho občanov. Ako tieto záruky získať? To je ťažká otázka. Ale vo všeobecnosti sa môžeme pokúsiť získať ich,“ povedal ruský prezident. Dodal, že Rusko je pripravené na rokovania a kompromisy, Ukrajina však rokovať odmieta.
Foto: TASR/AP, Gavriil Grigorov
„Politika je umenie kompromisu. A my sme vždy hovorili, že sme pripravení rokovať a robiť kompromisy. Ide len o to, že druhá strana – v doslovnom aj prenesenom zmysle slova – odmietla rokovať, zatiaľ čo my sme na to vždy pripravení,“ odpovedal Putin na otázku jedného z amerických novinárov o vôli Ruska dosiahnuť kompromis v kontexte konfliktu na Ukrajine.
Čítajte aj Rutte: Západ by sa mal zamerať na to, aby sa Ukrajina dostala do pozície sily
Putin tiež uviedol, že Ukrajine sa „čoskoro minú ľudia, ktorí sú ochotní bojovať“. Prízvukoval, že Rusko mohlo podniknúť inváziu na Ukrajinu „omnoho skôr“.
Rusko je podľa neho ochotné podpísať mierovú dohodu s akýmikoľvek legitímnymi predstaviteľmi Ukrajiny, jej terajšie vedenie však za legitímne nepovažuje. Moskva je pripravená rokovať o Ukrajine bez predbežných podmienok, ale na základe predchádzajúcich dohôd a aktuálnej situácie, dodal.
Atentát na Igora Kirillova
Putin priznal aj zlyhania ruských bezpečnostných zložiek v súvislosti s utorkovým atentátom na veliteľa jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl Igora Kirillova, ktorý zahynul spolu so svojím asistentom pri výbuchu v Moskve. Atentát podľa zdroja zo Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU) vykonali ukrajinskí agenti. Samotná SBU označila Kirillova za vojnového zločinca.
Foto: TASR/AP
Putin zároveň podotkol, že Rusko umožňuje americkým médiám slobodne pracovať na území krajiny, ruskí novinári sú však, naopak, v USA prenasledovaní.
Čítajte aj NATO prevzalo od USA koordináciu západnej vojenskej pomoci pre Ukrajinu
Vyjadril tiež presvedčenie, že požiadavky Ruska voči spoločnosti Google a iným západným platformám, ktoré „nie sú v súlade s ruskými zákonmi a využívajú svoje kapacity na politické účely, sú spravodlivé“.
Rusko a Čína podľa šéfa Kremľa stoja bok po boku, čo je „kľúčovým pilierom stability“ v globálnych záležitostiach. Čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga nazval svojím priateľom.
Rusko a Sýria
Rusko podľa Putina v Sýrii neutrpelo žiadnu porážku, pretože tam „bojovalo proti terorizmu“.
Podľa Putina bolo zo Sýrie po nedávnom zvrhnutí tamojšieho režimu popri prezidentovi Bašárovi Asadovi a jeho rodine údajne evakuovaných aj 4000 iránskych bojovníkov. Rusko aj Irán podporovali Asadov režim niekoľko desaťročí.
Foto: SITA/AP, Leo Correa
Putin zároveň uviedol, že nevie, či Asad vie niečo o americkom novinárovi Austinovi Ticeovi, ktorý sa v Sýrii stratil ešte pred 12 rokmi, prisľúbil však, že sa Asada naňho opýta. Zároveň vyjadril zámer ponechať ruské vojenské základne na území Sýrie.
Najväčší zisk z udalostí v Sýrii má podľa Putina Izrael. Najvyšší ruský predstaviteľ v tejto súvislosti odsúdil akékoľvek obsadzovanie sýrskeho územia vrátane Golanských výšin, píše TASS.
Putin počas výročnej tlačovej konferencie odpovedal na otázky občanov, ako aj zástupcov regionálnych i zahraničných médií. Medzi nimi boli aj zástupcovia čínskej tlačovej agentúry Sin-chua či americkej stanice CNN. Otázky občanov sa týkali najmä zvyšovania cien a sociálnej politiky. Novinári sa zas častejšie pýtali na priebeh konfliktu na Ukrajine, obranu a medzinárodné záležitosti, dodáva TASS.