Ruská služba BBC pokračovala v sumári postojov k ruskej vojne na Ukrajine zo strany USA, Číny a zvyšku sveta, vrátane európskych krajín.
USA: Všetci čakajú na plán Donalda Trumpa
Pozícia USA bude kľúčová v každom scenári konca vojny – preto boli výsledky prezidentských volieb tak pozorne sledované v Kyjeve aj v Moskve. Donald Trump sa v januári ujme funkcie prezidenta Spojených štátov. Počas svojej kampane opakovane hovoril, že by mohol ukončiť konflikt pred svojou inauguráciou a dokonca zastaviť vojnu do 24 hodín. Od svojho volebného víťazstva ani on, ani jeho okolie ešte nepredložili konkrétny plán urovnania situácie. Jeho kontúry však možno pochopiť vďaka únikom v médiách a od kandidátov do Trumpovho tímu, ktorých pozval pracovať do Bieleho domu a iných rezortov.
Čítajte viac Trump a Scholz diskutovali o obnovení mieru v Európe
Ešte v lete agentúra Reuters napísala o pláne, ktorý vypracovali generál vo výslužbe Keith Kellogg a Fred Fleitz, Trumpovi poradcovia a členovia Bezpečnostnej rady počas jeho prezidentovania. Okrem iného navrhli zbaviť Ukrajinu podpory, kým nebude súhlasiť s rokovaniami s Ruskom. Ak by Rusko odmietlo, navrhli pohroziť Moskve zvýšenou podporou pre Kyjev. Plán zahŕňal zmrazenie konfliktu pozdĺž existujúcej línie kontaktu. Fleitz vtedy povedal, že Trumpovi sa plán páči, hoci nesúhlasil s „každým jeho slovom“. Trump 27. novembra 2024 oznámil, že na post osobitného vyslanca USA pre Ukrajinu vymenuje Keitha Kellogga, generálporučíka vo výslužbe, ktorý Trumpovi predložil plán na ukončenie vojny s Ruskom. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR. Kellogg (80 r.) v prvej Trumpovej vláde v rokoch 2017 – 2021 pôsobil ako vedúci kancelárie Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť aj ako poradca vtedajšieho viceprezidenta Mikea Pencea.
Čítajte viac Poradcovia Donalda Trumpa predstavili svojrázny plán na mier na Ukrajine
Po tom, čo Trump vyhral voľby, materiál o podrobnejších diskusiách v jeho tíme zverejnil Wall Street Journal. Noviny zdôraznili, že okolie budúceho prezidenta diskutuje o viacerých scenároch. Ale obmedzujú sa na opustenie princípu súčasnej administratívy podporovať Ukrajinu „tak dlho, ako to bude potrebné“. Po Trumpovom zvolení Trumpov syn na sociálnych sieťach žartoval, že Zelenskyj čoskoro príde o výhody. Návrhy majú ešte jeden spoločný znak, tvrdí WSJ: všetky navrhujú zmrazenie na fronte na existujúcich pozíciách a aspoň dočasné odmietnutie prijatia Ukrajiny do NATO.
Čítajte viac Financial Times: Ukrajina vypracovala dva body víťazného plánu špeciálne pre Trumpa
Z formálneho hľadiska Bidenova administratíva tiež nesúhlasila so schválením ukrajinskej žiadosti o vstup do aliancie. Po návšteve ukrajinského prezidenta vo Washingtone americké médiá napísali, že Biely dom pristupoval k Zelenského plánu víťazstva „skepticky“. Le Monde zároveň pred prezidentskými voľbami napísal, že postoj USA k pozývaniu Kyjeva do NATO sa prinajmenšom začal meniť a Washington už voči tejto otázke nemá zásadné výhrady. Zvolením Trumpa je prijatie Ukrajiny do aliancie oveľa menej pravdepodobné, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného ukrajinského predstaviteľa. WSJ tvrdí, že jeden z plánov, o ktorých Trumpov tím momentálne diskutuje, zahŕňa odmietnutie Kyjeva vstúpiť do aliancie v nasledujúcich 20 rokoch. Výmenou za to budú Spojené štáty naďalej Ukrajine poskytovať zbrane na odstrašenie Ruska. Rovnaký plán predpokladá, že sa strany dohodnú na vytvorení demilitarizovanej zóny, v ktorej budú rozmiestnené európske mierové jednotky.
Čítajte viac Americký senátor Rubio: Vojna na Ukrajine sa skončí rokovaniami
To, že sa Biely dom bude usilovať o čo najrýchlejšie ukončenie vojny, naznačujú aj kandidáti vybraní na posty v zahraničnej politike. Trump ponúkol senátorovi Marcovi Rubiovi post šéfa ministerstva zahraničiných vecí. Rubio, hoci v minulosti nazval Putina „gangsterom“, v posledných mesiacoch povedal, že vojna na Ukrajine sa dostala do patovej situácie a treba ju ukončiť. Trump nominoval na post šéfky Národného spravodajstva Tulsi Gabbardovú, ktorá označila obavy Ruska z členstva Ukrajiny v NATO za „legitímne“ a kritizovala Bidena za vojenskú pomoc Kyjevu. Kongresman Mike Waltz bude poradcom pre národnú bezpečnosť v budúcej Trumpovej administratíve. Odsúdil ruskú inváziu, no na jar bol jedným z tých republikánov, ktorí hlasovali proti poskytnutiu finančnej a vojenskej pomoci Kyjevu.
Čítajte viac Putin berie vážne Trumpove vyjadrenia o ukončení vojny na Ukrajine
Vladimir Putin povedal, že Trumpova túžba ukončiť vojnu „si zaslúži pozornosť“. Ukrajinská služba BBC podrobne hovorila o tom, ako sa Kyjev pozerá na vyhliadky mierových rokovaní po zvolení Trumpa. Na jednej strane ukrajinské úrady dúfajú, že počas posledných mesiacov vlády Joea Bidena získajú čo najviac. Na druhej strane už nadväzujú kontakty s novou administratívou.
Čítajte viac Zelenskyj: Navrhujeme, aby sa partneri vyjadrili, ako vidia koniec vojny
Európa: Ukrajine je sľúbená podpora, ale každý má iný názor na to, ako ukončiť vojnu
Európski spojenci Ukrajiny neprišli so svojimi plánmi na mierové urovnanie. Formálne stanovisko EÚ je takéto: len Kyjev rozhodne, ako a kedy bude rokovať s Moskvou, a Európa medzitým podporí Ukrajinu peniazmi, zbraňami a sankčným tlakom na Rusko. Pokiaľ ide o konkrétne scenáre ukončenia vojny, názory krajín sa výrazne líšia. Spomedzi spojencov Kyjeva zaujíma najkonzervatívnejšiu pozíciu Nemecko – po Spojených štátoch je druhým najväčším poskytovateľom pomoci Ukrajine. Nemecký kancelár Olaf Scholz namieta proti vstupu Ukrajiny do NATO, pretože sa obáva priameho konfliktu medzi Alianciou a Ruskom. Tento postoj nezmenil ani po tom, čo Rusko použilo na Ukrajine raketu Orešnik a pohrozilo, že zasiahne Európu. Naopak, Scholz zopakoval, že Európa sa musí všetkými prostriedkami vyhýbať eskalácii vojny.
Čítajte viac Telefonický rozhovor Scholza s Putinom
Navyše v polovici novembra Scholz prvýkrát po takmer dvoch rokoch telefonicky hovoril s Vladimirom Putinom. Berlín uviedol, že kancelár vyzvala Putina, aby rokoval s Kyjevom s cieľom „nastoliť spravodlivý a trvalý mier“. Putin podľa vyhlásenia Kremľa povedal Scholzovi, že mierové rokovania by sa mali viesť „na základe nových územných skutočností“. Volodymyr Zelenskyj nazval tento rozhovor otvorenou Pandorinou skrinkou a zopakoval, že podľa ukrajinských úradov sa Rusko neusiluje o mier, ale hľadá len oddych, aby potom pokračovalo vo vojne. Scholzov postoj k ukončeniu vojny je dôležitý, no vo februári po rozpade koalície čakajú kancelára predčasné voľby. V iných európskych metropolách sa názory na to, ako presne pomôcť Kyjevu a ukončiť vojnu, líšia.
Čítajte viac Ministri obrany krajín G7 podporujú „nezvratnú cestu“ Ukrajiny k úplnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v NATO
V Paríži verejne hovorili o podpore „plánu víťazstva“. Maďarsko požaduje okamžité začatie rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom. Británia sľubuje Ukrajine pomoc, aj keď Spojené štáty znížia dodávky a financovanie, a verejne podporuje neochotu Kyjeva diskutovať o vzdaní sa svojich území. Navyše, hoci Londýn verejne neoznámil rozhodnutie povoliť ukrajinským ozbrojeným silám používať rakety Storm Shadow s dlhým doletom na zasiahnutie cieľov vo vnútri Ruska, v praxi sa to už deje.
Čítajte viac Viktor Orbán zverejnil svoj list Charlesovi Michelovi na internete
Jeden z hlavných podporovateľov Ukrajiny v Európe, český prezident Petr Pavel, zároveň v posledných mesiacoch opakovane hovoril, že dosiahnutie „100% spravodlivého mieru“ pre Ukrajinu (teda vrátenie všetkých území a zaplatenie reparácií ) je sotva možné. Pavel, bývalý generál NATO, povedal, že Ukrajina by sa mala vyrovnať s tým, že po skončení vojny zostane časť jej území aspoň „dočasne“ pod ruskou kontrolou. Podľa WSJ v posledných týždňoch, vzhľadom na eskaláciu útokov na Ukrajinu a postup ruskej armády na Donbase, v Európe rastie počet krajín, ktoré súhlasia s Trumpovým plánom dosiahnuť mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom.
Čítajte viac Kuleba: Ak Rusko vyhrá na Ukrajine, prehrá aj Západ
Zvyšok sveta: Peking vystupuje za všetko dobré proti všetkému zlému, spolu s globálnym juhom
Dianie na Ukrajine pozorne sledujú aj ďalšie krajiny. Niektoré sa snažia aktívne podieľať na riešení konfliktu a dokonca ponúkajú Rusku a Ukrajine vlastné plány. Ako napríklad zistila agentúra Bloomberg, turecký prezident Recep Erdogan má svoje vlastné návrhy. Turecko je možno jedinou členskou krajinou NATO, ktorá udržiava blízke vzťahy s Moskvou. Za sprostredkovania Ankary bola po začiatku vojny uzavretá jedna z mála dohôd medzi Moskvou a Kyjevom – dohoda o obilí. Erdogan sa chystal oznámiť svoj plán na práve konanom samite G20, napísal Bloomberg. Plán podľa agentúry počíta so zmrazením vstupu Ukrajiny do NATO na 10 rokov (výmenou za to by mal Kyjev dostať vojenské zásoby) a vytvorením demilitarizovanej zóny vo východnej časti Donbasu s rozmiestnením kontingentu mierových síl. Turecké úrady navrhujú odložiť otázku vlastníctva anektovaných území a namiesto toho sa zamerať na prímerie. Nie je jasné, či Ankara predložila tento plán ruskej a ukrajinskej strane; turecké úrady jeho existenciu popierajú.
Čítajte viac Sikorski: Čína by mohla byť kľúčovým hráčom v ukončení vojny na Ukrajine
Čína a Brazília majú svoj vlastný plán – týmto krajinám sa už okolo neho podarilo zostaviť rozsiahlu koalíciu. Koncom septembra tieto štáty v koalícii so štátmi globálneho Juhu (Kyjev a Moskva sa ich od začiatku vojny snažili získať na svoju stranu) vytvorili platformu „Priatelia mieru“. Skupinové stretnutie sa konalo na okraj Valného zhromaždenia OSN – k Číne a Brazílii sa pripojili zástupcovia ďalších 17 štátov vrátane Egypta, Indonézie, Juhoafrickej republiky, Mexika a Zambie. Stretnutie sledovali zástupcovia troch európskych krajín – Švajčiarska, Francúzska a Maďarska. Samotný plán, ktorý tvoril základ platformy, pozostáva zo šiestich bodov: zastavenie nepriateľských akcií, usporiadanie mierovej konferencie, humanitárna pomoc a výmena vojnových zajatcov, vzdanie sa používania zbraní hromadného ničenia a útokov na jadrové zariadenia a zabezpečenie stability globálnych dodávok.
Čítajte viac Lavrov schvaľuje čínsky plán na mierový summit pre Rusko a Ukrajinu
V záverečnom komuniké po stretnutí (pripojili sa aj Alžírsko, Kazachstan, Turecko a ďalší) sa uvádza, že krajiny vyzývajú na dodržiavanie Charty OSN a rešpektovanie územnej celistvosti štátov, no zároveň rešpektovanie „oprávnených obáv štátov.“ Vzhľadom na to, že Vladimír Putin vysvetlil potrebu invázie na Ukrajinu a anektovania jej území práve „oprávnenými obavami“ z možnej agresie, nie je jasné, ako by takýto plán mohol strany zmieriť. Ruská strana reagovala na čínsko-brazílsku iniciatívu pozitívne. Jurij Ušakov, asistent Vladimira Putina pre otázky zahraničnej politiky, uviedol, že hlavy štátov rokovali o jej ustanoveniach na summite BRICS v Kazani (teda bez účasti v Kyjeve) koncom novembra. Volodymyr Zelenskyj tento plán nazval „deštruktívnym“. „Ako môžete ponúknuť svoju iniciatívu bez toho, aby ste sa nás na čokoľvek spýtali? Naopak Rusko reagovalo: „Podporujeme túto iniciatívu!“ Zelenskyj bol rozhorčený: "Nie sme blázni! Na čo je toto divadlo?
Najjednoduchším, ale zdá sa zatiaľ neprichádzajúcim do úvahy, riešením by bolo ukončenie bojovej činnosti zo strany agresora – Ruska. Putin sa však zatiaľ na základe svojich poznatkov domnieva, že sa nachádza v silnejšej pozícii, ako Ukrajina. Navyše jej vojenská podpora zo strany západných krajín nie je ideálna a v budúcom období dokonca neistá, minimálne nedostatočná. Zatiaľ sa nikomu nepodarilo presvedčiť ruského prezidenta ani len rozmýšľať o mierových rokovaniach. Trvá na svojom: vydobyté si nedáme. Ukrajina tiež tvrdí: svoje (aj keď dočasne okupované) si nedáme. Východisko z tejto situácie je v nedohľadne, aj keď vojna trvá už skoro tri roky.