Vo vojne Ruska proti Ukrajine bol zaznamenaný ďalší kritický bod. V reakcii na povolenie Spojených štátov, že Kyjev môže uskutočňovať útoky na veľké vzdialenosti na území Ruska ich zbraňami, Moskva použila na Ukrajine novú balistickú strelu a pohrozila údermi proti Európe. Ruská armáda postupuje v Donbase, ako aj v Kurskej oblasti – s pomocou armády KĽDR. To všetko sa deje v predvečer návratu Donalda Trumpa do prezidentského úradu Spojených štátov. Na tomto pozadí sa čoraz viac hovorí o možných mierových rokovaniach medzi Moskvou a Kyjevom. Ruská služba BBC sumarizuje, ako účastníci vojny a ich hlavní spojenci vidia scenáre ukončenia konfliktu a ako sa ich pozície v poslednej dobe zmenili.
Čítajte viac Lavrov: Sme stále veľmi ďaleko od politického a diplomatického urovnania krízy na Ukrajine
Rusko: Putin žiada uznať anexiu území a neprijať Kyjev do NATO
Ruský prezident Vladimir Putin toto leto vyjadril svoje požiadavky na začatie mierových rokovaní. Podmienky sú:
- Ukrajina musí úplne stiahnuť jednotky z okupovaných oblastí Doneck, Luhansk, Záporožie a Cherson v rámci svojich administratívnych hraníc. To znamená, že nehovoríme len o ukrajinských územiach obsadených Ruskom, ale aj o územiach ovládaných Kyjevom (napríklad mestá Cherson a Záporožie);
- Kyjev sa musí oficiálne vzdať svojich plánov na vstup do NATO – to znamená súhlasiť s neutrálnym štatútom;
- Štatút Krymu, Sevastopolu a anektovaných území na východnej Ukrajine ako Ruska by mal byť stanovený v medzinárodných zmluvách;
- Sankcie proti Rusku musia byť zrušené.
Čítajte viac Putin: Všetky stanovené ciele budú dosiahnuté
Putin povedal, že ak budú tieto podmienky splnené, Moskva je pripravená zasadnúť za rokovací stôl „aj zajtra“. Sľúbil, že vydá príkaz na zastavenie paľby v okamihu, keď Kyjev začne sťahovať svoje jednotky. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil Putinov návrh za ultimátum.cV niektorých otázkach sa tento postoj líši od pôvodných požiadaviek Kremľa. Od samého začiatku vojny ruské úrady hovorili o cieľoch tzv. „špeciálnej vojenskej operácie“ veľmi vágne: najčastejšie sa medzi nimi spomínali denacifikácia, demilitarizácia a ochrana obyvateľov Donbasu.
Čítajte viac Lavrov označil víťazstvo Ruska za jediný spôsob, ako viesť dialóg so Západom
Nedávno však novinári z investigatívnej redakcie Sistema našli a zverejnili prvé návrhy Ruska na mierovú zmluvu s Ukrajinou: Moskva ich krátko po začatí invázie poslala do Kyjeva. Medzi ne patrí zníženie stavu armády na 50 000 osôb (to je päťkrát menej, ako mala Ukrajina pred rokom 2022), zníženie počtu zbraní na úroveň nižšiu ako v susednom Bielorusku, zrušenie všetkých zákonov o dekomunizácii, uznanie ruského jazyka za štátny jazyk. To znamená, že v tom čase Rusko rátalo s úplnou kapituláciou Ukrajiny a pravdepodobne aj so zmenou moci v tejto krajine. Teraz sa to už verbálne nespomína (aj keď nemožno vylúčiť, že ak sa začnú rokovania, samozrejme, Rusko bude požadovať redukciu ukrajinskej armády). Okrem toho Rusko teraz trvá na uznaní ruskom okupovaných území za ruské. Na začiatku vojny a počas rokovaní v Istanbule Rusko ešte formálne neanektovalo ukrajinské regióny a súhlasilo s odložením diskusie o ich štatúte.
Čítajte viac Medvedev: Prestaneme, až keď to budeme považovať za prijateľné
Napriek tomu, že Putin neustále hovorí o svojej pripravenosti začať rokovania, v skutočnosti vyzerá obraz trochu inak. Ruské jednotky postupujú v oblasti Donbas a Kursk (Telegraph napísal, že Putin chce znovu dobyť územia v tejto oblasti pred inauguráciou Donalda Trumpa). A 21. novembra Rusko použilo proti Ukrajine novú balistickú raketu stredného doletu Orešnik, pričom Putin pohrozil, že v budúcnosti by mohli byť útoky takýmito zbraňami vykonané aj proti krajinám NATO. To všetko skôr naznačuje, že Rusko je zatiaľ pripravené bojovať a neusiluje o rokovania za každú cenu.
Čítajte viac Šéf nemeckej spravodajskej služby: Rusko sa pripravuje na vojnu so Západom
Ukrajina: Zelenskyj žiada o podporu „víťazného plánu“ na zlepšenie postavenia Kyjeva
Postoj Ukrajiny k rokovaniam s Ruskom sa niekoľkokrát zmenil. Na začiatku vojny Kyjev súhlasil s dialógom s ruskou delegáciou. V polovici roku 2022 sa však tento kontakt prerušil a Zelenskyj čoskoro podpísal rozhodnutie o nemožnosti rokovaní s Vladimírom Putinom. No v posledných mesiacoch ukrajinský prezident čoraz častejšie hovorí, že vojnu možno ukončiť diplomatickým urovnaním – ale len pod podmienkou, že spojenci dostanú Ukrajinu do výhodnej vyjednávacej pozície. Tieto návrhy z Kyjeva sa nazývajú „víťazný plán" Volodymyra Zelenského. Predstavil ich túto jeseň. Je v ňom päť hlavných ustanovení:
- Ukrajina by mala dostať formálne pozvanie do NATO;
- Posilnenie ukrajinskej obrany. Západní spojenci by mali zrušiť obmedzenia pre útoky na ruské územie zbraňami s dlhým doletom, poskytnúť Ukrajine spravodajské informácie v reálnom čase a posilniť ukrajinský systém protivzdušnej obrany;
- Ukrajina by mala na svojom území hostiť „komplexný nejadrový strategický odstrašovací balík“ potrebný na potlačenie ruskej hrozby;
- Spoločné využívanie ekonomických zdrojov Ukrajiny (napríklad nerastných surovín) so západnými krajinami a posilnenie sankcií proti Rusku;
- Využitie ukrajinskej armády na nahradenie určitých častí amerického kontingentu v Európe po skončení vojny.
Čítajte viac Zelenskyj predstavil Najvyššej rade Ukrajiny plán víťazstva
Podľa plánu Kyjeva splnenie všetkých týchto podmienok prinúti Rusko sadnúť si za rokovací stôl. Jedna z nich sa už čiastočne naplnila – Spojené štáty povolili ukrajinskej armáde nálety ďalekonosnými zbraňami na ruské územie. Tieto údery sa už vykonávajú – Rusko to považovalo za eskaláciu konfliktu a zmenilo svoju jadrovú doktrínu. V ďalších bodoch sa spojenci nezhodujú. Financial Times tvrdili, že posledné dva body plánu napísala Zelenského administratíva v spolupráci s republikánmi s ohľadom na víťazstvo Donalda Trumpa, ktorému je blízka téma zníženia vojenskej podpory pre Európu zo strany Spojených štátov. Ako vyplýva z „plánu víťazstva“, Kyjev nesúhlasí ani so zrieknutím sa vstupu do NATO, ani so vzdávaním sa svojich území. FT napísal, že ukrajinské orgány v skutočnosti diskutujú o formálnom (nie však zákonnom) odmietnutí návratu území vojenskými prostriedkami výmenou za vstup do NATO a záruky.
Čítajte viac Komuniké z mierovej konferencie o Ukrajine podpísalo 80 krajín
Kyjevská rétorika z posledných týždňov skutočne naznačuje, že ukrajinské úrady už nepovažujú za možné vrátiť všetky územia z roku 1991 vojenskými prostriedkami. „Právne to neuznávame. Toto neprijímame. Na druhej strane chápeme, že ešte nemáme silu vrhnúť Putina späť na líniu z roku 1991 so zbraňou v ruke,“ povedal Zelenskyj v rozhovore pre Fox News. „Nemôžeme premrhať životy desaťtisícov našich ľudí, aby zomreli v záujme návratu Krymu… Chápeme, že Krym možno vrátiť diplomatickou cestou.“ Ide o významnú zmenu v Zelenského rétorike: donedávna hovoril, že žiadne rokovania o ukončení vojny nie sú možné, kým sa ruské jednotky úplne nestiahnu z územia Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.
Čítajte viac Podoľak vysvetlil, prečo je kompromis s Ruskom nemožný
Ako vidí Kyjev diplomatickú cestu, ktorá by pomohla dostať Rusko k rokovaciemu stolu? Prinajmenšom ukrajinské plány predtým zahŕňali pozvanie Moskvy na takzvaný mierový summit. Prvý sa konal vo Švajčiarsku toto leto a druhý sa mal konať v novembri. „Musia tam byť prítomní predstavitelia Ruska. Chápeme, že je veľmi ťažké ukončiť túto vojnu diplomaticky bez ruskej strany,“ povedal Zelenskyj v septembri. Programom mierového summitu by mal byť podľa Zelenského plánu „mierový plán“ s 10 bodmi, ktorý predstavil svetu už v roku 2022. Ide napríklad o zabezpečenie jadrovej, potravinovej a energetickej bezpečnosti, prepustenie väzňov (vrátane deportovaných detí), ako aj stiahnutie ruských jednotiek a vyplatenie reparácií za škody.
Čítajte viac Lavrov nie je naklonený účasti Ruska na druhom mierovom summite o Ukrajine
Ruská strana neprejavila záujem o účasť na summite. Na Ukrajine sa tiež o tom už hovorí menej: druhý mierový summit bol odložený na neurčito. Ale o jednotlivých bodoch plánu už možno prebiehajú rokovania. V októbri Financial Times napísali, že Ukrajina a Rusko rokujú o obnovení rokovaní o vzájomnom vzdaní sa útokov na energetické zariadenia. Sprostredkovateľom je Katar, ktorý ich začal pripravovať tesne po prvom mierovom summite. Rokovania sa zastavili počas invázie ukrajinskej armády do Kurskej oblasti. Oficiálne sa strany k faktu rokovaní nevyjadrujú. Ale Volodymyr Zelenskyj povedal, že zanechanie útokov na energetické zariadenia by mohlo byť prvým krokom ku koncu vojny. Vzhľadom na blížiaci sa príchod zimy je to pre Kyjev veľmi citlivá téma. Nie je jasné, v akom štádiu sú tieto rokovania, ale je zrejmé, že zatiaľ nepriniesli veľa výsledkov. V polovici novembra Rusko spustilo jeden z najväčších masívnych útokov na energetické zariadenia od začiatku vojny. Tie viedli k mnohohodinovým výpadkom prúdu po celej krajine.
Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že najviac k pravde je ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý vyhlásil, že k mieru politickou a diplomatickou cestou je ešte veľmi ďaleko. Ani po vojenskej stránke vojna zatiaľ nespeje ku koncu, obidve strany sa snažia pred blížiacimi sa rokovaniami ( ktoré určite nastanú, len sa zatiaľ nevie, kedy to bude) posilniť svoje pozície a myslia si, že práve tá druha strana je na konci síl, preto stačí už len nejaký čas vydržať.