V posledných dňoch sa najprv v novinách v arabskom jazyku a potom v ostatnej medzinárodnej tlači hovorilo o tom, ako Hamas a Fatah, dve hlavné palestínske politické sily, diskutujú o vytvorení akejsi palestínskej dočasnej vlády, ktorá by vládla v pásme Gazy po skončení vojny. Téma, čo bude ďalej, je veľmi dôležitá a vo všeobecnosti sa o nej hovorí už viac ako rok aj preto, že Izrael neobjasnil svoje zámery. O situácii na palestínskom území písal taliansky denník Il Post.
Čítajte viac Sullivan: Prímeriu v Pásme Gazy stojí v ceste Hamas, nie Izrael
Hamas je radikálna skupina, ktorá ovládala pásmo Gazy až do začiatku vojny a ktorá je zodpovedná za útok na Izrael zo 7. októbra 2023. Fatah je umiernenejšia skupina, ktorá vládne na Západnom brehu a dominuje Palestínskej národnej samospráve, palestínskej vláde uznávanej medzinárodným spoločenstvom. Hamas a Fatah sú vo vojne už desaťročia: tieto dve skupiny medzi sebou viedli občiansku vojnu v roku 2007 o kontrolu nad Pásmom Gazy, ktorú Hamas dokázal vyhrať vyhnaním Fatahu z regiónu. Odvtedy sú skupiny neustále v kontakte, no v skutočnosti sú rivalmi a nepriateľmi.
Čítajte viac Hamas a Fatah sa zhodli: Pásmo Gazy budú spravovať technokrati
Podľa zdrojov citovaných denníkom Wall Street Journal obe skupiny dosiahli dohodu, ktorá stanovuje, že po skončení vojny sa vytvoria dve entity: komisia pre obnovu a technokratická a apolitická vláda zložená z Palestínčanov, ktorá však nie je formálne spojená s Hamasom ani Fatahom. Toto riešenie by umožnilo obom skupinám udržať si určitý vplyv v Gaze a zároveň by im vyriešilo rôzne problémy.
Čítajte viac Po Sinvárovej smrti získavajú na význame pobočky Hamasu na Blízkom východe
Hamas sa, samozrejme, nemohol vrátiť k vláde v pásme Gazy, pretože to neprijali ani arabské krajiny, ani Spojené štáty a samozrejme ani Izrael. Fatah by teoreticky mohol získať medzinárodnú podporu – napríklad zo Spojených štátov – ale je tu problém, že medzi obyvateľmi Pásma Gazy nemá prakticky žiadnu legitimitu. S technokratickou vládou podporovanou navonok oboma skupinami by sa Hamas vyhol zániku a Fatah by mohol vstúpiť do Gazy z pozície autority. Ako je však zrejmé, tento typ dohody závisí od faktorov, ktoré ďaleko presahujú Hamas a Fatah.
Čítajte viac Izrael zabil Sinvára v Rafahu, narazil na neho náhodou
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu dlho tvrdil, že Izrael nedovolí ani Hamasu, ani Fatahu vládnuť v Pásme Gazy, a vláda odborníkov podporovaná jednou z týchto skupín mu pravdepodobne nebude vyhovovať. Izrael zatiaľ nezverejnil žiadne podrobné plány, kto a ako by mal po skončení vojny spravovať Pásmo Gazy. Pred niekoľkými mesiacmi, vo februári, Netanjahu rozoslal veľmi všeobecný návrh plánu, ktorý hovoril o potrebe demilitarizácie Gazy, vytvorení „nárazníkovej zóny“ v rámci celého pásma a ktorý poskytoval Izraelu právo prevziať kontrolu nad bezpečnosťou nielen pásma Gazy, ale aj celého Západného brehu Jordánu a východného Jeruzalema, t. j. území, ktoré by podľa mierových dohôd z minulých desaťročí patrili Palestínčanom.
Čítajte viac Hamas je pripravený na dlhú opotrebovaciu vojnu
Podľa tohto starého plánu mali pásmo Gazy spravovať miestni úradníci, ktorí neboli spojení s „krajinami alebo subjektmi, ktoré podporujú terorizmus“. Netanjahu nikdy nespomenul, koho mal na mysli, ale v mnohých vyhláseniach z posledných mesiacov povedal, že si neželá, aby Hamas alebo Fatah vládli Pásmu. V nasledujúcich mesiacoch médiá zverejnili ďalšie plány alebo hypotézy predložené v rámci izraelskej administratívy o budúcnosti Gazy. Hovorilo sa napríklad o možnosti vytvorenia „bublín“, teda o rozdelení pásma Gazy na oblasti, do ktorých má prístup civilné obyvateľstvo, a vojenské oblasti, v ktorých by mala izraelská armáda voľnú ruku. Čiastočne sa to už deje v severnom pásme Gazy, kde sa izraelská armáda snaží násilne evakuovať všetkých civilistov a kde sa nezdá, že by ich chceli v blízkej dobe vrátiť.
Čítajte viac Trojica rukojemníkov zahynula pravdepodobne počas izraelského útoku v Gaze
Ďalšou hypotézou, o ktorej sa v Izraeli veľa hovorí a na ktorú sa často odvolávajú aj najextrémistickejší ministri Netanjahuovej vlády, je hypotéza o vojenskej okupácii pásma Gazy a dokonca o návrate izraelských osadníkov, ktorí by sa usadili v regióne. Táto hypotéza nie je oficiálne podporovaná vládou Izraela, no pravdepodobnou by sa mohla stať po nástupe Donalda Trumpa do kresla prezidenta.
Čítajte viac Hamas: Máme dostatok zdrojov na pokračovanie bojov proti Izraelu
Ďalším dôležitým faktorom, ktorý by sa mal zvážiť, sú samotné Spojené štáty americké: napriek mnohým zlyhaniam zatiaľ administratíva Joea Bidena vždy veľmi trvala na tom, že je potrebné, aby sa pásmo Gazy po vojne vrátilo pod správu Palestínčanov, a že ho nesmie okupovať Izrael. Trump sa k veci nevyjadril, no nedá sa vylúčiť, že jeho postoje budú povoľnejšie. Momentálne však dohoda o prímerí závisí aj od Spojených štátov: rokovania sú fakticky na mŕtvom bode a je pravdepodobné, že strany čakajú na nástup novej administratívy.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu povedal výboru pre zahraničné veci a obranu Knesetu, že odmietne akékoľvek prímerie v pásme Gazy, ktoré si vyžaduje úplné stiahnutie Izraelských obranných síl (IDF). Toto stanovisko zopakoval aj po stretnutí so svojimi bezpečnostnými šéfmi. Šéf Šin Bet Ronen Bar, riaditeľ Mossadu David Barnea a náčelník štábu IDF Herzi Halevi odporučili vláde súhlasiť s prímerím vrátane stiahnutia IDF s cieľom návratu rukojemníkov. Netanjahu však povedal, že Hamas chce len dohodu, aby IDF odišli aby mohol znovu získať moc, čo nechce dovoliť. Tiež vyhlásil, že IDF ešte dostatočne neznížili možnosti vládnutia Hamasu. Ďalej zdôraznil, že je potrebné zachovať úplnú operačnú kontrolu nad pásmom Gazy, najmä Filadelfským koridorom, aby sa zachovala sloboda pohybu IDF.