Izraelská armáda uviedla, že pri svojom údere na Bejrút 20. septembra 2024 zabila veliteľa operácií Hizballáhu a šéfa elitných jednotiek Radván hnutia Ibrahíma Akila. Akilovo zabitie potvrdil aj Hizballáh. Podľa agentúry AFP bol Akil druhý najvyššie postavený činiteľ vo vojenskej hierarchii Hizballáhu. Libanonské ministerstvo zdravotníctva informovalo, že pri útoku, ktorý zasiahol južnú časť metropoly, zahynulo 14 ľudí a 66 ich bolo zranených.

Hizballáh označil Akila za jedného zo svojich veľkých lídrov. Uviedol, že bol zabitý „na ceste do Jeruzalema“, čo je formulácia, ktorú používa v prípade, že dotknutú osobu zabil Izrael. Izraelská armáda tvrdí, že zabila Akila a ďalšiu zhruba desiatku popredných veliteľov Hizballáhu. Tí podľa nej pripravili „plán okupácie Galileia“. Týmto názvom sa mieni oblasť na severe Izraela. Podľa armády išlo o plán, ktorý by sa podobal teroristickému útoku z vlaňajšieho 7. októbra, ktorý uskutočnilo palestínske teroristické hnutie Hamas, napísal server the Times of Israel. Podľa armádneho hovorcu mali zabití členovia Hizballáhu na starosť odpaľovanie rakiet na izraelské územie.

„Cieľom izraelského úderu bol veliteľ síl Radván Ibráhím Akil, ktorý bol zabitý,“ uviedol zdroj AFP. Akílovu smrť potvrdili agentúre Reuters aj ďalšie dva zdroje. Podľa nich Akil zomrel pri rokovaní s ďalšími predstaviteľmi síl Radván. „Séria činov v novej fáze (vojny) bude pokračovať až do dosiahnutia nášho cieľa – bezpečného návratu obyvateľov na sever (Izraela) do ich domovov,“ uviedol izraelský minister obrany Joav Galant. „Naše ciele sú jasné a naše činy hovoria samy za seba,“ vyhlásil izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

Za násilnú a teroristickú agresiu označil dnešný úder na Bejrút palestínsky Hamas. Útok odsúdilo tiež iránske veľvyslanectvo v Bejrúte, ktoré ho označilo za „izraelskú šialenosť a aroganciu, ktorá prekročila všetky medze“. Akil figuroval na americkom zozname hľadaných osôb s vypísanou odmenou sedem miliónov dolárov kvôli údajnému podielu na dvoch atentátoch v Bejrúte na americkej ambasáde a na základni americkej námornej pechoty. Pri oboch útokoch zomrelo v roku 1983 vyše 300 ľudí.

Svedkovia agentúry Reuters v momente dnešného útoku počuli nad mestom hluk lietadiel a videli oblak dymu nad zasiahnutou oblasťou. K útoku došlo podľa zdrojov a svedkov Reuters na južnom predmestí Dahíja, ktoré je baštou Iránom podporovaného šíitskeho hnutia. Miestna televízia Al-Džadíd priniesla z miesta zábery obhorených áut a ulice posiate sutinami. „V tejto chvíli sa nijako nemenia obranné pokyny zo strany veliteľstva domáceho frontu,“ uviedla už skôr izraelská armáda s tým, že je pripravená na všetky možné útočné i obranné scenáre.

Incident predstavuje ďalšiu eskaláciu napätia po explóziách tisícok komunikačných zariadení členov Hizballáhu aj po mohutných cezhraničných útokoch medzi Izraelom a Hizballáhom z tohto týždňa. Od vlaňajšieho októbra, keď vypukol súčasný konflikt na libanonsko-izraelskej hranici, ide podľa AFP o tretí úder na území libanonského hlavného mesta, ku ktorému sa Izrael prihlásil či ktorý mu je pripisovaný. Hizballáh podniká útoky na Izrael ako výraz solidarity s palestínskym teroristickým hnutím Hamas, ktorá v Pásme Gazy čelí izraelskej ofenzíve, ktorá je odvetou za krvavý útok Hamasu na južný Izrael vlani v októbri.