Počet Ukrajincov a Rusov zabitých alebo zranených v dva a pol roku trvajúcej vojne dosiahol odhadom jeden milión, napísal dnes denník The Wall Street Journal (WSJ). Vysoké straty na oboch stranách spôsobujú problémy na bojisku, ale vyvolávajú tiež demografické obavy. Obe krajiny sa podľa denníka už pred konfliktom potýkali s úbytkom populácie a ďalšia strata obyvateľov na ne bude mať z dlhodobého hľadiska devastujúci vplyv. V odhadoch WSJ pritom nie je zahrnutý počet civilných obetí.

Celkové počty obetí ruskej vojny na Ukrajine možno len odhadovať. Rusko ani Ukrajina oficiálne štatistiky svojich vojenských strát neuvádzajú a niekedy zverejňujú počty, ktorým sa všeobecne nedôveruje. WSJ teraz píše, že v bojoch padlo približne 80 000 ukrajinských vojakov a ďalších 400 000 ich bolo zranených. Odvoláva sa pritom na informácie ľudí oboznámených so situáciou a utajovaný ukrajinský odhad strát z dávnejšieho dátumu tohto roka. Odhady západných spravodajských služieb ohľadom ruských obetí sa líšia, niektoré uvádzajú počet zabitých až okolo 200 000 a zranených približne 400 000, píše americký denník.

V prípade civilných obetí server upozorňuje, že len ruské dobytie ukrajinského prístavného mesta Mariupol na začiatku vojny pripravilo o život vyše 8 000 ľudí, aspoň podľa odhadov organizácie Human Rights Watch. OSN vo svojej augustovej správe potvrdila najmenej 11 743 zabitých a 24 614 zranených civilistov ako dôsledok ruskej invázie na Ukrajinu. Upozorňuje pritom, že skutočný počet bude zrejme podstatne vyšší. Spomína napríklad, že nemožno potvrdiť počet obetí v niektorých mestách ako je Mariupol.

Ruské útoky proti Ukrajine z posledných rokov – napríklad anexia Krymu alebo ruské zapojenie do konfliktu na Donbase – mali podľa WSJ katastrofálny dopad na ukrajinskú populáciu. Podľa posledného sčítania ľudu z roku 2001 žilo na Ukrajine 48 miliónov ľudí, pred ruskou inváziou v roku 2022 bol počet obyvateľov zhruba 40 miliónov a teraz na územiach kontrolovaných Kyjevom žije odhadom 25 až 27 miliónov obyvateľov, píše WSJ s odvolaním sa na odhady ukrajinskej vlády. Milióny Ukrajincov totiž pred bojmi utiekli do zahraničia a Rusko okupuje rozsiahle časti ukrajinských území. V krajine tiež klesla pôrodnosť na najnižšiu zaznamenanú úroveň. V prvej polovici tohto roka podľa vládnych údajov zomrelo asi trikrát viac ľudí, než sa ich narodilo. Ukrajinské úrady zaznamenali 250 000 úmrtí a vyše 87 000 pôrodov. V roku 2021, teda pred ruskou inváziou, sa v krajine narodilo vyše 130 000 detí, píše WSJ.

Jedným z kľúčových dôvodov, prečo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmieta mobilizovať skupinu mužov vo veku 18 až 25 rokov, ktorá zvyčajne tvorí väčšinu bojových síl, je podľa bývalých ukrajinských predstaviteľov skutočnosť, že väčšina z nich ešte nemá deti. Ak by zomreli alebo boli zranení a potomkov mať nemohli, demografické vyhliadky by boli ešte pochmúrnejšie, hovoria ukrajinskí demografovia. Priemerný vek bojovníkov v ukrajinskej armáde je v súčasnosti podľa odhadoov 43 rokov.

Vojna však spôsobuje problémy aj Rusku, kde žije odhadom vyše 144 miliónov ľudí. Rusko sa podobne ako Ukrajina už pred konfliktom potýkalo s úbytkom obyvateľstva. Jednou z motivácií ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorá stála za začatím invázie v roku 2022, bolo zvýšenie počtu obyvateľov Ruska pohltením Ukrajincov, píše WSJ. Rusko podľa neho obsadením ukrajinského územia síce získalo obyvateľstvo, ale vojna má devastujúci vplyv na jeho vnútorné demografické pomery a trh práce. Od invázie napríklad utieklo z krajiny vyše 600 000 Rusov, predovšetkým mladších odborníkov schopných sa presťahovať za hranice.