To, čo spočiatku vyzeralo ako nájazd na ruské územie, sa namiesto toho ukázalo ako zložitý manéver, ktorý viedol k stabilnej okupácii – nateraz – významnej časti Kurskej oblasti ukrajinskými ozbrojenými silami. Útoku, ktorý sa odohral začiatkom augusta (6.), predchádzala dlhá kampaň ničenia ruskej komunikačnej siete sprevádzaná potlačením známych systémov elektronického boja a protivzdušnej obrany, uskutočňovaná cieleným bombardovaním delostrelectva (hlavne raketovým).

Počiatočná akcia sa rozvinula v časti hranice pri meste Sudža hlavnou trasou a potom sa rozšírila do hĺbky smerom na Kaučuk a Korenevo pomocou cestnej siete. V súčasnosti sa odhaduje, že oblasť okupovaná Ukrajincami je väčšia ako 1 000 kilometrov štvorcových, a hoci počiatočná hybná sila je už takmer úplne vyčerpaná, ruská obrana má problém udržať ukrajinský postup. Druhý útok uskutočnený o niečo ďalej na sever, v regióne Belgorod, bol ruskou armádou účinne konfrontovaný a odrazený.

Ukrajinská akcia bola v podstate vykonaná z taktických a strategických dôvodov. Ukrajinský generálny štáb takticky dúfal, že sa mu podarí odkloniť ruské jednotky nasadené pozdĺž východného a južného frontu, kde moskovská armáda postupuje pomaly, ale neúprosne, aj keď s veľmi vysokými nákladmi (straty obrnených vozidiel sa odhadujú medzi 7:1 až 5:1 v závislosti od konkrétnych zemepisných oblastí) a predovšetkým prerušiť ruské komunikačné linky. Strategickým plánom Kyjeva je mať väčšiu politickú váhu pri možnom rokovacom stole o prímerí vďaka územným výbojom, v akejsi „výmene“ s Moskvou, aby dostal späť územia okupované Ruskom od začiatku vojny.

Tento posledný bod sa ale v súčasnosti javí ako veľmi nepravdepodobný, keďže samotný prezident Vladimir Putin vydal rozkaz znovu dobyť región okupovaný Ukrajincami do 1. októbra, čo svedčí nielen o schopnostiach ruskej armády (ktoré sú, ako uvidíme, trochu chabé), ale aj o politickú vôľu nerokovať. Ak aj má dôjsť k mieru medzi dvomi stranami, tentoraz si to neželá Moskva.

Ukrajinská armáda bola na tento ofenzívny manéver vyslaná s početnými pešími, obrnenými, delostreleckými a motorizovanými brigádami a je zaujímavé, aj bez úvah o skutočnej užitočnosti nasadiť jednotky na tento útok namiesto ich použitia na zadržiavanie Rusov na juhu, aké vozidlá boli použité. Prvé obrázky, ktoré sú dostupné z otvorených zdrojov, ukazovali v súčasnosti rozšírené Humvee, terénne automobily dodávané Spojenými štátmi americkými, spolu s bojovými obrnenými vozidlami „Stryker“. Je to vozidlo vybavené ôsmimi hnacími kolesami, dostupné v mnohých variantoch, na ktoré je možné namontovať guľomet kalibru 0,50 (0,5 palca = 12,7 mm) vyrobený spoločnosťou General Dynamics Land Systems pre americkú armádu. Pozorované boli aj všadeprítomné obrnené vozidlá typu BTR-80/82 ruskej výroby spolu s hlavnými bojovými tankami západnej výroby, ako napríklad nemecký Leopard 2A5 a britský Challenger 2.

Spolu s nimi bolo vidieť aj americké bojové vozidlo pechoty „Bradley“, používané na podporu pechoty a často aj na podporu tankov. Je známe, že bol použitý aj „Marder“ nemeckej výroby (bojové vozidlo pechoty), ktorý je vyzbrojený 20 mm kanónom a môže niesť aj protitankovú strelu „Milan“, pričom netreba zabúdať ani na BVP-1, poľskú verziu sovietskeho/ruského BMP-1. Očividne nechýbali tanky ruskej výroby, ktoré sú súčasťou ukrajinskej armády, ako napríklad T-72, používané aj bieloruskými dobrovoľníckymi formáciami.

Prinesie táto akcia Ukrajincom želané výsledky? Pentagon verí, že vojna sa dostala do patovej situácie. Podľa expertov americkej vojenskej rozviedky Ukrajina ani Rusko nemajú potrebné prostriedky na spustenie veľkej ofenzívy. Je pozoruhodné, že Kyjev stále nemá dostatok munície, ktorá by sa vyrovnala schopnosti Ruska vypáliť približne 10 000 delostreleckých nábojov denne, a to aj po tom, čo Kongres USA v apríli uvoľnil novú vojenskú pomoc.
Ukrajinskí vojaci sú stále schopní viesť obranné operácie, ale nebudú môcť spustiť rozsiahlu protiofenzívu najmenej šesť mesiacov, tvrdí Pentagón. Rusko zároveň prijalo stratégiu zameranú na zničenie Ukrajiny: Moskva bude schopná udržať nárazníkovú zónu, ktorú dobyli jej jednotky, ale nemá dostatočné sily na to, aby pritom neohrozil hlbší postup na územie kontrolované Ukrajinou, napríklad v prípade mesta Charkov. Je to aj preto, že zrejme na rozkaz samotného prezidenta Putina jednotky použité pri postupe na juh a východ neboli povolané späť, aby čelili Ukrajincom v oblasti Kurska. Radšej sa zameral na zálohy v tyle – tvorené čečenskými dobrovoľníkmi a brancami – ktorí môžu byť vrhnutí do boja čakajúc na mobilizáciu mechanizovaných síl, ktoré sú rozmiestnené na rozsiahlom ruskom území a ktoré sú znovu vybavené a reaktivované.