Bol to dokument, ktorý dal v skutočnosti impulz na vznik druhej svetovej vojny. Najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva sa začal deväť dní po jeho podpísaní. Aj samotnému sovietskemu diktátorovi Stalinovi sa pakt s nacistickým vodcom Hitlerom nemilosrdne vypomstil – po 22 mesiacoch napadlo nacistické Nemecko bez vyhlásenia vojny Sovietsky zväz.
Ulrich Friedrich Wilhelm Joachim von Ribbentrop (30. apríla 1893 – 16. októbra 1946), bol ministrom zahraničných vecí nacistického Nemecka od roku 1938 do 1945. V roku 1946 bol za vojnové zločiny na Norimberskom procese odsúdený a neskôr popravený.
V piatok 23. augusta uplynie 85 rokov od podpísania Zmluvy o neútočení medzi Nemeckom a Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR), známej ako Pakt Ribbentrop – Molotov. Hoci dokument podpísali v Moskve 23. augusta 1939 za prítomnosti Stalina ministri zahraničných vecí nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu Joachim von Ribbentrop a Viačeslav Molotov, bol to práve Stalin, ktorý spolu s Hitlerom zosnoval litery dohody. Dokument pozostával zo siedmich článkov a hovoril o vzájomnom nenapadnutí po obdobie desiatich rokov. Obsahoval dohodu o konzultáciách, nezapojení sa do zoskupení nepriateľských druhej strane a ochotu riešiť sporné otázky arbitrážou.
Viačeslav Michajlovič Molotov (9. marca 1890 – 8. novembra 1986), vlastným menom Viačeslav Michajlovič Skriabin bol politik a sovietsky štátnik a diplomat. V rokoch 1930 — 1941 predseda sovietskej vlády, v rokoch 1939 — 1949, 1953 — 1956 národný komisár a minister zahraničných vecí ZSSR.
Samotný pakt o neútočení však nebol zďaleka taký podlý a potupný ako prísne tajný štvorbodový dodatočný protokol, v ktorom si obidve mocnosti rozdelili sféry vplyvu vo východnej Európe. Stalin si počas moskovskej návštevy šéfa nemeckej diplomacie Ribbentropa pripíjal „na führerovo zdravie“. Kruté vytriezvenie prišlo 22. júna 1941, keď fašistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz a začala sa veľká vlastenecká vojna, ktorá stála krajinu 26 miliónov obetí.
Hitler vnímal od začiatku nemecko-sovietsky pakt o neútočení ako taktický manéver a neplánoval ho dodržiavať počas desiatich rokov. Totiž pred tým, ako mal v úmysle napadnúť Sovietsky zväz a na jeho území vytvoriť ‚životný priestor‘ (Lebensraum) pre Nemcov, nechcel vytvárať dva fronty. Najskôr mal v pláne dobyť Poľsko a poraziť Francúzsko i Spojené kráľovstvo a až potom zaútočiť na Sovietsky zväz.
Po začiatku invázie Veľká Británia zaslala Nemecku ultimátum, požadujúce stiahnutie vojsk z Poľska. Po jeho vypršaní 3. septembra vstúpila spolu s Francúzskom do vojny s Nemeckom na strane napadnutého Poľska. Ich ozbrojené sily však vojenské operácie na hraniciach s Nemeckom nezačali.
Deväť dní po podpísaní paktu Ribbentrop – Molotov napadlo Nemecko 1. septembra 1939 Poľsko. Začala sa druhá svetová vojna. O necelé tri týždne neskôr – 17. septembra podnikol Sovietsky zväz inváziu do Poľska. Nasledovalo jeho historicky štvrté delenie a Poľsko ako štát prestalo fakticky existovať. Niektorí historici poukazujú na to, že je pozoruhodné, ako sa na litere dokumentu dohodli dve dovtedy proti sebe nezmieriteľne stojace ideológie. Na jednej strane to bol nacionálny socializmus, ktorý označoval Sovietsky zväz ako pevnosť európskeho boľševizmu, a na strane druhej sovietsky komunizmus, ktorý opisoval Nemecko ako najagresívnejšiu krajinu na svete, inklinujúcu k rozpútaniu imperialistickej vojny. Hitler a Stalin mali však predsa len niečo spoločné oboch spájala nenávisť k západnej demokracii.
Reakcia poľskej vlády na nemeckú inváziu bola charakteristická odhodlaním brániť krajinu, no v dôsledku presile nemeckých a sovietskych síl bola nútená opustiť krajinu a pokračovať v boji v exile. Napriek okupácii sa Poľsko nikdy nevzdalo a poľský národ prejavil obrovskú odvahu a húževnatosť v boji za slobodu.
Viačeslav Molotov do konca svojho života, zomrel v roku 1986, existenciu tajného protokolu popieral. Až v decembri 1989 Zjazd ľudových poslancov Sovietskeho zväzu priznal, že tajné protokoly boli podpísané v rozpore s právnymi normami, keďže zasahovali do suverenity i nezávislosti tretích krajín. Preto ich poslanci od okamihu podpísania vyhlásili za právne neudržateľné a neplatné. Aj dnes ale niektorí ruskí historici zastávajú názor, že pakt z roku 1939 mal „mierumilovný charakter“.
