Povstanie vo varšavskom gete (19. apríl 1943 – 16. máj 1943) vošlo do dejín ako jeden z najväčších prejavov židovského ozbrojeného odporu počas druhej svetovej vojny. Nasledujúci rok obyvatelia poľskej metropoly povstali proti nacistickej okupácii opäť. Od vypuknutia Varšavského povstania, ktoré predstavuje jednu z najdôležitejších udalostí poľských dejín 20. storočia, uplynie vo štvrtok 1. augusta 80 rokov.
Čítajte viac Nemecko, Francúzsko a Poľsko si plánujú spolu zaobstarávať zbrane dlhého dosahu
Poľský prezident Andrzej Duda pri príležitosti osláv 80. výročia vypuknutia Varšavského povstania, ktoré sa začali už v utorok (30. júla) vyhlásil, že povstanie bolo „jedným zo základných míľnikov našej slobody a nezávislosti… niečo, čo sa pravdepodobne nikdy predtým v histórii nestalo“.
Foto: ČTK
V lete 1944 rozpútali sovietske vojská na východnom fronte mohutnú ofenzívu, ktorá ju priviedla až k brehom Visly, avšak Varšave okupovanej nacistami, v ktorej v tom čase vypuklo povstanie, nepomohli. Varšavské povstanie sa začalo 1. augusta 1944 o 17.00 h, ale prvé ozbrojené zrážky prepukli už krátko popoludní. Jeho poslaním bolo oslobodiť hlavné mesto od okupantov a ovládnuť Varšavu ešte pred príchodom Červenej armády, čo malo byť istým argumentom v rokovaniach medzi poľskou emigračnou vládou a sovietskym vedením.
Čítajte viac Polovica Poliakov je presvedčená, že Rusko na nich čoskoro zaútočí
Proti nemeckej presile sa postavilo približne 50 000 ľudí. Okrem Poliakov v povstaní bojovali aj stovky cudzincov z viacerých krajín vrátane samostatnej slovenskej čaty 535, ktorej velil Miroslav Ihring. Ako jediná zahraničná jednotka bola označená aj svojou národnou trikolórou. Meno veliteľa čaty nesie jedno z varšavských námestí.
Čítajte viac Poľská zbrojárska horúčka pokračuje. Od USA kupujú obranný systém za 2,3 miliardy eur
Povstanie pripravovala a vyhlásila Krajinská armáda (Armia Krajowa), ozbrojená zložka podliehajúca poľskej emigračnej vláde v Londýne, ktorej velil generál Tadeusz Komorowski. Termín začiatku povstania ovplyvnili práve správy, že jednotky Červenej armády na východnom brehu Visly sú už pri bránach mesta. Sovietsky vodca Stalin však odmietol pomôcť povstalcom a nechal Varšavu vykrvácať. Stalo sa tak napriek tomu, že Červená armáda mala veľkú prevahu. Na predmestí Varšavy stál takmer jeden milión jej vojakov, tri tisíc tankov a ďalšie tisíce kusov bojovej techniky. Za týmto postojom Moskvy boli politické motívy, väčšina príslušníkov Krajinskej armády bola totiž nielen protinacistická, ale aj antikomunistická.
Armia Krajowa (AK), doslova Krajinská armáda, bola najväčšia ozbrojená odbojová organizácia v Poľsku v období 2. svetovej vojny. V roku 1944 malatakmer 200 000 príslušníkov, z toho asi 20 000 boli partizánski bojovníci v teréne. Ostatní plnili úlohy spojené s rozviedkou či zberom informácií, školeniami, propagandou a podobne. V čase maximálnej bojovej schopnosti (leto 1944) sily Armii Krajowej predstavovali asi 380 000 osôb, z toho 10 000 dôstojníkov.
Hoci povstalci ovládli spočiatku veľkú časť mesta, vzhľadom na obrovskú prevahu protivníka a rozhodnutie Moskvy neposkytnúť im pomoc, postupne strácali jednu mestskú časť za druhou. Napriek podpore širokých vrstiev obyvateľstva vzdorovali obrovskej presile 63 dní. Prímerie bolo vyhlásené 2. októbra, kapitulácia vstúpila do platnosti 3. októbra 1944 o piatej hodine rannej.
Čítajte viac Poľsko má šiestu najlepšiu kyberochranu, no ruskí hackeri to skúšajú každý deň
Hneď v prvý deň vypuknutia povstania nacisti rozhodli o vyhubení obyvateľov Varšavy bez ohľadu na vek alebo pohlavie, bez ohľadu na to, či sa na bojoch priamo aktívne podieľali alebo nepodieľali. Počas bojov zahynulo približne 18 000 povstalcov a okolo 200 000 civilistov. Zajatých povstalcov odvliekli nacisti do internačných a koncentračných táborov a okolo 700 000 obyvateľov vyhnali zo svojich domovov, pričom vyľudnené mesto zrovnali so zemou. Nemecká armáda stratila 20 000 vojakov.
Foto: TASR/AP
Posledné dni Varšavského povstania zachytáva vojnová dráma Kanály, ktorú nakrútil slávny poľský režisér Andrzej Wajda. V roku 1957 získala na medzinárodnom filmovom festivale v Cannes Zvláštnu cenu poroty.