Netanjahu vo svojom prejave počas štátneho spomienkového podujatia na obete útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 obhajoval postup Izraela v odvetnej ofenzíve v Pásme Gazy. „(Hamasu) likvidujeme najvyšších veliteľov a tisíce teroristov… Sú pod tlakom, pretože napriek všetkému si pevne stojíme za svojimi požiadavkami,“ povedal izraelský premiér, pričom zjavne narážal na obavy medzinárodného spoločenstva v súvislosti s počtom civilných obetí vojny v Pásme Gazy. „Práve teraz je čas ešte viac zvýšiť tlak, priviesť domov všetkých rukojemníkov, živých aj mŕtvych, a dosiahnuť všetky vojnové ciele,“ vyhlásil Netanjahu.

Izraelská armáda čerstvo vystupňovala svoje útoky na Pásmo Gazy. Podľa tamojších úradov si v utorok tri nálety počas jednej hodiny vyžiadali viac ako 40 obetí. Na neprijateľne vysoké počty civilných obetí po izraelských útokoch upozornil v pondelok izraelskú vládu aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, pripomína AFP.

Izraelský minister obrany Joav Gallant na podujatí povedal, že vojenský tlak Izraela „núti vodcov teroristickej organizácie, ktorí sú stále nažive, starať sa len o vlastné prežitie“. Podľa jeho slov sa Hamas bez vedenia stáva skupinou teroristických gangov bez smerovania a budúcnosti.
Hamas je palestínska islamistická a polovojenská/teroristická organizácia založená v roku 1987. V súčasnosti patrí medzi najvplyvnejšie palestínske politické hnutia a od júna 2007 má pod kontrolou celé Pásmo Gazy. Názov Hamas znamená jednak „horlivosť“, jednak je to skratka z arab. Harakat al-mukáwamat al-islámíja – Islamské hnutie odporu.
Izraelské sily od začiatku vojny v Pásme Gazy zlikvidovali polovicu vedenia ozbrojeného krídla teroristického hnutia Hamas a zabili, zranili či zajali približne 14.000 jeho ozbrojených členov. Uviedla to 16. júla 2024 izraelská armáda v správe, o ktorej informovali izraelské spravodajské weby aj agentúra Reuters. Palestínskemu hnutiu, ktoré mieni izraelská vláda vojensky úplne zničiť v odvete za jeho brutálny útok na južný Izrael z vlaňajšieho októbra, podľa hodnotenia armády dochádzajú zbrane aj ľudské zdroje a v posledných mesiacoch bojuje o prežitie.

Armáda uviedla, že od októbra zneškodnila šesť veliteľov brigád Hamasu a viac ako 20 veliteľov jeho práporov. Má za to, že Hamas sa nachádza v personálnej kríze, znižuje sa jeho schopnosť riadiť a veliť jednotkám v teréne a že v motivácii bojovníkov a ich veliteľov sa objavujú trhliny. Izraelské letectvo od začiatku vojny zaútočilo v Pásme Gazy na 37 000 cieľov, dodala armáda.

Hamas, ktorý v Pásme Gaze vládne od krvavého prevratu z roku 2007, sa podľa dnešnej hodnotiacej správy izraelskej armády tiež začína potýkať s nedostatkom zbraní. Vojakom sa dostal do ruky dokument, v ktorom je uvedený aktuálny inventár práporu Šidžajáh, s ktorým minulý týždeň zvádzali boje na východnom predmestí Gazy. Prápor podľa neho prišiel o viac ako dve tretiny svojich členov a dochádzajú mu protitankové granátomety, útočné pušky i výbušniny. Straty v radoch svojich ozbrojených členov, kam možno podľa Izraela pripočítať tiež hromadnej dezercii kvôli upadajúcej morálke, sa vojenské krídlo Hamasu snaží nahradiť náborom neskúsených civilistov. Hoci Hamas už nie je rovnakou organizáciou ako pred 7. októbrom, stále si udržiava schopnosť útočiť na izraelské jednotky v Pásme Gazy aj odpaľovať rakety na Izrael, vrátane striel dlhšieho doletu, ktoré môžu ohroziť Tel Aviv či Jeruzalem.

Armáda tiež uviedla, že pre príslušníkov Hamasu je po deviatich mesiacoch bojov ťažké zostávať dlhý čas v podzemných tuneloch, zvlášť v horúcich letných dňoch. Armáda sa domnieva, že aj z toho dôvodu vyšiel z tunelov na povrch šéf ozbrojeného krídla a druhý najvyššie postavený muž hnutia v Gaze Muhammad Dajf a stretol sa s veliteľom práporu Chán Júnis Rafou Salámím. Izrael tak dostal príležitosť pokúsiť sa ich zabiť a v sobotu na mieste ich pobytu, ktorým bol podľa informácií tajných služieb objekt Hamasu uprostred takzvanej humanitárnej zóny na južnom pobreží pásma, podnikol mohutný vzdušný úder. Ten si podľa predstaviteľov Hamasu vyžiadal 92 mŕtvych a 300 zranených Palestínčanov, z toho polovicu podľa nich tvorili ženy a deti. Armáda tvrdí, že pri údere bolo napriek blízkosti stanov vysídlených Palestínčanov zabité len minimum civilistov a že úder mieril výlučne na uzavretý komplex Hamasu.
Vojna v Pásme Gazy vypukla po útoku Hamasu na juh Izraela zo 7. októbra, ktorý si vyžiadal 1195 obetí. Militanti vtedy zajali 250 rukojemníkov. Pri odvetnej ofenzíve izraelskej armády v Pásme Gazy dosiaľ zahynulo už viac ako 38 600 ľudí, vyplýva z údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva.